Premedia

Príčiny a liečba detskej panovačnosti. Deti sú poklad každého rodiča. Ale aby bol poklad v bezpečí, potrebuje nad sebou stálu ochranu a stanovené pravidlá, aby sa neprihodilo niečo neočakávané a poklad sa nestratil.Je to roztomilé stvorenie v útlom veku, ale niekedy sa dokáže zmeniť na neľútostné monštrum, ktoré svojich úbohých rodičov vie okradnúť o posledné zvyšky nervov. Malý tyran. Prinúti rodičov skákať tak, ako on píska.Známa detská psychologička Jiřina Prekopová vysvetlila vo svojom bestselleri, ktorých chýb sa najčastejšie rodičia dopúšťajú pri výchove. Pre deti je nevyhnutné, aby cítili lásku ale zároveň akúsi „nadradenosť“, či pevnú ruku rodiča. Pomoc ponúka tiež terapia pevným objatím, ktorú autorka opisuje spolu s mnohými inými radami, ako deti zodpovedne vychovávať.Recenzia: Malý tyran na stránke blog.zachej.sk

Pravidlá pre láskyplné spolužitie. Najnovšia kniha známej psychologičky vychádza z jej dlhoročnej praxe ako aj zo skúseností s projektom Škola lásky v rodine. Hoci sa dnes rozpadá oveľa viac rodín ako v minulosti, nemusí to tak byť. Dôvody problémov sú rozmanité, podľa autorky je hlavnou príčinou to, že sme zabudli na zákony lásky. Vo svojej knihe predstavuje desať prikázaní, aby láska v rodine mohla prekvitať. Vychádzajú z prirodzených zákonov života, akými je rešpektovanie rodičov, ale aj poradia narodenia detí. Každý člen rodiny by mal mať miesto v jej systéme, ako aj príležitosť vyjadriť tvárou v tvár akékoľvek pripomienky. Nápad na jej napísanie knihy vznikol po prednáške, kde rozprávala o nezmyselnosti telesných trestov, ako aj o tom, aké kruté je deti trestať odopieraním lásky. V priebehu času sme zabudli na najužitočnejšie pravidlá harmonického spolužitia a aj keď sme sa ich nenaučili od svojich rodičov, môžeme sa k nim vrátiť. Autorka ukazuje, ako konflikty pomocou empatie spracovať a premeniť na vzájomnú lásku.

Pravidlá pre láskyplné zaspávanie. Uspávanie patrí k najväčším problémom rodín s malými deťmi. Práve im je určená kniha detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej, ktorá ukazuje cestu k pokojnému spánku. Poukazuje pritom na skúsenosti mnohých prírodných kultúr, ktoré ešte nestratili spojenie s tradíciou a stáročnými zvykmi. Autorka propaguje návrat k prirodzeným vzťahom, kde dieťa pociťuje istotu zavedených rituálov, ale aj bezpečie, ktoré cíti zo strany matky. Dieťa nemá rado zmeny, potrebuje pocit istoty, ako napríklad dôverne známe miesto, kde zaspáva, kolísanie či hladenie. Kniha poukazuje na najčastejšie chyby a ponúka rady, ako premeniť zaspávanie zo stresujúcej skúsenosti na prirodzenú časť dňa, ktorej nechýba jej čaro a krása.

Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947. Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo svojej monografii, ktorá vychádza v druhom, rozšírenom vydaní, zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy viac politikom než kňazom. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.

A ďalšie príbehy zo psychoterapie. V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám. Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom. V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľa zúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty. Ich mená a príbehy s vami zostanú dávno po tom, čo zatvoríte stránky tejto knihy.Tak ako predchádzajúce knihy, ktoré zaručili Yalomovi povesť jedinečného rozprávača o drámach existenciálnej terapie, aj kniha Všetko trvá krátko je vtipná, hovorí ľudskou rečou a často čitateľa šokuje. Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.

Aj z nevítaných hostí môžu byť vaši najlepší priatelia. Ako je možné, že najstaršie dieťa sa vyvíja úplne inak ako jeho mladší súrodenci? Nedávny výskum ukázal, že poradie narodenia má významný vplyv na formovanie osobnosti. Príchodom nových súrodencov prvorodení zažívajú veľký šok, ktorý otrasie ich svetom. Už nie sú stredobodom pozornosti a rodičovskej lásky, prichádzajú o prostredie, do ktorého sa narodili brali ho za samozrejmosť. Reakcie detí bývajú rôzne a ako ukazuje autorka na vlastnom vzťahu so staršou sestrou, napätie a nedorozumenia medzi súrodencami môžu pretrvávať nielen celé roky. Existuje pritom niekoľko jednoduchých pravidiel, ako si vytvoriť a udržať pekné súrodenecké vzťahy.„Máloktorá detská skúsenosť je taká ďalekosiahla, ako keď jedináčikovi zrazu pribudne súrodenec. Pre dieťa je to prvá veľká životná skúška, ktorú musí zvládnuť. S príchodom súrodenca sa všetko zmení, dôverné veci miznú. Doteraz bol prvorodený časťou sveta dospelých. Predstavoval si, že svet je tu pre neho a kvôli nemu. Tento svet mu už teraz nepatrí úplne, krúti sa okolo inej hviezdy. Dieťa sa cíti vyčlenené, ponechané samo na seba. V myslení a cítení pokročilo už natoľko, že je schopné vedome spracovať prvú životnú krízu. Táto prevratná skúsenosť sa môže spájať s veľkými obavami, môže však znamenať aj veľkú šancu.“Kniha vychádzajúca aj z osobných skúseností autorky zapĺňa medzeru v psychologickej literatúre venovanej najintímnejším a najdôležitejším otázkam ľudského života.

Nové slovenské vydanie Súostrovia Gulag vychádza v revidovanom preklade doplnenom novými poznámkami a doslovom, ktorý sa zameriava na slovenské obete gulagu a dobové politické súvislosti.Solženicynovo prelomové dielo odhaľuje pomery v sovietskych komunistických koncentračných táboroch. Stalo sa symbolom politickej a ľudskej obžaloby stalinizmu, pričom však neobchádza fakt, že základy totalitného štátu siahajú až k Leninovi – už počas jeho vlády začali masové popravy, položil základy plánovanej ekonomiky, vytvoril Čeku a vznikli prvé tábory, neskôr známe ako gulag.Autor čerpal z vlastných skúseností politického väzňa, ktorý prešiel hrôzami gulagu, ako aj z dobových dokumentov a mnohých autentických svedectiev. Sleduje osud jedného väzňa od zatknutia, cez vyšetrovanie, súd, transport do tábora a život v ňom, ako aj ďalšie príbehy jednotlivých väzňov a na pozadí týchto udalostí uvažuje o nezmyselnej krutosti a absurdite sovietskeho zákonodarstva a pomerov v Stalinovej ére.Podľa Solženicynových prepočtov prešlo gulagom počas jeho existencie okolo šesťdesiat miliónov ľudí. Keď roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, vedelo iba pár zasvätených, že už dvanásť rokov pracuje na svojom najdôležitejšom diele. Súostrovie Gulag patrí medzi najvýznamnejšie knihy 20. storočia. Ako napísal americký diplomat a historik George F. Kennan, je to „najväčšie a najsilnejšie jednotlivé svedectvo o politickom režime, aké sa v modernej dobe objavilo.“

200 rýchlych a jednoduchých receptov, ako sa zbaviť pšenice, zhodiť kilá a nájsť cestu k zdraviu.Úspešná kniha Život bez pšenice nebola len hitom jednej sezóny, ale udalosťou, ktorá postupne mení celý potravinový trh a ľudské návyky. Jej logickým pokračovaním je kniha s 30-minútovými (a kratšími receptami), ktoré vychádzajú v ústrety každému, čo je ochotný pre svoje zdravie obetovať aspoň pár minút denne. Život bez pšenice má preukázateľne blahodarný vplyv nielen na ľudí s cukrovkou či neznášanlivosťou lepku, ale aj na zvyšok populácie, ktorej pšenica spôsobuje celý rad problémov. Kniha v úvode radí, ako si nanovo vybaviť svoju kuchyňu a ponúka dve stovky receptov vhodných na všetky príležitosti, od raňajok či hlavných jedál až po dezerty a jedlá na zvláštne príležitosti.

Vo svojom najslávnejšom románe Quo Vadis, ktorý sa odohráva na pozadí vlády cisára Nera, opisuje Henryk Sienkiewicz ľúbostný príbeh rímskeho patricija a vojaka Vinicia a kresťanky Lýgie. Mladík sa uchádza o priazeň mladej barbarky, nie práve šikovne a nie práve vhodne, následkom čoho sa Lýgia ocitá na dvore pološialeného Nera. Obaja musia prekonať veľa prekážok, aby sa napokon znova našli a Vinicius musí neraz riskovať všetko, aby zachránil ženu, ktorá ho zmenila a ktorú nadovšetko miluje. Román sa stal zanedlho po svojom prvom vydaní bestsellerom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní. Kritika vyzdvihovala okrem nepopierateľne strhujúceho príbehu aj historickú akurátnosť, s akou opísal cézarov dekandentný dvor, bežný život Rimanov, začiatky kresťanskej cirkvi i prenasledovanie jej príslušníkov. Okrem Vinicia, Lýgie, apoštola Pavla, Petra, arbitra elegancie Petronia či Nera sa v ňom môžeme stretnúť s pestrým panoptikom vedľajších postáv, či už reálnych alebo vymyslených. Henrykovi Sienkiewiczovi udelili v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru, na čom malo zásadný podiel práve napísanie románu Quo Vadis. Román vychádza v novom slovenskom preklade a s doslovom, ktorý sa venuje historickým reáliám Ríma počas panovania cisára Nera.

Tulák po hviezdach patrí k Londonovým najpoetickejším prózam, hoci prostredie, v ktorom sa odohráva, tomu nenasvedčuje. Univerzitnému profesorovi Darrellovi Standingovi zmenia doživotný trest na trest smrti. Tú vo veľmi zvláštnych obmenách zažíva dávno pred popravou. Vedenie väznice ho na celé dni zväzuje do zvieracej kazajky a v stavoch blízko smrti jeho myseľ prekonáva hrubé múry a nachádza slobodu. Putuje nielen po hviezdach, ale aj po svojich minulých životoch. Darrell Standing žil už v dobe kamennej, prežil mnoho životov, bol lovcom, lukostrelcom, zažil sťahovanie národov, začiatky poľnohospodárstva, krotenia divých koní. Žil celé veky, miloval a nenávidel, a to sa mu zakaždým stalo nejakým spôsobom osudným.

Čoraz viac rodičov je bezradných: hoci sa svoje deti snažili vychovávať čo najlepšie, vykľuli sa z nich malí tyrani. V novom, rozšírenom vydaní svojej najúspešnejšej knihy známa detská psychologička vysvetľuje, koľko opory a aké hranice deti potrebujú, aby ich vývin prebiehal hladko a bez porúch.U detských porúch osobnosti sa stretávame s pozoruhodnou zmenou, ktorá sa ako výbuch šíri približne od osemdesiatych rokov. Dovtedy prevažovali úzkostné deti a outsideri, dnes sú to najmä poruchy spájajúce sa s deštrukciou a agresiou. Pre takéto deti je typický citový chlad, egoizmus a bezohľadnosť. Autorka upozorňuje, aký typ rodičov je na výchovu „malého tyrana“ najnáchylnejší, v ktorých obdobiach výchovy sa rodičia dopúšťajú chýb, a o aké chyby zvyčajne ide. Vďaka mnohým príkladom z praxe je kniha názorná a neraz otriasajúca. Pomoc ponúka terapia pevným objatím, ktorú autorka opisuje spolu s mnohými inými radami, ako deti zodpovedne vychovávať.

Nové slovenské vydanie Súostrovia Gulag vychádza v revidovanom preklade doplnenom novými poznámkami a doslovom, ktorý sa zameriava na slovenské obete gulagu a dobové politické súvislosti.Solženicynovo prelomové dielo odhaľuje pomery v sovietskych komunistických koncentračných táboroch. Stalo sa symbolom politickej a ľudskej obžaloby stalinizmu, pričom však neobchádza fakt, že základy totalitného štátu siahajú až k Leninovi – už počas jeho vlády začali masové popravy, položil základy plánovanej ekonomiky, vytvoril Čeku a vznikli prvé tábory, neskôr známe ako gulag.Autor čerpal z vlastných skúseností politického väzňa, ktorý prešiel hrôzami gulagu, ako aj z dobových dokumentov a mnohých autentických svedectiev. Sleduje osud jedného väzňa od zatknutia, cez vyšetrovanie, súd, transport do tábora a život v ňom, ako aj ďalšie príbehy jednotlivých väzňov a na pozadí týchto udalostí uvažuje o nezmyselnej krutosti a absurdite sovietskeho zákonodarstva a pomerov v Stalinovej ére.Podľa Solženicynových prepočtov prešlo gulagom počas jeho existencie okolo šesťdesiat miliónov ľudí. Keď roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, vedelo iba pár zasvätených, že už dvanásť rokov pracuje na svojom najdôležitejšom diele. Súostrovie Gulag patrí medzi najvýznamnejšie knihy 20. storočia. Ako napísal americký diplomat a historik George F. Kennan, je to „najväčšie a najsilnejšie jednotlivé svedectvo o politickom režime, aké sa v modernej dobe objavilo.“

Nové slovenské vydanie Súostrovia Gulag vychádza v revidovanom preklade doplnenom novými poznámkami a doslovom, ktorý sa zameriava na slovenské obete gulagu a dobové politické súvislosti.Solženicynovo prelomové dielo odhaľuje pomery v sovietskych komunistických koncentračných táboroch. Stalo sa symbolom politickej a ľudskej obžaloby stalinizmu, pričom však neobchádza fakt, že základy totalitného štátu siahajú až k Leninovi – už počas jeho vlády začali masové popravy, položil základy plánovanej ekonomiky, vytvoril Čeku a vznikli prvé tábory, neskôr známe ako gulag.Autor čerpal z vlastných skúseností politického väzňa, ktorý prešiel hrôzami gulagu, ako aj z dobových dokumentov a mnohých autentických svedectiev. Sleduje osud jedného väzňa od zatknutia, cez vyšetrovanie, súd, transport do tábora a život v ňom, ako aj ďalšie príbehy jednotlivých väzňov a na pozadí týchto udalostí uvažuje o nezmyselnej krutosti a absurdite sovietskeho zákonodarstva a pomerov v Stalinovej ére.Podľa Solženicynových prepočtov prešlo gulagom počas jeho existencie okolo šesťdesiat miliónov ľudí. Keď roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, vedelo iba pár zasvätených, že už dvanásť rokov pracuje na svojom najdôležitejšom diele. Súostrovie Gulag patrí medzi najvýznamnejšie knihy 20. storočia. Ako napísal americký diplomat a historik George F. Kennan, je to „najväčšie a najsilnejšie jednotlivé svedectvo o politickom režime, aké sa v modernej dobe objavilo.“

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Nadmerné rozširovanie ríše, „jed z Judey“, ako nazval kresťanstvo, a barbari – to sú podľa britského historika tri základné faktory, ktoré spôsobili pád Rímskej ríše. Jeho dielo vyniká nielen erudíciou, ale aj čítavým ironickým štýlom. „Búrka a vlny sú vždy na strane lepších námorníkov,“ píše autor v jednom zo svojich komentárov. Nové slovenské vydanie výberu z diela známeho osvietenského historika vychádza s novým doslovom, ktorý sleduje vývoj historického bádania a kontroverzie okolo mnohých jeho téz.Gibbon si všíma rozdiely medzi krajinami a národmi, rozdiely geografické a klimatické, ale aj intelektuálne a kultúrne, nepodceňuje ani hospodárske faktory. Podarilo sa mu načrtnúť pestrý a živý obraz celého veku ľudských dejín, pričom udržiava čitateľa v napätí zaujímavou témou a neobyčajne názornými opismi udalostí, bitiek, charakterov jednotlivých vodcov a cisárov, ich života a zvykov. Autor neradí jednotlivé fakty za seba, ale pokúša sa objasniť historický vývoj a jeho zákony. Aj vďaka tomuto vynikajúcemu dielu osvietenskej historiografie prestala byť história len zoznamom zločinov, podvodov a nešťastí, ale začali sme skúmať aj jej príčiny a dôsledky. „Gibbon je svojím spôsobom most, ktorý spája staroveké s moderným,“ napísal škótsky historik a mysliteľ Thomas Carlyle. Bol brilantným štylistom, podobne ako ďalší Gibbonov obdivovateľ Winston Churchill, sám autor mnohých historických prác. „Gibona som úplne hltal,” napísal o stretnutí s jeho knihami. „Triumfálne som prešiel všetkým od začiatku až po koniec a mal som z toho veľký pôžitok,“ dodal. Tento pocit z čítania veľkého štylistu a ironika Edwarda Gibbona sa nevytratil ani s odstupom vyše dvoch storočí, ktoré ubehli od napísania jeho hlavného diela.

Ľudstvo takmer vyhladila dlhoročná vojna so zombie. Povojnová komisia Organizácie spojených národov, pre ktorú autor pracoval, nemala záujem o osobné rozprávania preživších, hoci o konflikte vypovedali ďaleko viac ako štatistické údaje o miliónoch mŕtvych a nakazených. Preto sa rozhodol spísať toto svedectvo. Vznikol fascinujúci súbor príbehov, ktorý sa na globálnu epidémiu pozrel z najrôznejších uhlov. Opisuje prvý prípad nákazy v čínskej dedine Nový Ta-čchang, mesto živých mŕtvych pod Parížom, vzplanutie náboženského fanatizmu v Rusku či príbeh astronautov z vesmírnej stanice ISS, odkiaľ z výšky sledovali pravdepodobný zánik ľudstva. Ľudia na nákazu reagovali rozmanito, mnohí spáchali samovraždu, iní hľadali záchranu na odľahlých miestach, objavili sa aj podivné prípady kolaborácie živých s nemŕtvymi. Brooksova správa hovorí o ľudskej psychike aj o vojenskej stratégii, pričom zachytáva politické aj kultúrne reálie – práve tie boli v mnohých prípadoch kľúčom k záhube či prežitiu.

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny.Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy.Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky.Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

Príbehy zo psychoterapie. Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak.Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Rodičom radia nielen v tom, ako svoje deti vychovávať, ale aj vysvetľujú, v akom štádiu duševného vývoja sa práve nachádzajú. Až do siedmich rokov zvyčajne trvá tzv. magické štádium, takže v tomto veku môže byť škodlivé k deťom pristupovať ako k malým dospelým a vychovávať ich príliš rozumovo.Svoje rady ilustrujú množstvom konkrétnych príkladov z každodenného života – venujú sa uspávaniu, zvládaniu detskej agresie, čistote, jedlu, darčekom, zodpovednosti, zamestnaniu matky či situácii detí v neúplných rodinách. Cieľom tohto prístupu je z detí vychovať osobnosti so slobodným a optimistickým prístupom k životu, ktoré sa neboja rozdávať ani prijímať lásku.

Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru. Práve tomuto fenoménu sa venuje kniha amerického kardiológa, ktorá je v Spojených štátoch už druhý rok najpredávanejším titulom o zdravej výžive. Chlieb, pečivo, pizza, cestoviny – pšenica je v našej strave všadeprítomná. Zlatožlté zrno však poškodzuje naše zdravie a stojí za hromadením tuku. Za posledných päťdesiat rokov sa pšenica tak geneticky zmenila, že s pôvodnými odrodami nemá veľa spoločného. Nová pšenica robí ľudí tučnými, podporuje diabetes ako aj starnutie, poškodzuje srdce a mozog a škodí pleti. Doktor William Davis predstavuje alternatívu a spôsob, ako byť zdravý a štíhly bez pšenice. Od zavedenia nových zdravotných odporučení v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli zamerané na zníženie podielu tuku v strave, sa v Spojených štátoch objavil zvláštny fenomén: Američania začali rapídne priberať, zhoršilo sa ich zdravie a zvýšilo riziko cukrovky. Potom, čo dvom tisíckam svojich pacientov odporučil úplne vynechať pšenicu, prišiel autor knihy k prekvapivému záveru, že epidémiu obezity nevyvolal cukor, tuky ani sedavý spôsob života, ale práve pšenica. Kedysi nevinná potravina výrazne zvyšuje hladinu cukru v krvi a vyvoláva závislosť, keď sa ako na tobogáne striedajú cykly hladu, prejedania a únavy. Autor predkladá presvedčivé dôkazy pre vylúčenie pšeničných produktov z našej stravy a ponúka spôsoby, ako to urobiť čo najľahšie a bez rizika, že sa vrátime k nezdravým návykom. Svoje tvrdenia podporuje skúsenosťami z vlastnej praxe, ako aj množstvom vedeckých štúdií z posledných desaťročí.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Sme zázrakom evolúcie, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov. Sme však aj hlboko chybní. Naše telá sa lámu, dusia a zlyhávajú. Byť človekom je zhmotnená história. Vo svojej predošlej knihe Pôvod sa Lewis Dartnell pozrel na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnila geológia, v tej najnovšej sleduje súvislosti medzi dejinami a ľudskou biológiou. Ako ukazuje, choroby prekazili naše najodvážnejšie plány a naše psychologické predsudky boli príčinou hrozných rozhodnutí vo vojne aj v mieri. Tento mimoriadny rozpor je podstatou toho, čo znamená byť človekom – súhrnom našich slabostí a silných stránok. Aby sme teda pochopili smer, ktorým sa ľudstvo uberalo od praveku cez obdobie impérií až po modernú éru, musíme pochopiť, kto a čo sme.Na počítaní v desiatkach nie je nič nevyhnutné – je pre nás prirodzené myslieť v desiatkach, pretože sme päťprsté zvieratá, ktorých predné končatiny sa delia na dve sady po piatich čísliciach. Podobne aj jazyky, v ktorých myslíme, snívame a vyjadrujeme abstraktné myšlienky, majú svoj základ vo fyzickej evolúcii hrdla a úst, ktorých jemné vyjadrovacie schopnosti sú spojené s rizikom zadusenia potravou. Schopnosť rastlín nabúrať našu neurochémiu spôsobila, že sme schopní využívať závislosť ako zbraň, ktorú môžeme použiť proti iným spoločnostiam. Ako zmenili malé genetické chyby, ktoré nám bránia syntetizovať určité chemické látky v našom vlastnom tele – nedostatok vitamínov, ktoré spôsobujú beriberi a skorbut – výsledok vojen o imperiálnu nadvládu? Ako endemické choroby chránili niektoré komunity pred inváziou? A možno najdôležitejšie zo všetkého je, že Lewis Dartnell sa pýta, ako nás neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou, v ktorej sme sa vyvinuli, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych omylov o iných ľuďoch a iných spoločnostiach.

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií.Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

V korunách stromov je dielo plné horlivého aktivizmu a protestu, v ktorom sa ale zároveň pred čitateľom neuveriteľným spôsobom objavuje príroda – a kniha je teda aj ódou na ňu. Dvanásty román Richarda Powersa sa pred nami od koreňov ku korune a potom späť odvíja ako sústredené kruhy navzájom poprepájaných príbehov. Tie siahajú od New Yorku v období pred vojnou Juhu proti Severu až po boje o drevo na severozápade Spojených štátov koncom 20. storočia a ďalej. Existuje totiž svet, ktorý sa odvíja paralelne s tým naším – tento svet je nesmierny, pomalý, navzájom poprepájaný, bohatý, neuveriteľne tvorivý a našimi očami takmer neviditeľný. Prichádza príbeh o niekoľkých ľuďoch, ktorí sa tento svet naučia vidieť, a ktorí sú vtiahnutí do prebiehajúcej katastrofy.„Dômyselne vystavaný príbeh, ktorý sa vetví a týči ako stromy, čo sa nachádzajú v jeho jadre. Ich výnimočnosť a vzájomná prepojenosť pritom odráža ľudí, ktorí medzi nimi žijú,“ zhodnotila komisia, ktorá románu udelila Pulitzerovu cenu za beletriu.

Nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín (2. diel série). Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti série História zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj „československému“ rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z „raja“, kde vraj zajtra znamenalo už včera.

Svet ovláda toxická ideológia extrémnej rivality a individualizmu. Zahmlieva skutočnú ľudskú povahu a ničí nádej a spoločný cieľ. Nahradiť ju môže len pozitívna vízia – nový príbeh, ktorý znovu zaangažuje ľudí do politiky a osvetlí cestu k lepšiemu svetu.Britský politický a environmentálny aktivista George Monbiot popisuje, ako nové poznatky v psychológii, neurovede a evolučnej biológii umožňujú vidieť ľudí a ich povahu v úplne inom svetle: ako výnimočných altruistov, ktorí navzájom spolupracujú. Ukazuje, ako na týchto zisteniach môžeme stavať a vytvoriť novú politiku: politiku spolupatričnosti. Zásadné preorganizovanie demokracie a ekonomiky zdola nám podľa neho umožní opäť získať kontrolu a zvrhnúť sily, ktoré maria naše snahy o lepšiu spoločnosť. Naliehavá a zanietená kniha prináša nádej a jasnosť potrebné pre zmenu sveta.

3. diel série. Pieskom zaviaty Arrakis sa zazelenie, ožije a je čoraz úrodnejší. Zmenená klíma zasadí tvrdý úder ekonomike planéty – znamená totiž zánik púštnych červov. Paul Atreides, spasiteľ Duny, ktorý sa svojho času postavil do čela fremenov, mizne v púšti. Arrakisu vládne jeho sestra Alia, ale jej vláda nie je absolútna. Musí čeliť zradám a vzburám – a zlým hlasom ozývajúcim sa z jej vnútra. Jedinú nádej predstavujú Paulove deti, dvojičky obdarené nadprirodzenými schopnosťami. Alia si uvedomuje ich cenu a snaží sa ich zmanipulovať. Ale Leto a Ghanima majú nielen vízie, ale aj svoje vlastné plány – a vlastné osudy.

Ekonomické dejiny ponovembrového Slovenska. Najväčšia politická lož v dejinách moderného Slovenska znie: Stačí prestať kradnúť a problémy sa vyriešia. Nestačí a nevyriešia. Tri desaťročia ekonomickej histórie krajiny sú plné šialených rozhodnutí. Ich dôsledky sa počítajú na miliardy eur, premárnené životné osudy a životy ľudí. Súčasťou mnohých zlomových okamihov bola korupcia, ale hlavným vinníkom problémov bola neschopnosť, malichernosť, neochota a nedostatok guráže. Slovensko na ceste za prosperitou stratilo vôľu hľadať riešenia. Kniha Ako skapal tatranský tiger ukazuje najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré ovplyvnili hospodársky vývoj krajiny od jej vzniku v roku 1993 až do roku 2020. Jednotlivé časti knihy sa venujú najdôležitejším témam a okamihom ekonomickej histórie ponovembrového Slovenska: privatizácia, vznik koruny a prijatie eura, krachy bánk a nebankových spoločností, zdravotníctvo, dôchodková reforma, reformy, verejné financie, spory okolo eurovalu.Od koruny ku korone – Najväčšia politická lož v histórii Slovenska: „Stačí prestať kradnúť".Privatizácia: Všetko bude inak a bude to lepšie – Slovenská cesta transformácie: cudzie nechceme, svoje si rozdáme.Koruna a euro: Graf, ktorý zmenil históriu – Koruna: nečakane úspešná mena, ktorá nečakane rýchlo odišla do histórie.Banky: Keď traja robia to isté – Ako bankári ošklbali Slovensko a nič sa im nestalo.Verejné financie: Zastavme ich, bratia – Ani minimálny, ani sociálny. Štát na Slovensku je slabý a deravý.Dôchodky: Čistá zloba – Ako zlodeji budúcich dôchodkov obrali mladých o dôstojnú starobu.Zdravotníctvo: Keď slabý štát zabíja – Tragédia zdravotníctva, v ktorom pacient nikdy nebol na prvom mieste.Euroval: Malá, ale sebecká krajina – Ako Slováci vytrestali Grékov a takmer zastavili Európu na ceste do nevoľníctva.Reformy: Ako skapal tatranský tiger – Prečo Slovensko nerieši problémy a ľuďom je to jedno.

Na Silvestra, presne o polnoci, otrasie Oslom mohutná explózia a polícia je okamžite v pohotovosti – predpokladá sa totiž, že šlo o teroristický útok. Medzi ťažko zranenými je aj Ruth-Kristine Smeplassová, matka Patricie, dievčatka, ktoré niekto pred desiatimi rokmi uniesol. Vyšetrovanie výbuchu pozorne sledujú médiá, no novinárku Emmu Rammovú zaujme najmä Smeplassovej osud a záhadné zmiznutie malej Patricie. To nenecháva na pokoji ani policajta, ktorý ho vyšetroval, Alexandrovi Blixovi. Podarí sa im preniknúť cez polopravdy a lži obklopujúce celý prípad a zistiť, čo sa naozaj stalo?

Jedna žena, dvaja muži, jedno dieťa. V takomto krehkom vesmíre krúži rozprávačka príbehu – učiteľka matematiky s chorými pľúcami. K. miluje Ferdinanda, ktorý viac nevládal žiť, ale aj Samuela, ktorý sa zamotal do nekonečného kriketového zápasu. Neustále uvažuje o jednom aj o druhom mužovi, o svojom zdravotnom stave, matematike a o túžbe po dieťati. Práve oslávila 33 rokov a hľadá odpoveď na otázku, čo je vlastne láska a či má dosť síl a odvahy na to, aby sa postarala o potomka. Veľká nádej mladej nórskej literatúry Kjersti A. Skomsvold rozpráva v tomto nezvyčajne intenzívnom románe s osviežujúcou a až brutálnou úprimnosťou o vnútornom svete mladej ženy, o živote a smrti.

David Epstein, autor prevratnej knihy Športový gén, skúmal pri písaní svojej novej knihy najúspešnejších svetových športovcov, umelcov, hudobníkov, vynálezcov a vedcov. Zistil, že vo väčšine odvetví – obzvlášť v tých komplexných a nepredvídateľných – vynikajú všestranní jedinci, nie špecialisti. Svoju cestu si síce často vyberú neskoro a preskakujú z jednej činnosti na druhú, namiesto toho, aby sa sústredili na jednu, ale zároveň sú tvorivejší, svižnejší a dokážu vytvoriť prepojenia, ktoré ich špecializovanejší kolegovia nevidia.Epstein prichádza k záveru, že nezvládnutie skúšky je najlepší spôsob učenia sa. Tí, čo často menia prácu, majú nakoniec kariéru, ktorá ich najviac napĺňa. Vynálezcovia s najväčším vplyvom prechádzajú z jednej oblasti do druhej namiesto toho, aby prehlbovali svoje vedomosti v jedinom odbore. V čase, keď sa odborníci čoraz viac izolujú, a počítače získavajú schopnosti kedysi vyhradené úzko špecializovaným ľuďom, sa bude stále viac dariť tým, čo dokážu myslieť širokospektrálne a využiť rozmanité skúsenosti.

Keď pred trinástimi rokmi Mark Lynas napísal prvú knihu na tému, čo nás čaká pri globálnom oteplení od jedného po šesť stupňov, netušil, že mnohé predpovede, ktoré sa mali odohrať do polovice nášho storočia, sa naplnia v priebehu dekády. Aj preto namiesto aktualizovanej verzie napísal úplne novú knihu, ktorá dokazuje, že pri súčasnom stave klímy je poctivým postojom byť alarmistom. Mark Lynas precízne zaznamenáva najnovšie klimatologické poznatky a skúma, aké smerovanie sme určili našej planéte. Stupeň za stupňom mapuje potenciálne následky globálneho otepľovania a následnej klimatickej katastrofy. Pri oteplení o jeden stupeň oproti svetu pred priemyselnou revolúciou – to je svet, v ktorom momentálne žijeme – obrovské lesné požiare spaľujú Kaliforniu a Austráliu, kým hrôzostrašné hurikány ničia pobrežné mestá. Pri oteplení o dva stupne sa roztopí polárna čiapka a z trópov zmiznú koralové útesy. Oteplenie o tri stupne spôsobí, že ľudstvu sa začnú míňať zdroje potravy a miliónom ľudí bude hroziť umieranie od hladu. Keď bude teplejšie o štyri stupne, veľké časti Zeme budú pre ľudí neobývateľné a miliardy ľudí sa stanú klimatickými utečencami. Oteplenie o päť stupňov bude znamenať, že Zem bude horúcejšia než kedykoľvek za uplynulých 55 miliónov rokov, kým pri oteplení o šesť stupňov zasiahne planétu bezprecedentné hromadné vymieranie druhov a ohrozený bude samotný život na Zemi. Týmto stupňujúcim sa následkom sa stále môžeme vyhnúť, ale zostáva nám čoraz menej času. Ak máme zachrániť koralové útesy a arktické ľadovce, do desiatich rokov musíme do veľkej miery prestať spaľovať fosílne palivá. Ak to nedokážeme, riskujeme, že prekročíme bod zlomu, za ktorým sa klimatický chaos vymkne ľudstvu spod kontroly. Túto knihu nemožno ignorovať. Naozaj je to naše posledné varovanie.

Dej knihy Lenin v Zürichu začína pred vypuknutím prvej svetovej vojny a končí známym transportom cez Nemecko do Ruska v roku 1917. Alexander Solženicyn dlhé roky zbieral materiál nielen na Súostrovie Gulag, ale aj na románový cyklus Červené koleso, plánovaný ako cyklus dvadsiatich kníh, ktorého písaniu sa venoval počas rokov v americkom exile. Hoci v ňom videl svoje životné dielo, zostal nedokončený. Iba prvé dve knihy majú pritom románový charakter, zvyšné publikované časti sú skôr faktografickou kronikou. Autor chcel v každej z častí zachytiť dobové udalosti v tzv. uzloch, ich dej sa vždy koncentroval do niekoľkých kľúčových dní. V roku 1975 Solženicyn vydal časti týkajúce sa Lenina v osobitnej knihe s názvom Lenin v Zürichu. Lenina v nej vykreslil ako človeka posadnutého jedinou myšlienkou, rozpútať svetovú socialistickú revolúciu. Uznáva len vlastné názory, rozkolu vo svojej strane dáva prednosť pred kompromismi, a to aj za cenu vlastnej izolácie. Nepozná priateľstvo, s ľuďmi sa spája, len ak ich môže využiť pre svoju vec. Ak pre neho v danú chvíľu nie sú užitoční, odvrhne ich. Medzi využívaných priateľov patrí aj jeho milenka Inessa Armandová, na ktorej mu však prekáža príliš nezávislý spôsob myslenia, prednosť dáva Nadežde Krupskej, ktorá je poddajná a oddane sa o neho stará.

Timothy Snyder v reflexívnej eseji Naša nemoc, poskladanej z fragmentov jeho nemocničných zápiskov, prekračuje hranice svojho tradičného teritória histórie a politiky. Jeho témou je tentoraz aktuálna súčasnosť a bezprostrednou inšpiráciou vlastná skúsenosť s chorobou a životom v Európe a Amerike. Tesne pred koncom roku 2019 ochorel a ocitol sa na pokraji smrti. V súvislosti s tým, čo prežil ako pacient s nesprávnou diagnózou a čakajúci celé hodiny na pohotovosti, rozvíja širšiu úvahu o tom, ako úzko súvisí naše zdravie s našou slobodou. Ak nemá byť zdravie ľudským právom, potom všetky ostatné práva a slobody strácajú zmysel.Naša nemoc je razantnou kritikou komerčného zdravotníctva, čo sa prejavilo okrem iného aj na neschopnosti mnohých štátov – vrátane jeho rodných Spojených štátov – reagovať primerane na krízu v súvislosti so šírením koronavírusu. Snyder ponúka bravúrnu analýzu opakujúceho sa zlyhávania zdravotnej starostlivosti, kde sa zabúda na konkrétneho človeka, degraduje autorita lekárov a nemyslí sa na budúcnosť.

Priestor, kde sa venujeme svojej práci, priťahuje priam magicky neporiadok a chaos. Koho by nevyčerpávali zbytočné mítingy, neusporiadané dokumenty, nekonečné emaily a úlohy, z ktorých neplynie žiaden úžitok? Toto sú úskalia, ktorým čelíme takmer všetci, a hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžu nás obrať o Radosť z práce, oklieštiť naše šance na kariérny postup a znižovať našu kvalitu života. Existuje však aj iná cesta. Autorka bestsellerov a hviezda netflixovej šou Marie Kondo vám ponúka spolu s profesorom Riceovej univerzity Scottom Sonensheinom príbehy, štúdie a stratégie, ktoré vám pomôžu skoncovať s neporiadkom a vytvoriť si priestor na to, čo je skutočne podstatné. Metóda KonMari v kombinácii s poznatkami plynúcimi z rôznych štúdií vám pomôžu zvládnuť výzvu, akou je chaos na pracovisku. S usporiadaným stolom a mysľou sa navráti aj pocit spokojnosti a šťastia.

Druhá a dlho očakávaná zbierka Teda Chianga prináša prekvapivé myšlienky, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra. V príbehu Kupec a alchymistova brána sa predavač látok vďaka magickému portálu môže vrátiť do minulosti a pokúsiť sa o nápravu dávnych chýb. Výdych je listom od vedca z inej planéty, ktorého objav prinesie prekvapivé dôsledky nielen pre jeho vlastný svet, ale aj pre ľudstvo. A v poviedke Životný cyklus softvérových objektov žena vychová z digitálneho tvora komplexnú osobnosť, schopnú citov i rozhodnutí. Elegantná zbierka, ktorá sa vám uhniezdi v myšlienkach, sa zaoberá najstaršími otázky nášho jestvovania: Aká je podstata vesmíru? Čo znamená byť človekom? Existuje slobodná vôľa? Každý jeden príbeh vlastným spôsobom dokazuje, že komplexná a premyslená sci-fi vystupuje na nové úrovne krásy, významu a súcitu. Ted Chiang je držiteľom mnohých literárnych ocenení a obyvateľom mnohých literárnych žánrov. Autora poviedky, ktorá sa stala predlohou pre film Arrival, síce pričleňujú k sci-fi, no jeho poviedky sa odmietajú niekam zaradiť: evokujú tichú racionálnu mágiu Jorgeho Luisa Borgesa a čerpajú z bohatých dejín rozprávačstva.

Kniha slovenského historika Ivana Kamenca popisuje deštrukciu židovskej komunity na Slovensku počas holokaustu. Zaoberá sa vznikom a vývinom protižidovských rasových zákonov v období rokov 1939 až 1945, getoizáciou a deportáciami. Táto dôkladná a komplexná historická štúdia je otvoreným protestom proti násilníckemu pošliapaniu občianskych a ľudských práv. Na svoje prvé vydanie si musela počkať celých dvadsať rokov. Na začiatku normalizácie ju totiž odmietli preto, lebo údajne nebolo žiaduce zaoberať sa tzv. negatívnymi témami zo štátnych a národných dejín, prípadne prácu onálepkovali ako nemarxistickú. Priekopnícka historická kniha o holokauste na Slovensku vychádza v novom rozšírenom vydaní po tridsiatich rokoch od prvého vydania, je doplnená o nový úvod a kapitolu o formách židovského odboja.

Elektromobily šetrné k životnému prostrediu, udržateľné potraviny, oblečenie z recyklovaných plastov vylovených z mora. Hurá! Veľké spoločnosti nás ľahko presvedčia, že svet dokážeme zachrániť kupovaním správnych vecí. To je však rozsiahla a nebezpečná lož. Katharin Hartmannová, odborníčka na „greenwashing“, opisuje zavádzanie zákazníkov a ukazuje, ako sa môžeme proti tejto lži brániť. Čím absurdnejšie zelené klamstvá sú, tým ľahšie im uveríme. Šíria sa už od osemdesiatych rokov a dnes sú populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Hartmannová prináša príklady z celého sveta, od veľkej ropnej spoločnosti, ktorá zamietla pod koberec najväčšiu haváriu v histórii, cez ničenie svetových pralesov kvôli sóji, hovädziemu dobytku a palmovému oleju, až po textilný priemysel. Ako ukazuje, greenwashing je nebezpečný tým, že ľudí nevedie k skutočnej zmene, a tým len prehlbuje krízu, v ktorej sme sa ocitli.

Rozštvrtené telo mladého dievčaťa, ktoré objaví náhodný turista v lese, neveští nič dobré. Bola totiž zavraždená rovnakým spôsobom ako obete brutálneho sériového vraha Toma Kerra. Ten však sedí už štvrtý rok vo väzení. Zabil ju azda jeho pomocník, muž, ktorého nikdy nevypátrali a ktorého novinári nazvali Ten druhý? Približne v tom čase sa Kerr s policajnou eskortou vydávajú na polostrov Eftang, kde údajne zakopal jednu zo svojich obetí. Začína sa akcia, ktorá preverí fyzické aj psychické limity vyšetrovateľov – stane sa totiž to, čo sa nikdy stať nemalo. Ten druhý im uniká, pohráva sa s nimi a oni rýchlo nadobúdajú presvedčenie, že je azda ešte nebezpečnejší ako Kerr. Jeho jedinou motiváciou je zlo. Chce spôsobovať utrpenie a bude to robiť, kým ho nezastavia.

Hlavnou postavou knihy je bagdadský obchodník so starožitnosťami Hadí. Z častí tiel obetí bombových útokov vytvorí telo, ktorá nečakane ožíva a začína sa mstiť za každú obeť, z ktorej je vytvorené. Hadí so zdesením zisťuje, že sa mu monštrum vymklo spod kontroly. Miestami až surrealisticky pôsobiaca satira popisuje deštruktívne stupňovanie násilia v Bagdade. Mesto po americkej invázii a páde krutého režimu Saddáma Husajna sužujú bombové útoky a občianska vojna. „Keďže som poskladaný z ľudí rozličného pôvodu – rôznych národností, kmeňov, rás a spoločenských tried – som miešanec, aký doteraz ešte neexistoval. Myslím si, že som prvý skutočný iracký občan,“ hovorí o sebe Hadího výtvor.