Post Scriptum

Prvý zväzok knižného projektu Andrej Hlinka: prejavy a články prináša plné znenia všetkých publikovaných textov Andreja Hlinku do roku 1918, čo predstavuje 294 položiek reprezentujúcich Hlinkovu verejnú a publicistickú činnosť v uhorskom období našich dejín. Vďaka dôslednej heuristickej príprave editorského tímu kniha zachytáva množstvo doteraz málo známych textov, napríklad takých, čo vyšli v inojazyčných novinách a časopisoch. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristika a vysvetľujúce poznámky. Projekt bude pokračovať spracovaním nadväzujúceho obdobia po rok 1938.Andrej Hlinka (1864 – 1938) patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Preto vydanie vedeckej kritickej pramennej edície obsahujúcej jeho prejavy a články umožní lepšie a precíznejšie zhodnotiť jeho miesto a význam v slovenských dejinách, ale aj uvedomiť si jeho odkaz aj pre dnešnú dobu.

O ceste na koncil do Florencie a späť. Kniha sprístupňuje literárnu pamiatku 15. storočia, opisujúcu cestu kyjevského metropolitu Izidora na Florentský koncil. Jej jadro predstavujú zápisky člena Izidorovho sprievodu z cesty na koncil a späť (1437 − 1440). Suzdaľský autor v nich s detskou otvorenosťou voči svetu opisuje nemecké, talianske, chorvátske a uhorské mestá – ich stavebné, kultúrne a umelecké výdobytky. Travelóg zachytáva aj dianie na Florentskom koncile. Robí tak veľmi vecným spôsobom, bez akýchkoľvek teologických pochybností. Udalosti vo Ferrare a Florencii, ako i dôležité zastávky putovania, datuje s veľkou presnosťou, čím sa radí k faktograficky spoľahlivým, nepolemickým písomným pamiatkam spätým s cestou na koncil. Vzácnosť Suzdaľského travelógu spočíva v tom, že vznikal simultánne s opisovanými udalosťami – a tak je prvotným svedectvom o dianí vo Florencii.Sprievodný text knihy pozostáva z komentárov, ktoré dávajú putovanie suzdaľskej koncilovej delegácie do kontextu. Dôraz na úsek spiatočnej cesty, ktorý viedol aj územím súčasného Slovenska, odkrýva hodnotu prameňa ako dokumentu o recepcii Florentskej únie v Slovanmi osídlených krajoch. Suzdaľský travelóg je dôkazom o florentskej dejinnej stope, v našej súčasnej historiografii temer odviatej – napriek tušeniu, že práve Florentská únia trvalo ovplyvnila kultúrne a politické smerovanie Uhorska a založila priaznivé podhubie pre myšlienku obnovenia jednoty kresťanov. Komplexná interpretácia jedinečného historického prameňa, ktorý dlho zostával na okraji vedeckého skúmania, predstavuje nóvum i v medzinárodnom kontexte, keďže vtedajšie udalosti ukazuje v celkom inom svetle než etablovaný historický naratív, formujúci sa v zložitom procese antilatinských kompilácií neskoršieho dáta.Anna A. Hlaváčová pôsobí v Centre spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume sa venuje teórii a dejinám obrazovej a performatívnej kultúry. V poslednom desaťročí svoj záujem o dejiny komunikácie medzi Východom a Západom zaostruje na problematiku Florentského koncilu, pričom sa opiera o vlastný archívny výskum cyrilických písomných pamiatok.

Svätý Páter Pio. Duchovno-životopisná črta.. Nové vydanie v mäkkej väzbe.Život svätého Pátra Pia je veľkou inšpiráciou pre ľudí modernej doby. Taliansky kapucín zo San Giovanni Rotondo sa vždy snažil všetko robiť na väčšiu slávu Božiu. Viedol príkladný život, ktorým dokázal druhých privádzať k Ježišovi. Nebál sa ukázať, že láska je obetavá a cesta do neba vedie cez Kristov kríž.Životné posolstvo Pátra Pia oslovilo aj Dávida Holubjaka, ktorý sa rozhodol nanovo vyrozprávať jeho príbeh v knihe Sám sebe záhadou. Kniha však nie je len strohým životopisom zostaveným na základe dostupných informácií; autor sa chcel podeliť s vyzretými a hlbokými myšlienkami a modlitbami Pátra Pia, a priniesť aj vlastný pohľad. Kniha tak pozostáva z viacerých častí. Jedna mapuje životné udalosti svätca, druhá obsahuje jeho myšlienky a výroky, ďalšia rôzne modlitby a v závere nájdeme zopár fotografií.Autorovým prianím je, aby nám jeho dielo pomohlo podrásť k väčšej láske k Ježišovi.

Medzi najvýznamnejšie pútnické miesta v súčasnosti patria Lurdy a Fatima. Zjavenia Panny Márie na týchto miestach výrazne ovplyvnili duchovnosť posledných dvoch storočí. Správna mariánska úcta však nie je zameraná na Máriu, ale na Krista a Boha Otca v Duchu Svätom. Napriek tomu skúsenosti viery vychádzajúce z mariánskych zjavení môžu poslúžiť ako inšpirácia pre službu blížnym.Kniha Mariánske zjavenia modernej doby hovorí o mariánskych zjaveniach 19. a 20. storočia. Ponúka stručný prehľad týchto zjavení a zameriava sa na:najvýznamnejšie zjavenia Panny Márie uznané katolíckou Cirkvou:La Salette (Francúzsko),Lurdy (Francúzsko),Fatima (Portugalsko),a na vybrané doteraz neuznané zjavenia:Montichiari (Taliansko),Medžugorie (Bosna a Hercegovina),Filipov (Česko),Turzovka (Slovensko),Litmanová (Slovensko).V závere knihy sa nachádza zoznam mariánskych dogiem a sviatkov a príloha obsahujúca mariánske modlitby.Autorom publikácie je historik, politológ a teológ Marek Šmíd.

Skutočný príbeh rehoľnej sestry Cecílie, ktorá v prestrojení unikla desiatke policajtov a niekoľko mesiacov sa skrývala, až sa jej v januári 1952 podarilo ujsť cez rieku Moravu do Rakúska.V roku 1954 sa dostala do USA, kde mala možnosť rozpovedať svoj životný príbeh známemu publicistovi – tak vznikla kniha, ktorá získala veľký úspech a vyšla vo viacerých vydaniach.

Z denníka väzneného kňaza. Z denníka väzneného kňaza z komunistických lágrov a väzení. Kniha prináša silné osobné svedectvo o praktikách totalitnej moci pri prenasledovaní predstaviteľov katolíckej cirkvi i vzrušujúci pohľad za múry väzníc a táborov nútených prác na Slovensku. Dnešný čitateľ môže získať lepšiu predstavu o tom, čo sa dialo na Slovenská po komunistickom prevrate v roku 1948.

O umení kaziť si život. Ľudia boli oddávna presvedčení, že túžbou každého človeka je žiť šťastne a spokojne. No autor, ukrytý pod pseudonymom Nerosfina, hovorí, že v tejto veci sa mýlime. V knihe Úspešne nešťastní bude pozorovateľom sveta okolo seba z iného uhla pohľadu. Bude hľadať kandidátov na nešťastie. Zdá sa vám možné, že ľudia, ktorí sa úprimne a vedome snažia byť šťastní skončia napokon v úplne opačnom rozpoložení?Neskrýva sa za peknými frázami o šťastí skôr úsilie ľudí vyhľadávať nešťastie?Ľudia sú neúnavnými hľadačmi a výrobcami nešťastia, no napokon sa len málokomu skutočne podarí dosiahnuť tento cieľ.Kniha tak trochu pripomína známy titul od C. S. Lewisa Rady skúseného diabla, no je oveľa trefnejšia a ľahšie aplikovateľná.

Mozaika spomienok a svedectiev k 10. výročiu duchovného otca Augustína Dršku. "Priatelia, dostávajú sa vám do ruky spomienky tých, ktorí nezabúdajú. Nech v nás všetkých, čo ich budú čítať, sa aspoň trochu vzbudí túžba, že na takých ľudí, ako bol otec Drška, chceme nielen spomínať, ale ich aj nasledovať. Iba takíto ľudia môžu posunúť svet dopredu, aby bol ľudskejší pre všetkých." Mons. Ján Formánek

O súmraku našej kultúry a civilizácie. Publikácia Spoločnosť bez svetla ponúka systematický pohľad na stav spoločnosti očami skúseného publicistu a spisovateľa Jána Maršálka. Text, hodnotovo ukotvený v kresťanskom myšlienkovom prostredí, je písaný esejistickým štýlom. Hľadá odpovede na závažné otázky súčasnosti, a hoci diagnóza nie je veľmi povzbudivá, čitateľ má možnosť čerpať inšpiráciu a nádej zo statí, ktoré poukazujú na viaceré všeplatné božské aspekty života jedinca i spoločnosti.

Osobnosť a dielo biskupa Pavla M. Hnilicu SJ (1921 – 2006). Pavol Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne v Krupinskom dekanáte. V roku 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, jeho štúdium filozofie a teológie však bolo prerušené, nakoľko po smutne známej Barbarskej noci 13. apríla 1950 boli mužské rehole násilným zásahom zlikvidované. Hnilica bol načas umiestnený v rôznych internačných kláštoroch. Tajne ho vysvätili za kňaza a potom aj za biskupa, o čom sa verejnosť dozvedela až po jeho odchode do zahraničia. V 70. a 80. rokoch sa významne podieľal na pašovaní náboženskej literatúry cez Poľsko na Slovensko. Počas celého exilového pôsobenia bol pod dohľadom slovenskej Štátnej bezpečnosti, ktorá ho pomocou hustej siete tajných spolupracovníkov sledovala. Na Slovensko sa mohol vrátiť až po 38 rokoch exilu v decembri 1989. Výrok Sentire cum Ecclesia, čo znamená „vždy myslieť, cítiť s Cirkvou“ najviac charakterizuje jeho život.Kniha S odvahou a pokorou, ktorú zostavil Pavol Benedict Lipták, dôkladne mapuje osobnosť a dielo biskupa Pavla M. Hnilicu. Obsahuje štúdie popredných historikov, ktoré doteraz neboli publikované v takomto rozsahu a hĺbke a memoárovú sekciu so svedectvami výnimočných osobností, cirkevných hodnostárov i najbližších spolupracovníkov, ktoré dokresľujú osobnosť biskupa Hnilicu nielen zo stránky jeho aktivít, ale aj jeho charakterovej a duchovnej dimenzie. Kniha v závere obsahuje obrazovú prílohu v rozsahu 16 strán.Ján Sokol, emeritný arcibiskup, uviedol: „Nech sa kniha stane pre všetkých čitateľov trvalou spomienkou na tohto Božieho muža a zdrojom poznania pre tých, ktorí ho bližšie nemohli poznať.“

Bohato ilustrovaná kniha ponúka odbornej i širokej čitateľskej verejnosti fundovaný obsažný a ucelený pohľad na vznik a vývoj úcty k Sedembolestnej Panne Márii od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Poukazuje pritom na významnú úlohu, ktorú zohralo kresťanstvo v slovenských dejinách.Autor vychádza z najnovších historických výskumov a z vedeckého skúmania veľkého množstva historických prameňov a literatúry, pričom predkladá aj niektoré nové poznatky, ktoré doteraz neboli publikované. Poukazuje na najstaršie historické korene mariánskej úcty i na vznik úcty k Bolestnej Matke Božej spätej s duchovnosťou európskeho stredoveku.Osobitnú pozornosť venuje pútnickému miestu Šaštín, ktoré zohrávalo od 16. storočia mimoriadnu úlohu v duchovnom živote celej monarchie a v 19. a 20. storočí sa postupne stalo aj zdrojom posilňovania národného vedomia Slovákov. Tento vývoj vyústil až do širokého prijatia a napokon i formálneho ustanovenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov, k čomu kniha prináša plné znenia súvisiacich dokumentov. Vychádza v roku Sedembolestnej Panny Márie vyhlásenom Katolíckou cirkvou.Obsahuje: obrazovú a dokumentovú prílohu, ilustrácie, index, angl. resumé.

Zbierka básní od Ladislava I. Lajčiaka, ktorý bol dlhoročný pracovník Matice slovenskej, neskôr Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde rozvinul pozoruhodne širokú škálu kultúrnych, organizačnýcj a tvorivých aktivít. Zaoberal sa poéziou v anglickom jazyku a publikoval časopisecky. Žije v rodnej Černovej.

Tvár Boha - tvár človeka. Ľudská tvár (aj bez slov) je posolstvom - je oknom do najhlbšieho vnútra človeka. V súčasnej civilizácii obrazu takmer úplne chýba zobrazenie posvätného; ľudská tvár je preto často jediným vyjadrením transcendentného sveta hodnôt.Tvár je inšpirujúci prvok pre Stanislava Dusíka, autora publikácie Je to On, je to Pán. Ide o zbierku dvadsiatich troch meditatívnych esejí, ktoré sa v tejto knihe dostávajú k slovenskému čitateľovi po prvý raz. Osobitnou inšpiráciou tohto akademického maliara bola tvár muža z Turínskeho plátna - odtlačok tváre Zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Publikácia je obohatená o osemnásť reprodukcií Dusíkových výtvarných diel a jej cieľom je osloviť široký okruh čitateľov a záujemcov o sakrálne výtvarné umenie, najmä umelecké vyjadrenie kresťanského duchovna.

Teofil Klas, popredný katolícky básnik, nie náhodou práve v čase svojho životného jubilea – požehnaných osemdesiatin – darúva sebe i slovenskej kultúrnej verejnosti jedinečnú knihu, ktorá rekapituluje básnickým spôsobom, čo a ako prežil. Unikátny tvorivý zámer napísať lyrickú autobiografiu vyplynul z pocitu, že nastal čas „všetko podstatné akosi znova zosumarizovať, podčiarknuť a zrátať“. V úvodnom slove knihy autor ďalej vysvetľuje: „Zmyslel som si pospomínať na výrazné momenty, ktoré ma poznačili od celkom včasného veku, ba vlastne od narodenia, a ktoré ma sprevádzali peripetiami odvíjajúcej sa osobnej skutočnosti. ... Predsavzatie nadobudlo, napodiv, priam závratný objem, zrodilo sa z neho päť hrubých zväzkov básní viazaných spoločným titulom Pútnikova kapsa, kníh formálne absolútne netypických pre poetickú tvorbu, ale pritom plných tej najosobnejšej poézie.“Teofil Klas (vl. m. Jozef Zavarský) sa narodil sa 12. novembra 1940 v Trnave. Po maturite roku 1958 nesmel ísť pre kádrové dôvody ďalej študovať. Životnou dráhou sa mu stalo novinárstvo. Pracoval v týždenníku Technické noviny sedem rokov len ako tzv. externista a od roku 1965 ako riadny zamestnanec. Popri zastávaní práce sekretára redakcie a jazykového redaktora sa novinársky venoval písaniu z oblastí kozmonautiky, vynálezcovstva a zlepšovateľstva, slovenskej histórie vedy a techniky či zahraničnej populárnej vedeckotechnickej tlače. Od roku 1985 sa aktivizoval aj ako redaktor a člen redakčnej rady ilegálneho kresťanského časopisu Rodinné spoločenstvo. V pamätnom novembri 1989 sa s Technickými novinami po 31 rokoch rozišiel. Ďalšie roky boli turbulentné. Bol redaktorom i šéfredaktorom Katolíckych novín (do roku 1993), opäť sekretárom redakcie Technických novín, neskôr pôsobil ako knižný redaktor v bratislavskom Vydavateľstve Nové Mesto (1995 – 1997) a ako zástupca šéfredaktora v časopise Kultúra (1997 – 1999). Ako dôchodca sa stal tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007) a v súčasnosti je členom jeho Predstavenstva (od roku 2013). Bol alebo je členom redakčných rád niekoľkých časopisov i členom sekcie slovesného umenia Rady Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru.Je laureátom Ceny Fra Angelica 2005 a Ceny mesta Trnavy za rok 2015 za celoživotné dielo.

Kniha prináša literárne spracovaný pohľad na život Jozefa Tisa, výraznej postavy našej nedávnej histórie. Kedže jeho životný príbeh nezahŕňal len krátke pôsobenie na poste prezidenta prvej Slovenskej republiky, ktoré je pomerne známe a stalo sa pre mnohých dôvodom na jeho nezmieriteľné odsúdenie, autorka sa zamerala na tie obdobia, ktoré tomu predchádzali a ktoré sú pomerne málo známe - detstvo, štúdiá, začiatky kňazského a neskôr politického pôsobenia. Ženská optika dala knižke osobitý rozmer: vyžaruje z nej pokoj, dobromyseľnosť a láskavosť, a to aj vtedy, keď sa rozprávanie dotýka nepríjemných skutočností, či ostrých názorových konfrontácií. Napriek širokým možnostiam umeleckej licencie, autorka fikciu nezneužíva na deformovanie historickej skutočnosti, naopak, usiluje sa o vecný, kronikársky záznam udalostí vo svetle pravdy. A tak popri pútavom čítaní má záujemca dobrú príležitosť oboznámiť sa aj s mnohými udalosťami a skutočnosťami, ktoré majú potenciál rozšíriť obraz nie len o osobe samotného protagonistu, ale aj o dobe, ktorú žil.

Z úvodu:Osobnosť Andreja Hlinku (27. septembra 1864 Ružomberok - Černová; 16. augusta 1938 Ružomberok) patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenského spoločenského života. Aktívne stvárňoval národné hnutie a slovenskú politiku od 90. rokov 19. storočia až do svojej smrti, teda takmer polstoročie. Ako katolícky kňaz zastával konzervatívne princípy, vychádzajúce zo sociálneho učenia katolíckej cirkvi. Do politického kolbišťa vstupoval s predsavzatím pozdvihnúť slovenský národ na vyššiu kultúrnu, vzdelanostnú a hospodársku úroveň a chrániť jeho tradičné náboženské ukotvenie, zvyky a kultúru. V centre jeho pozornosti stáli širšie ľudové vrstvy, ktoré nemali skúsenosť so zapojením sa do politického života. Išlo o sociálne slabšie vrstvy slovenských roľníkov a remeselníkov. Hlinka sa stal dôležitou súčasťou zápasu za základnú demokratickú požiadavku všeobecného volebného práva v Uhorsku. Jeho politika mala dosah na celý národ, no, pochopiteľne, ohlas nachádzala predovšetkým u katolíckeho obyvateľstva. Už v 90. rokoch 19. storočia nadviazal čulé kontakty s českým prostredím a v nasledujúcom období ich ďalej rozvíjal. Stal sa dôležitým hlásateľom česko-slovenskej spolupráce. Tragédia v Černovej, kde pri pokuse o násilnú posviacku kostola 27. októbra 1907 uhorskí žandári zastrelili 15 osôb, zviditeľnila slovenskú otázku a urobila Andreja Hlinku známym vo svete. Vďaka jeho vplyvu sa v máji 1918 podarilo prekonať váhanie popredných slovenských politikov a stanoviť si cieľ orientovať sa v budúcnosti na spoluprácu s Čechmi. Aktívne sa pričinil aj o prihlásenie sa slovenského národa k myšlienke spoločného Česko-slovenského štátu Deklaráciou slovenského národa prijatou 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine. Pomerne rýchlo po vzniku Česko-Slovenska sa Hlinka začal skepticky a so sklamaním stavať k pomerom v novom štáte. Prekážala mu najmä antiklerikálna agitácia a prienik socialistických strán na Slovensko. Tento problém spájal s pôsobením českých štátnych a verejných zamestnancov, ktorí vo väčšom počte prichádzali na Slovensko. Obnovenie Slovenskej ľudovej strany v decembri 1918 Hlinka považoval za najlepší prostriedok, ako čeliť novým výzvam. Programom tejto strany sa stalo uzákonenie autonómie Slovenska v rámci Československej republiky.

Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia. Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť.Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (L’Harmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sørena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA.

Príspevok k dejinám slovenského katolicizmu. Publikácia Katolícke noviny na úvrati ponúka čitateľom pohľad tých, čo stáli pri tvorbe najstaršieho slovenského katolíckeho periodika v hektických časoch prvého desaťročia plnej náboženskej slobody v našich podmienkach.Po štyridsiatich rokoch, počas ktorých s týmto týždenníkom manipulovala komunistická moc, nebolo jednoduché pustiť sa do jeho obrodenia, ale ani do revitalizácie slovenského katolíckeho novinárstva a katolíckeho ducha v našej spoločnosti. Výzvy doby nenechávali členov redakcie ľahostajnými, a aj keď načúvali novému vanutiu Ducha, jeho pôsobeniu v tých časoch a volaniu, aby šli za ním, neraz ich predstavy neboli celkom v súlade s tým, čo si mys­leli niektorí iní, a tak sa obrodzovací proces vo všeobecnom vnímaní komplikoval.Čitateľ, predovšetkým záujemca o cirkevné dejiny, dostáva do rúk užitočné, sčasti menej známe poznatky o jednej etape v živote Katolíckych novín, ktorú charakterizovala snaha o nové smerovanie – sám si môže urobiť obraz o tom, čo sa urobilo a čo zo zámerov nevyšlo. Autori budú radi, ak bude táto ich výpoveď vnímaná ako poučná i motivačná.

Monografia nadväzuje na celoživotné dielo popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa, ba možno povedať, že ho inšpiratívne završuje. V tejto knihe sa totiž skúmaná problematika nepredstavuje ako štúdia či rozprava s relatívne uzavretými závermi a tézami, ale skôr ako bádateľský projekt, ktorým chce autor naznačiť, akými smermi sa bude - a ako by sa malo - uberať bádanie v problematike Boha. V neposlednom rade ide o dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie.Po metodologickom a cieľovom uvedení do štúdie autor načrtol v základnom obryse dejinno-vývojovú emergenciu teológie z celostného pohľadu, prameniacu z jej dejinných smerov, prúdov a typov. Centrálnu kapitolu predstavuje návrh konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení. Za rôzne exemplifikácie tohto postupu možno považovať ďalšiu, najrozsiahlejšiu kapitolu, ktorej obsahom sú základné východiská pri tvorbe konceptu teologickej filozofie v celostnom porozumení. Keďže ide len o projekt, zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú relatívne väčší hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógoch a konfrontáciách najmä s inými mysliteľmi. Až potom bude účelné pristúpiť ku koncipovaniu ucelenej vedeckej štúdie, poprípade monografie.Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

Pavol Gašparovič Hlbina (1909, Veľké Kršteňany - 1977, Bobot), kňaz, básnik, prekladateľ, literárny teoretik, ústredná osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Po štúdiách teológie v Prahe prijal v roku 1934 kňazskú vysviacku. Pôsobil ako kaplán na viacerých pôsobiskách (Rosina, Bošáca, Konská, Raková, Divina, Veľké Chlievany, Považská Bystrica, Kysucké Nové Mesto). Od roku 1945 až do smrti bol farárom v Bobote. Je autorom básnických zbierok Začarovaný kruh (1932), Cesta do raja (1933), Harmonika (1935), Dúha (1937), Belasé výšky (1939), Mŕtve more (1946), Mračná (1947), Podobenstvá (1947), Ozveny slnka (1950), Mierové ráno (1952), Ruže radosti (1955). Básnikova tvorba z 30. rokov predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Jeho povojnová schematická tvorba je výsledkom osobného sklamania a zatrpknutosti bez literárnoestetickej hodnoty. V roku 1943 vyšiel jeho preklad knihy Henriho Bremonda Modlitba a poézia.

poézia. Rodná hruda je zbierka básní, ktorej autorom je Pavel Flajžík.

zbierka básni. V novej zbierke autor ponúka zo svojej aktuálnej tvorby 42 básní, ktoré sú určené skutočným milovníkom vážnej reflexívnej poézie. Sám názov zbierky básní, obsahujúci pojmy z dynamickej fyzikálnej architektúry sveta a zároveň prvok modlitby, svedčí o kozmickom nastrojení lyrika. Ide o verše renomovaného tvorcu v pokročilom veku. Čo je tu osobitné a podstatné? To, že sa reflektované personálno-individuálne vnemy vlievajú do jedného riečiska s vnemami univerzálno-kozmickými , v transcendenčnom vyústení za bránu večna. Pred neodmysliteľne čakaným prekročením onej brány zvažuje poetický subjekt jednotlivé aspekty svojej životnej skúsenosti na vážkach poetickej, totiž tvorivej obraznosti a nachádza v nich prímery vhodné na všeobecnejšiu úvahu. Je to plnohodnotná spirituálna poézia.

Jakmile jsem se začetl do rukopisu mladého východoslovenského pedagoga Matúše Marcinčina, okamžitě jsem věděl, že Karol Strmeň svého biografa a vykladače našel. Mottem posuzované knihy mohlo by být - a právě nyní, teď a tady ve střední Evropě - pětiverší stárnoucího básníka:Taký je básnik v politike sily, jak jahňa, ktoré s vlkmi hovorí.Najradšej by ho umlčali, zbili: bez hraníc svietia jeho obzory.A pravda je vždy pravda, moji milí.S obrovským vcítěním je zde podán literárně i teoreticky promyšleně koncipovaný celistvý obraz dialektiky dramatického života onoho niterného, myslitelského, přitom spontánně kreativního básnického zjevu Karola Strmeňa a jeho úctyhodného díla. Strmeň byl nej vyspělejším a umělecky nejerudovanějším i nejpronikavějším představitelem slovenského poválečného katolického exilu. Všecky aspekty autor monografie podal brilantně, objektivně, přesně, nadto s výjimečnou bravurou slovesnou. Kniha o krystalu na zapomenutém ostrově je velkou knihou o básníkovi s rysy geniality. Strmeňa objevuje v jeho všestrannosti a složitosti, nás, kdo jsme básníka ctili již dřív, utvrzuje v přesvědčení o jeho výjimečnosti. Současně přibližuje i lidské, intimní tahy na jeho portrétu, stejně klasické jako jeho dílo, a otevírá zároveň prostor pro další výzkum dějin slovenského verše. Kéž by v Česku vyšla podobně koncepční a skvěle zvládnutá biografická monografie o některém z velkých českých básníků! Na Slovensku vědí, kde hledat těžce vydobývanou strmeňovskou PRAVDU. - Martin KučeraPo univerzitnej téze Kornela Piačka obhájenej v Montreale v roku 1954 ide o prvú fundovanú monografiu o životných osudoch a literárnom diele Karola Strmeňa, ktoré vzniklo v exile. Autor vracia do slovenskej literatúry špičkového slovenského básnika, ktorý s Jozefom Cígerom-Hronským, Rudolfom Dilongom, Jánom L. Doránskym, Petrom Klasom, Stanislavom Mečiarom, Jozefom A. Mikušom, Štefanom Náhalkom, Jánom Okáľom, Mikulášom Šprincom, Eugenom Vesninom, Františkom Vnukom, Gorazdom Zvonickým a Andrejom Žarnovom v dobrovoľnom vyhnanstve položil základy slobodnej slovenskej kultúry. - Jozef M. RydloVďaka osobe Matúša Marcinčina sa po trojzväzkovom výbere z pôvodného básnického diela Karola Strmeňa našiel aj erudovaný vykladač tejto poézie, čím významne približuje básnikovo dielo slovenskej kultúrnej a literárnej obci. Strmeňova jedinečná znalosť svetovej poézie zrkadlená v jeho vlastnej poézii vyžaduje nemalú kompetenciu, ktorou však Marcinčin disponuje. Jeho náklonnosť k dráme ako literárnemu druhu sa vhodne premietla do štruktúry tejto jeho literárnohistorickej práce. - Peter Tollarovič

v ruskej filozofii 19. a 20. storočia. „Monografia, ktorá je ojedinelá nielen svojím rozsahom a obsahom, ale aj autorkiným zámerom v zrozumiteľnej podobe predstaviť slovenskému čitateľovi zložitý dejinný vývoj ruskej filozofie, je vskutku vydareným prienikom do ,duše‘ ruského myslenia, cítenia, prežívania a ,spôsobu filozofovania' o človeku, jeho živote a zmysle, a to na pozadí hľadania pravdy, dobra a krásy .“ (Prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD.)Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. sa špecializuje na morálnu filozofiu a teológiu. Venuje sa predovšetkým tomizmu, novotomizmu, personalizmu a ruskej náboženskej filozofii. Doktorát získala na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, habilitovala aj inaugurovala na CMTF UP v Olomouci a profesúru prevzala z rúk prezidenta Českej republiky v Prahe prof. Václava Klausa v roku 2004. Publikovala viaceré monografie: Pohľad do dejín etických systémov (1998), Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe" (2001), Kresťanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (2002), Etika - sociálne vzťahy - spoločnosť (2005), Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského (2006), Etická rozprava o cnosti a dobrokráse (2009), Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (2011), Fenomén krásy v slovanskom myslení (2011), Etika a kultúra (2012), Základy morálnej teológie v dejinnom kontexte I/II (2012/2014), Sociálno-etické motívy v súčasnej ruskej filozofii (2016). Je tiež autorkou stoviek vedeckých statí, štúdií, článkov a kapitol v knihách.

S novinármi slovenského exilu na stránkach Slovenských hlasov z Ríma. Monografia má charakter zakladajúceho diela pre dejiny slovenskej žurnalistiky, a to konkrétne v oblasti slovenskej exilovej publicistiky predovšetkým v období po roku 1945, s presahmi až do súčasnosti. Jadrom publikácie je dvadsaťtri podobne štruktúrovaných rozhovorov autora s predstaviteľmi slovenských exilových periodík, ktoré boli uverejňované v mesačníku Slovenské hlasy z Ríma od roku 1978 do roku 1990. Samotné rozhovory odkrývajú základné charakteristiky toho-ktorého exilového periodika, jeho históriu, poslanie, čitateľské zázemie a materiálne zabezpečenie, vízie do budúcnosti, vzťahy k ostatnej exilovej tlači a mnohé iné. Spolu vytvárajú neoceniteľnú mozaiku publicistiky slovenských exulantov v druhej polovici 20. storočia. Problematiku fundovane dopĺňajú texty prof. Emílie Hrabovec a Františka Vnuka, ako aj rozhovor Matúša Marcinčina s autorom. Kniha vyniká aj podrobnými dokumentárnymi a bibliografickými informáciami a osobitne cenný je bohatý obrazový materiál.ObsahVečný Rím (Stanislav Mečiar)Niekoľko myšlienok na margo Zaviatych rozhovorov o zaviatych dejinách slovenského exilu (Emília Hrabovcová)[I]Jozef M. Rydlo, bibliograf a kronikár slovenskej literárnej tvorby v zahraničí (František Vnuk)[II]Slovák v Amerike - Rozhovor s Michalom J. KrajsomJednota - Rozhovor s Jozefom C. KrajsomHorizont - Rozhovor s Jozefom Špetkom Slovensky štít - Rozhovor s Františkom Chajmom Slobodne Slovensko - Rozhovor s Krištofom Greinerom Ave Maria - Rozhovor s Andrejom Pírom Slovensky život v Argentíne - Rozhovor s Evou Jankovičovou-JoštiakovouSlovak Heritage - Rozhovor s Janom BelianskymListy sv. Františka - Rozhovor s Rudolfom Dilongom / Rozhovor s Teodorikom J. Zúbkom Most - Rozhovor s Mikulášom Šprincom Posol - Rozhovor so Štefanom Senčíkom / Rozhovor s Rajmundom OndrušomBulletin Svetového kongresu Slovákov - Rozhovor s Jánom Okáľom Kanadsky Slovák - Rozhovor s Mariánom JankovskýmSlovak Studies - Rozhovor s Michalom LackomEcho duchovného prúdenia dneška - Rozhovor s Rajmundom Ondrušom Krajansky pozdrav - Rozhovor s Vojtechom Zemanom Informačne správy - Rozhovor s Pavlom G. Dobišom Slowakei - Rozhovor s Vojtechom Buckom Život – La Vie - Rozhovor s Františkom RevesomMladý Slovak - Rozhovor s Vojtechom Zemanom Slovak Studies Association Newsletter - Rozhovor s Louise B. Hammerovou Novy život - Rozhovor s Víťazoslavom HroncomObežnYk - Rozhovor s Pavlom Šiškom Národné noviny - Rozhovor s Josephom Stefkom Slovakia - Rozhovor s Mariánom Markom StolárikomSlovenské správy/Slowakische Nachrichten - Rozhovor s Františkom Kollárom Slovenské hlasy z Ríma - Interview s Andrejom Paulinym v Šaštíne 22. marca 2005 (Viliam Jablonický)[III]Vznik a zánik vybraných mienkotvorných periodík slovenského politického exilu (1945 – 1989)[IV]„Chýbajú mi všetky exilové časopisy bez rozdielu.“ Ako vznikali rozhovory s novinármi slovenského exiluna stránkach Slovenských hlasov z Ríma? Interview s Jozefom M. Rydlom (Matúš Marcinčin)[V]Noviny a ich redaktori, dokumentáciaSupíš periodíkBibliograficky súpis rozhovorovZoznam redaktorov a redaktoriek exilových periodíkŽivotopisne profily redaktorov a redaktoriek[VI]Bibliografické hesláPramene a literatúraSúhrnyO autoroviMenný register

Retribúcia na Slovensku a národný súd v Bratislave 1945 – 1947. Retribúcia na Slovensku bola súčasťou celoeurópskeho až globálneho procesu trestnoprávneho vysporiadania sa s obdobím druhej svetovej vojny. Jej medzinárodnoprávne základy boli položené už začiatkom roku 1942 Svätojakubskou deklaráciou a boli dotvorené Londýnskou dohodou spojeneckých veľmocí z augusta 1945. Pre retribúciu v povojnovom Československu je špecifickým retribučný dualizmus, teda osobitná retribúcia na Slovensku a v českej časti ČSR. Na Slovensku bola retribúcia realizovaná primárne na základe retribučného nariadenia Slovenskej národnej rady, ktoré bolo opakovane novelizované a tiež doplnené vykonávacím nariadením Zboru povereníkov. Retribučné nariadenie bolo prejavom revolučného zákonodarstva, bolo retroaktívne a svojím obsahom nenadväzovalo na dovtedajšie právne predpisy. Výkon retribúcie bol zverený na to zriadeným ľudovým súdom: miestnym ľudovým súdom, okresným ľudovým súdom a Národnému súdu v Bratislave. Ambíciou tejto knihy je ponúknuť čitateľom komplexné a systematické právnohistorické spracovanie problematiky retribúcie na Slovensku s dôrazom na činnosť Národného súdu v Bratislave ako najvýznamnejšieho slovenského retribučného súdu v rokoch 1945 až 1947.JUDr. Michal Malatinský, PhD. (1989) je slovenský právnik a právny historik. Študoval na Právnickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave a na tamojšej Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky absolvoval interné doktorandské štúdium v študijnom odbore teória a dejiny štátu a práva. Je autorom viacerých štúdií venovaných témam z moderných právnych dejín, spoluzostavovateľom dvoch konferenčných zborníkov a spoluautorom monografie Dva procesy s Vojtechom Tukom (2017).

Spiritualita dvoch polovíc života. V knihe Padanie do výšky sa autor Richard Rohr snaží pomôcť čitateľovi porozumieť úlohám v dvoch poloviciach života a ukázať, že len tí, ktorí už zlyhali, sklamali alebo ,,spadli“ sú jediní, ktorí chápu, čo znamená ,,vstať hore“. Väčšina z nás má tendenciu uvažovať o druhej polovici života len ako o starnutí, zaoberaní sa zdravotnými problémami a sledovaním, ako nám už život uplynul, ale myšlienka tejto knihy je dokázať opak. To, čo sa nám zdá ako ,,pád dole“, môže byť z veľkej časti ,,pád nahor“ alebo ,,padanie do výšky“.V skutočnosti starnutie nie je strata, ale zisk, tak ako sme to mohli vidieť u mnohých, ktorí zostarli do plnosti. Úlohou tejto knihy je dokázať, že druhá polovica života môže, a mala by byť plná duchovného bohatstva a naviac nám ponúka nový pohľad na duchovný rast.

Kronika posledných dní pontifikátu 11. – 28. februára 2013. V pondelok 11. februára 2013 šokovala svet správa, že pápež Benedikt XVI. sa vzdáva svojho úradu nástupcu svätého Petra. V dejinách Cirkvi za posledných 500 rokov sa takýto prípad neudial. Obdobie do 28. februára 2013, keď sa pontifikát definitívne skončil, sa tak stalo nielen obdobím širokej diskusie o tejto výnimočnej udalosti, ale tiež obdobím dojímavej rozlúčky veriacich so svojím pápežom a pápeža so svetom.Kniha zachytáva tieto pohnuté udalosti a prináša všetky príhovory Benedikta XVI. prednesené v tomto čase: od toho prvého historického, keď oznámil svoje rozhodnutie, cez príhovory počas dvoch posledných Generálnych audiencií, homíliu na Popolcovú stredu i tri krátke príhovory pred modlitbou Anjel Pána, či zaujímavú improvizovanú prednášku prednesenú na stretnutí s rímskymi kňazmi, až po posledný krátky pozdrav obyvateľom Castel Gandolfa.Naviac sú v knihe zaradené i osobné svedectvá od významných katolíckych spisovateľov, Petra Seewalda a Vittoria Messoriho, v ktorých charakterizujú svoju skúsenosť s odstupujúcim Svätým otcom. Záujemca teda dostáva do rúk vrcholne zaujímavé a poučné texty jedinečné tým, že vznikli vo výnimočnej situácii a predstavujú cennú spomienku na výraznú duchovnú a intelektuálnu osobnosť našich čias. Publikáciu spestrujú krásne farebné, málo známe fotografie.

Táto kniha Jozef Tiso - Kňaz a prezident nám nemôže a ani nechce ponúknuť vyčerpávajúcu analýzu takej zásadnej témy, akou je historický zástoj Jozefa Tisu v slovenských dejinách. Má byť skôr príspevkom do diskusie o jednej jeho stránke a to o jeho kňazstve. Kňazstvo bolo nosným pilierom Tisovej identity, z ktorého čerpal orientačné zásady pre mravné konanie vo všetkých okolnostiach historického ľudského časopriestoru. Bolo to v duchu dobového teologického myslenia, ale aj v logike slovenských dejín.

Proces s Dr. Jozefom Tisom, prezidentom prvej Slovenskej republiky bol súčasťou tzv. retribúcie – mimoriadneho povojnového súdnictva, ktoré významnou črtou bolo, že sa stalo mocensko-politickým nástrojom víťazov. V historickej eseji autor vychádzajúc z dobového kontextu stručne a prehľadne poukazuje najmä na uplatňovanie špecifických princípov, akými boli napr. retroaktivita a kolektívna vina, či absencia štandardných procesných postupov.Na Slovensku bol kľúčovým procesom tohto druhu práve Tisov proces, ktorého priebeh a výsledok závažne ovplyvnili ambície komunistov zbaviť sa politických oponentov a úsilie niektorých českých politických kruhov (na čele s Dr. E. Benešom) definitívne potlačiť slovenské národnoemancipačné snahy.

Rozprávanie o mojom živote. Memoáre arcibiskupa Dominika Hrušovského sú výsledkom spoločného päťdňového pobytu v kláštornom zátiší u otcov Rehole sv. Michala v malebnom talianskom mestečku Castel SanťElia v provincii Viterbo, asi 50 kilometrov severne od Ríma. Iniciátorom celého podujatia bol náš spoločný priateľ Janko Košiar, ktorý v lete 2003 arcibiskupa prehovoril, aby sa na niekoľko dní uvoľnil a poskytol možnosť v rozhovoroch nazrieť do minulosti svojho pestrého a bohatého života.Z tých rozhovorov sa potom mala vypracovať prehľadná autobiografia.Boli to uvoľnené priateľské posedenia, pri ktorých som arcibiskupovi kládol otázky týkajúce sa kľúčových udalostí v jeho živote a ktoré som mu asi dva týždne pred stretnutím poslal. Hovoril tak pútavo a presvedčivo, že bolo radosťou ho počúvať. Arcibiskup odpovedal na otázky iba spamäti. Jeho pamäť bola vynikajúca. Vedel veľmi živo vyrozprávať jednotlivé fázy života, spomenúť si na mená osôb, ktoré by mne už dávno boli vymizli z pamäti. Iba pri dátumoch a niektorých technických podrobnostiach sa kde-tu zastavil a zaváhal. Vtedy obyčajne povedal: „Daj tam otáznik, Ferko, a keď sa vrátime do Ríma, nazriem do svojho denníka, potom si to spresníme a doplníme.“V júni 2004 boli prípravné práce dokončené a koncept životopisu bol predložený arcibiskupovi na kontrolu a schválenie. Po prečítaní tejto „osobnej spovede“ sa však arcibiskup rozhodol, že je ešte „príliš skoro“ vyjsť na verejnosť s históriou jeho života.Keď v roku 2013 priatelia Jožko Rydlo a Janko Košiar navštívili arcibiskupa v Nitre, kde prežíval posledné dni svojho života, vynorila sa aj téma nepublikovaného rukopisu biografie a na prekvapenie oboch návštevníkov sa arcibiskup opýtal, vraj, ako to, že kniha ešte nie je publikovaná.To bol impulz vrátiť sa k pôvodnému projektu a pripraviť rukopis na vydanie.

Spišský biskup Ján Vojtaššák patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Svedčí o tom aj pomerne rozsiahla odborná i populárna historická spisba. Výsledky najnovšieho vedeckého výskumu prináša tento zborník z konferencie, ktorá sa uskutočnila 14. a 15. novembra 2017 v Spišskej Kapitule.Súbor 19 štúdií sa zameriava na doteraz menej známe aspekty života J. Vojtaššáka, prípadne sa usiluje o spresnenie už známych stránok jeho pôsobenia. Príspevky v tomto zborníku možno rozdeliť do niekoľkých tematických okruhov, ktoré si všímajú Vojtaššákove rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, jeho pastoračné aktivity i zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľskú problematiku, jeho vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, jeho postoje k totalitným ideológiám a režimom, ale aj ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom.Jednotlivé texty vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú veľa nových, doteraz neznámych poznatkov. Zborník obsahuje aj úplné znenie závažného dokumentu - dôvernej správy o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík. Do rozsiahlej prílohy zaradili zostavovatelia ďalšie kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál.Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách.

Odpoveď kresťanskej viery. Ktože je ten Boh, v ktorého veria kresťania?Čím sa odlišuje kresťanstvo od nekresťanských náboženstiev?Čo to znamená, keď kresťania vyznávajú Boha ako „Otca“, „Syna“ a „Ducha Svätého“? Kniha prináša odpovede aj na tieto otázky a predstavuje živo a pre každého zrozumiteľným spôsobom kresťanského trojjediného Boha. Umožňuje ho tak nie len lepšie spoznať, ale zároveň je i pozvaním naučiť sa ho milovať. Dnešná doba ponúka dostatok dôvodov, aby sme svoju pozornosť upriamili na základnú a podstatnú otázku viery, na otázku Boha.Páter Karl Josef Wallner (nar. 1963) pôsobí v cisterciánskom kláštore Heiligenkreuz neďaleko Viedne, je rektorom tamojšej Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. a vyučuje na nej dogmatiku a teológiu sviatostí. Venuje sa tiež pastorácii mládeže a známy je svojimi fundovanými, ale príťažlivo podávanými prednáškami o viere. Je autorom viacerých úspešných kníh.

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ‒ ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ‒ sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk.Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zlo­žitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta.

Príbeh speváka jezuitu alkoholika. Životný príbeh francúzskeho šansoniéra Luciena je osobnou výpoveďou o ľudskej slabosti a pádoch, stavoch bezvýchodiskovosti, utrpenia a zúfalstva, ale i o nádeji, priateľstve, pokore, láske a pochopení. A najmä o ceste k víťazstvu. S neobyčajnou úprimnosťou a zmyslom pre jemný psychologický detail opisuje Duval svoj vlastný príbeh a osvetľuje proces vzniku, vývoja, liečby a uzdravovania sa človeka, ktorý prepadol závislosti od alkoholu, tejto najrozšírenejšej, takmer všade prítomnej drogy.

V sérii krátkych úvah sa autor podujal podať konzistentné a systematické svedectvo o osobe Ježiša Krista a o jeho význame pre svet s ohľadom na dnešného človeka, nadväzujúc pritom na stáročnú tradíciu kresťanskej apologetiky. Ide o zámer odvážny a aj podnetný - veď Kristus bol už za svojho života znakom protirečenia a v podobnom duchu sa počas dvetisíc rokov uvažuje, hovorí a píše o jeho osobe a učení. Čím to je, že púta láskou alebo nenávisťou toľko ľudských bytostí? Aj to o niečom svedčí - že je stále prítomný v živote ľudí, že jeho postava sa evidentne vymyká z radu, nezapadla prachom zabudnutia a núti zaujať postoj: za alebo proti. Bolo by veľmi plytké, zavádzajúce a klamlivé považovať Ježišovo pôsobenie za uzavreté, patriace minulosti... Básnik a publicista Ján Maršálek (1965) vydal knižne niekoľko zbierok poézie a nedávno kolekciu zamyslení Cesta k bráne, s podtitulom Čítanie na každý deň.

Temná noc ateistov aj veriacich. Rozdiel medzi veriacimi a ateistami sa zdá priveľký. Avšak po tom, čo sa snažil pochopiť zmysel života a utrpenia, Michael Novak našiel realitu duchovného života, na kilometre odlišnú od rečníckych bojov medzi ateistami a obrancami viery, ktorí ich názor odmietali.V knihe Boha nikto nevidí Michael Novak brilantne spracoval nekonečnú tému viery proti rozumu. Ateisti aj veriaci zažívajú tú istú „temnú noc“, keď sa im zdá, že chýba Božia prítomnosť. Tvrdí, že konflikt medzi vierou a pochybnosťami nepramení v objektívnych rozdieloch, ale v rozdielnom postoji chápania niečoho neznámeho. Čerpajúc z autorovej vášne pre filozofiu a osobného duchovného súboja kniha ukazuje, že viera nie je iracionálna a poskytuje najuspokojivejšie odpovede na večné otázky významu. Viera je občas výzvou, ale napriek tomu ponúka plne koherentné odpovede.Na konci knihy autor ponúka veriacim i neveriacim príležitosť nájsť si spoločnú reč tým, že uznáva zložitú realitu ľudského boja s pochybnosťami. Vyhýba sa pri tom prenikavému tónu, ktorý je charakteristický pre diskusiu o viere.

Rondely spevavé, melodické, podobné ľudovým piesňam, hoci majúc pôvod francúzsky. Ale v tejto zbierke Pavola Prikryla ich rozvinula duchovnosť pre nás prirodzená a čitateľom ich sprítomnila ľúbozvučná slovenská poetika.

Spomienky ministra hospodárstva Slovenskej republiky 1939 - 1945. Výber memoárových a polemických textov z pozostalosti Dr. Gejzu Medrického (1901 - 1989) ponúka pomerne komplexný „autoportrét" jednej z neprehliadnuteľných osobností slovenského verejného života prvej polovice 20. storočia a zároveň aj jeden z možných náčrtov obrazu obdobia, v ktorom pôsobil. Nájdeme v nich aj viaceré detaily umožňujúce pochopiť širšie súvislosti v pôsobení jedného politika, ktorý zanietene presadzoval slovenskú svojbytnosť a neváhal zobrať na svoje plecia bremeno zodpovednosti v čase, keď vývoj dospel k získaniu štátnej samostatnosti, no zároveň bolo potrebné čeliť nepriaznivej geopolitickej realite, pohybovať sa neustále v hraničných situáciách a vzdorovať vplyvu vtedajšej absolútne dominujúcej mocnosti, nacistického Nemecka.Dlhoročnú novinársku prax G. Medrický zúročil o desaťročia neskôr, keď ako dôchodca vytrvalo zaznamenával rozličné udalosti svojho činorodého života s úmyslom zachovať pre potomkov svedectvo o vlastných snaženiach i snaženiach svojej generácie. Čitateľ sa tak môže stať svedkom jeho mladosti v rodnej Radvani, gymnaziálnych čias v Banskej Bystrici na sklonku Uhorska alebo napríklad angažovania sa v riešení sociálnych otázok študentstva. Jeho pôsobenia ako ministra sa dotýka rozsiahly elaborát komentujúci rozličné aspekty ním vedenej hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Záverečnú časť knihy tvoria texty, v ktorých Medrický reagoval na podnety spravidla poskytnuté mu súvekou (komunistickou, československou) publicistikou.Na vloženom CD je kniha G. Medrického Minister spomína z roku 1993.

Kytica vďaky obdivu a úcty slovenskému historikovi Milanovi S. Ďuricovi,čestnému členovi Slovenského ústavu, k jeho 90. narodeninám. V tejto knihe sa zišlo 55 autoriek i autorov zo Slovenska i zo zahraničia, aby pri vzácnom životnom jubileu jedného z našich najznámejších historikov, univerzitného profesora Milana S. Ďuricu, spontánne spomínali na človeka, ktorý našim dejinám vrátil ich slovenskú tvár. Uhol pohľadu je rozmanitý a jednotlivé texty dávajú dohromady výstižný portrét jubilanta – spomína sa na „prvorodeného brata z jedenástich“, na „skutočne príkladného kňaza-saleziána“, na priateľa, na spolužiaka, na kolegu, na „deväťdesiatročného profesora“, na „padovského školiteľa“, na exulanta, na „odhaľovateľa pravdy v slovenských dejinách“, na „historika, ktorý vedel, kde je sever“, na „symbol zmeny, ktorá nenastala“, „na jedného z najstatočnejších synov nášho národa“... Medzi prispievateľmi nájdeme autorov ako kardinál Korec, biskupi Hrušovský, Judák a Vrablec, intelektuáli Binder, Liba, Szelepcsényi, básnici Belák, Klas a Križka, historici Černák, Demjanič, Homza, Lacko, Letz, Katrebová, Šimončič, Zubko, jazykovedci Kačala a Vergesová, niekdajší študenti De Martiniová, Guidiová, Hnilica, Jedličková, Maggiová, Moyšová, Rydlo, vydavateľka Kolková ... a ďalší. Do knihy je zaradená aj rozsiahla štúdia o živote a diele jubilanta v emigrácii, ktorú literárny kritik Ernest Žatko napísal v argentínskom exile ešte v roku 1984. Knižnú „kyticu“ skrášľujú ilustrácie akademickej maliarky Jany Bergerovej-Ďuricovej a reprodukcie diel sochára Alexandra Ilečku a medailéra Viliama Schiffera.