Afonso Cruz

„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ Afonso Cruz rozohráva túto tézu vychádzajúcu z prvej vety románu Anna Kareninová, jedného z najslávnejších diel svetovej literatúry, vo svojej próze o hľadaní šťastia a lásky a unáša čitateľov do ďalekej Kočinčíny.Román je reflexiou o ľudských rozdieloch, vzdialenosti medzi nami a o subjektívnom, často neopodstatnenom strachu zo všetkého cudzieho. Je to kniha o hraniciach – geografických, ale aj mentálnych, o múroch, ktoré si okolo seba staviame a ktoré nám často bránia naplno žiť, a tak sa naša existencia obmedzuje len na prežívanie.

Už ste sa niekedy tak veľmi ponorili do knihy, že ste sa v nej úplne stratili? Presne to sa stalo Vivaldovi Bonfimovi. Keď jeho syn Elias oslávi dvanáste narodeniny, dostane kľúč od podkrovia, v ktorom sa nachádza kompletná knižnica jeho otca. Elias sa prechádza (a občas beží) známymi dielami svetovej literatúry, stretáva sa s pánom Hydom, skamaráti sa s Edwardom Prendickom a vydá sa na misiu za Raskoľnikovom, len aby našiel svojho otca, o ktorom si celé detstvo myslel, že zomrel na infarkt. Zároveň nám poodhalí, ako sa vyvíjajú životy týchto kultových postáv aj po oficiálnom konci knihy. Neodolateľná pozvánka na magickú cestu po svetových klasických dielach od Stevensona až po Dostojevského plná svojských a čudesných postáv. Pocta čítaniu, ktoré patrí k tým najúžasnejším dobrodružstvám.Knižnica je bludisko. Nie je to prvý raz, čo som sa v nejakej stratil. To máme s otcom spoločné. Myslím, že presne toto sa mu stalo. Stratil sa medzi písmenami, dielami, stratil sa medzi všetkými tými príbehmi, ktoré mu prebývali v hlave. Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy.