Petit Press

Tieto príbehy počúvali od svojich prarodičov vaši predkovia a tvoria skrytý poklad slovenských ľudových rozprávok. Významný slovenský jazykovedec Samo Czambel ich spísal najmä na strednom a východnom Slovensku, na prelome 19. a 20. storočia. Ponúkame vám výber tých najkrajších.

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral, rozdelil podľa vlastností, na ktoré odkazujú a vydal (1896). Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov.

Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe.

Humoristicko-satirická poviedka, ktorej hlavným hrdinom je Aduš Domanický z Domaníc, predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo. Kukučín vykresľuje chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, ktorý majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá. Od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Boli časy, keď pre našich dávnych predkov bolo bežné nebezpečenstvo násilných a zničujúcich vpádov Osmanov. Počerní cudzinci plienili a obsadzovali mestá a osady. Zároveň boli aj mužmi a nachádzali tu krásne ženy. Napríklad Žofiu, najkrajšie dievča Myjavy, ktorá chystá svadbu s pánom hradu Branč Jankom Černokom. No Žofia sa páči aj agovi Osmanovi. Osman priamo na svadbe zajme Žofiinho milého. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Strhujúcu romantickú povesť Púť lásky (1845) napísal štúrovec Ján Kalinčiak.

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký zozbieral a vydal už v roku 1894 vyše 600 hádaniek. „Toto sa vydáva nielen pre poznanie našich národných duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže našej. Ona má rada — veľmi rada povesti aj hádanky. Nech si tu nik nič nedomýšľa. Všetky dvojzmyselné hádanky sú prísne vyničené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Všetko prežijeme ako v búrke buky, / ku slnku len túžia, hoc stratili ruky. / Vždy ďalej, vždy vyššie, vždy k tomu, čo vábi… / Život! — chceme ťa zmôcť, a sme ti len — rabi!“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

„V peknej, teplo zakúrenej izbe sedela mladá žena. Čelo samé mračno, ústa tvrdo zavreté. Myslela, že má vážnu príčinu hnevať sa na celý svet a na všetkých ľudí. Veď každý mal niekoho, len ona bola sama. V každom dome chystali stromček, len ona nemala komu…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Tieto príbehy počúvali od svojich prarodičov naši predkovia a tvoria skrytý poklad slovenských ľudových rozprávok. Významný slovenský jazykovedec Samo Czambel ich spísal najmä na strednom a východnom Slovensku, na prelome 19. a 20. storočia. Ponúkame vám 2. diel výberu tých najkrajších.

„Dielko toto odosielam medzi veľactené obecenstvo so stanovišťa tej presvedčenosti: že ono v mnohých pádoch ľudu nášmu môže sa stať opravdivým dobrodincom… Dielko toto podáva nám lieky v hojnosti v prírode sa nachádzajúce, ktorými ju Boh k nášmu dobrému obohatil. Dľa návodu dielka tohoto pokračujme aspoň dotiaľ, dokiaľ zkúsený lekár k pomoci prispeje.“ Liečiť sa už podľa tejto knihy dnes nebudeme, ale dozvieme sa, aké metódy a prostriedky používali lekári i liečitelia v minulosti. Digitalizátori Zlatého fondu SME prepísali dielo zo švabachu.

J. G. Tajovský vo svojich spomienkach opisuje, ako počas svojho učiteľovania v Banskej Bystrici ukradol túto knihu z knižnice pravotára Hanzlíka: „Všetko budeš vedieť, keď tú knižku budeš mať,“ šepkal mi biblický pokušiteľ. Tam ju čítať, to nevydržím. Veď sa to treba učiť, a nie čítať ako rozprávku… „A už ťa ukradnem…“ Slovenským študentom ju odporúča nasledovne: „A keď ju mať budete, učte sa ju, učte sa ju naspamäť. Z nej sa naučíte slovensky, z nej sa naučíte ceniť si diela otcov… Dejiny literatúry budia literárne talenty. A kto by z vás nechcel byť spisovateľom?!“.

„Šťastná to žena!“ — múdra, láskavá, starostlivá, milujúca svoju rodinu, vychovávajúca vnúčatá a ochotná poskytnúť každému dobrú radu i pomoc. Taká je babička, hlavná hrdinka knihy Boženy Němcovej. Dielo sa dočkalo divadelného, televízneho i rozhlasového spracovania a mnohých vydaní aj prekladov. Ponúkame vám Babičku v slovenskom preklade Terézie Vansovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kniha čitateľom odhaľuje svet vidieckych bálov, krásnych žien a bohatých mužov, ale aj nerovnosti spoločenských vrstiev, klebiet, intríg a prekážok v láske. Hlavná postava počas deja prichádza na to, že nie je možné ľuďmi manipulovať podľa vlastných predstáv. Prostredníctvom hľadania vhodného muža pre svoju chránenkyňu je konfrontovaná s vlastnou pýchou a prehnaným sebavedomím, ktoré jej takmer znemožnia nájsť vlastné šťastie v podobe životnej lásky Georgea Knightleyho. Aj napriek mnohým ľúbostným zvratom sa príbeh Emmy aj chudobného dievčaťa končí happy endom. Románu Emma bola venovaná aj filmová podoba – v americkej verzii stvárnila hlavnú úlohu Gwyneth Paltrow, v britskej Kate Beckinsale.

„Veľa ľudí je u Ťapákov… Keď sa všetci sídu, temer nestačia lavice. A keď obsadnú stôl na obed, čo len po sedem ráz začrú do misy lyžicami, už sa i vyprázdni… Ľudu dosť, ale to je chyba, že nieto hlavy v dome…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nie je div, že tento krásny kraj každému sa zazdá, kto ho raz uvidí. Nie sú to kraje alpské s ich divou, veľkolepou scenériou; nie sú to ani úrodné síce, ale pre horniaka náramne nudné stepi a pusty; ale je to tá pravá krajinárska streď, to „juste milieu“, o ktorom radí mudrc ľuďom: „medium tenuere beati“.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

František Otto Matzenauer — spisovateľ, prekladateľ, pedagóg, ale i skladateľ a dirigent. Jeho diela sa často skrývajú pod pseudonymami M.Beňovský, Edmund Živný, Slavomír Temný, Stará firma… Nás tentokrát zaujal svojou zbierkou anekdot, vtipov a žartov. Ponúkame vám jeho Slovenský anekdotár. Zlatý fond SME.

Začítajte sa do poézie K. A. Modrányiho. Básne a piesne nadväzujú na poéziu Andreja Sládkoviča a jeho rovesníkov alebo čerpajú z ľudových piesní i povestí. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Historicko-dobrodružný román o ľudovom hrdinovi a dobrodincovi zo 17. storočia, Jurajovi Jánošíkovi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Počas svojho života trávil Kukučín Vianoce na viacerých miestach zemegule - v rodnej Jasenovej, počas štúdií v Prahe, neskôr v Chorvátsku i v Južnej Amerike. Na rôznych miestach sa odohrávajú i jeho vianočné príbehy. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Valaská škola“ — je to životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši, „mravúv stodola“ — sú zasa mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe náboženských, svetských a občianskych morálnych zásad. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rysavá jalovica patrí k slovenskej klasike tak, ako Tatry k slovenskej prírode. Alkohol, Adam Krt, krava na predaj a prísna manželka je známa najmä v televíznej adaptácii, no základ má práve v poviedke z rannej tvorby Martina Kukučína. Dielo vzniklo už v roku 1885.

Realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dom v stráni napísal Martin Kukučín po odchode zo Slovenska na chorvátsky ostrov Brač. Inšpirovali ho príbehy, ktoré ako lekár počúval a zažíval na vlastnej koži. Prostredníctvom ľúbostného príbehu mladého statkára Nika a sedliackej dcéry Katice si môžeme urobiť obraz o sociálnych rozporoch vtedajšej spoločnosti. Povinné čítanie.

Na jednej strane krutí otrokári, na druhej utláčaní otroci, ktorí sú v Južnej Amerike v 19. storočí považovaní len za tovar. Je tu však i láska a nádej na zmenu k lepšiemu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Podľa ústnej tradície bol Babilon budapeštiansky mešťan, pochádzal z Gemera, z mnohodetnej rodiny. V mladosti sa pretĺkal životom ako sirota, no skončil ako majiteľ reštaurácie v Pešti. Schádzali sa tam okolo stola popredné slovenské kultúrne osobnosti. Knihu napísal živou, krásnou štúrovskou slovenčinou, občas prešpikovanou germanizmami. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči (1870) je výsledkom dvadsiatich rokov zhromažďovania receptov a poznatkov z gastronómie a obsahuje vyše 1500 receptov s osobitným zreteľom na slovenskú kuchyňu.

„Môžete si ich ľahko nájsť na mape. Choďte smelo hore Hronom a tam, kde sa vám už zelená farba zpod prsta celkom vylení, zabočte doľava k potoku, ktorému zabudli pripísať meno, alebo nevedeli, ako sa volá; hoci odjakživa celý vidiek ho nazýva Belicou...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Najrozsiahlejší výber z básnickej tvorby Ľudmily Podjavorinskej adresovanej deťom. Básničky pre deti zo Zlatého fondu SME.

„Kde sa vzali, tam sa vzali, boli zajci chutní, malí, a v tom lese pod dubom bolo im sťa holubom…“Ibaže jeden z nich, ten najmenší, bol najväčší výmyselník – a bojko. A tak mu pribúdala nehoda za nehodou: dierka v ušku i na kožúšku, práve na tom mieste, kde má byť chvostík. Ako vyliečiť strach? Nášho zajka poslali na vandrovku. A čo potom? O tom je jedna z najkrajších básnických skladieb v slovenskej detskej literatúre. Detská literatúra zo Zlatého fondu SME.

„Prosím všetkých dobroprajných, aby vnášali do ľudu pokoj. To je prvé. Kto učíš, kto kážeš, kto rečníš, kto píšeš, dýchaj do ľudských sŕdc pokoj. Nesvornosť, hádky, polemiky, ruvačky, stravujú najlepšiu ľudskú energiu. Práce toľko a my sa ruveme, večná hanba!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

„Hradskou, hadiacou sa po vysokom vrchu, vidíme letieť malý vozík. Na ňom sedí muž s čiernou bradou, bielou, vráskovitou tvárou a iskriacimi sa, živými očima. Nuž veď je to Áron Mendl, v celom vidieku dobre známy muž. Ako by ho aj neznali, keď od dvadsiatich rokov kupujú zápalky a iné drobnosti len od neho, ktorý je cestujúcim sklepom celého kraja…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kráľ, cár, cisár, prezident, biskup, generál, chýrny profesor, slávny spisovateľ či známy lekár — to sú postavy žartovných a poučných rozprávok Ľudovíta V. Riznera. Kniha z edície Zlatý fond SME.

Rozprávky z ríše zvierat zozbierané slavistom, folkloristom a etnografom Jiřím Polívkom. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Je v nich toľko prirodzenosti, naivnosti, poézie, hlbokej múdrosti životnej, obraznosti pod závojom ľahučkej irónie, dobroty srdca, ľudskosti, krásy a pravdy v detskom rúchu a podaní, a predsa i pre dospelých veľkej váhy a hĺbky, že z tohoto pokladu možno tušiť ušľachtilé srdce ľudské.“ Takto charakterizoval Andersenove rozprávky vydavateľ Anton Macht v roku 1930. Mnohé z týchto rozprávok už v novších vydaniach nenájdete. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

Ladislav Nádaši-Jégé vo svojich dielach nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti. U jeho hrdinov často prevláda pudovosť nad rozumom a etikou. „Môže človek poskromne i s menším bohatstvom vyžiť, veselo a spokojne, keď si zachová zdravý rozum a nerobí daromné hlúposti, ktoré vždy vedú ľudí na zlé cesty.“

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja, podáva prozaik a publicista Zechenter-Laskomerský. Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Dve najznámejšie Hviezdoslavove epické skladby a podrobný obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Spája ich idea zániku zemianstva a jeho splývania s ľudom: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví — nezná časy. Alebo je zatvrdilý — čo je nerozum.“

Výber 500 humoristických poviedok a hádaniek. Autorova najúspešnejšia, najrozšírenejšia a najpopulárnejšia práca. Klasika zo Zlatého fondu SME.