Alberto Maggi

Liturgický rok B. Publikácia Poklad evanjelia (B) od biblistu Alberta Maggiho prináša zbierku úvah nad úryvkami z Markovho evanjelia, ktoré zaznievajú pri nedeľných bohoslužbách počas liturgického roka B. Autor čitateľa pozýva objavovať hĺbku a novosť Ježišovho posolstva a pozerať sa na evanjelium z perspektívy, ktorá dokáže osloviť aj dnešného človeka.Marek predstavuje Ježiša ako skutočného, ľudského človeka z mäsa a kostí – nie ako vzdialenú a idealizovanú postavu. Práve v Ježišovom ľudskom živote sa podľa evanjelistu naplno zjavuje Boh. Ježiš sa zaujíma o človeka v jeho každodennosti – o jeho zdravie, jedlo, dôstojnosť i konkrétne šťastie.Maggi poukazuje na radikálnu novosť Markovho posolstva. Ježiš prináša nové víno, ktoré potrebuje nové mechy – dobrú správu, ktorá prekračuje zaužívané predstavy a otvára človeka úplne novému spôsobu poznávania Boha. Boh sa totiž zjavuje ako Otec plný nežnej a bezpodmienečnej lásky, ktorý sa približuje človeku práve tam, kde žije.Úvahy Alberta Maggiho pomáhajú čítať nedeľné evanjeliá pozornejšie a vnímať ich posolstvo v konkrétnom živote. Poklad evanjelia (B) je pozvaním objaviť v Markovom evanjeliu poklad, ktorý nie je určený iba na obdiv, ale má premieňať náš pohľad na Boha, človeka i svet okolo nás.

Kto bola Mária v skutočnosti?Čo o nej vieme?Aký bol jej každodenný život?Akým ťažkostiam musela vzdorovať?Alberto Maggi sa v knihe Mária v evanjeliách pokúsi odpovedať na tieto otázky pozorným skúmaním evanjeliových textov, ktoré hovoria o Márii, a historických dokumentov, ktoré opisujú prostredie, v ktorom sa narodila, vyrastala a kde dozrievala jej mimoriadna viera, vďaka ktorej sa stala učeníčkou svojho syna.Prehĺbenie Písma nám umožňuje znovuobjaviť Máriu tak, ako ju vnímali mnohí otcovia Cirkvi od Atanáza po Augustína: ako sestru vo viere. Takú sestru, s ktorou môžeme spoločne kráčať, oslobodení od vízií, ktoré nevyjadrujú jej skutočnú veľkosť.

Liturgický rok C. Knihu Poklad evanjelia (C) tvorí zbierka úvah biblistu Alberta Maggiho nad úryvkami z Lukášovho evanjelia, ktoré sa čítajú pri nedeľných bohoslužbách v liturgickom roku C.Evanjelista Lukáš predstavuje Ježiša ako Spasiteľa všetkých ľudí bez rozdielu. Jeho evanjelium je posolstvom nádeje, milosrdenstva a univerzálnej Božej lásky, ktorá prekračuje hranice národov, spoločenského postavenia i náboženských predstáv.Vo svojich komentároch Alberto Maggi približuje historické a biblické súvislosti evanjeliových textov a ukazuje ich hlboký význam pre dnešného človeka. Zdôrazňuje, že s Ježišom sa mení spôsob, akým človek prežíva svoj vzťah s Bohom. Boha už netreba hľadať ako vzdialeného Pána – prichádza sám, aby sa daroval človeku ako milujúci Otec.Ježišovo posolstvo tak nevedie k životu založenému na strachu či plnení predpisov, ale na prijatí Božej lásky, ktorá premieňa človeka zvnútra. Veriaci nie je ten, kto si zasluhuje Božiu priazeň, ale ten, kto prijatú lásku premieňa na skutky milosrdenstva, súcitu a služby blížnym. Nikto sa nebude pýtať, koľko modlitieb človek predniesol či aké obety priniesol, ale či vedel milovať, odpúšťať a deliť sa s tými, ktorí to potrebovali.Alberto Maggi, rehoľník rádu Služobníkov Márie, študoval v Ríme na Pápežskej teologickej fakulte Marianum a na Pápežskej univerzite Gregoriana, v Jeruzaleme na École biblique et archéologique française. Je riaditeľom Centra biblických štúdií G. Vannucci (Centro studi biblici G. Vannucci) v Montefane (Mc), kde sa venuje popularizácii vedeckého bádania v biblickej oblasti. Autor v rokoch 2008 až 2019 každú nedeľu publikoval svoje biblické komentáre v taliančine na webstránke Centra biblických štúdií v Montefane (Taliansko). Tie boli priebežne prekladané do trinástich jazykov vrátane slovenčiny. Knižne vychádzajú na Slovensku v troch samostatných zväzkoch v súlade s jednotlivými liturgickými rokmi A, B a C.

2. vydanie. Evanjeliá boli napísané preto, aby vzbudili vieru v Ježiša z Nazareta. Samotný evanjelista Ján píše, že všetky príbehy, ktoré vyrozprával, boli napísané, aby sme verili, že Ježiš je Mesiáš a Boží Syn, a aby sme vierou mali život v jeho mene (porov. Jn 20, 31).Čitatelia a ľudia študujúci evanjeliá však narážajú na problém: čítanie evanjeliových textov v nich nielenže nemusí vzbudiť vieru, ale v niektorých prípadoch ju môže dokonca ohroziť, pretože vyjadrenia v týchto textoch sú často výzvou pre zdravý rozum. Aby človek uveril tomu, čo je napísané v evanjeliách, musí mať vieru. Tu je však ľahké dostať sa do začarovaného kruhu: nemôžeme pochopiť evanjelium, ak nemáme vieru, ktorú môžeme obsiahnuť iba čítaním a poznávaním evanjelia.Natíska sa nám otázka: Dajú sa čítať evanjeliá tak, aby vzbudzovali vieru, no zároveň aby nevyžadovali slepé prijatie príbehov a posolstiev zdanlivo protirečiacich zdravému rozumu? Na túto a mnohé ďalšie otázky sa snaží odpovedať Alberto Maggi vo svojej knihe Ako čítať evanjelium (a nestratiť vieru). Pomocou viacerých úvah oslovuje "neveriacich", ktorí sa pokúšajú o prvý kontakt s evanjeliami, ale aj "veriacich", ktorí túžia objaviť bohatstvo skrývajúce sa v týchto textoch, tak veľmi dôležitých pre rast a napredovanie života kresťana.

Liturgický rok A. V knihe Poklad evanjelia (A) ponúka Alberto Maggi zrozumiteľný a podnetný výklad nedeľných evanjeliových úryvkov z Matúšovho evanjelia, ktoré sa čítajú počas liturgického roka A.Evanjeliá vznikli v semitskom kultúrnom prostredí a hovoria jazykom obrazov, symbolov a odkazov na Starý zákon. Autor ukazuje, že Sväté písmo možno čítať nielen vo svetle viery, ale aj s dôkladným porozumením historickému a židovskému kontextu. Vďaka tomu odhaľuje nové významové vrstvy evanjeliových textov a približuje Ježišovo posolstvo spôsobom, ktorý je zrozumiteľný aj dnešnému čitateľovi.Publikácia slúži ako sprievodca nedeľnými evanjeliovými úryvkami liturgického roka A a pomáha lepšie porozumieť ich posolstvu.

Preklad a komentár Jn 18 - 19. Kniha je biblickým komentárom Jánovho evanjelia, ktoré počúvame (a azda i počujeme) každoročne na Veľký piatok. Cez postavy, ktoré k nám živo prehovárajú, a tiež vďaka osvetleniu kultúrneho, spoločenského, historického a politického pozadia danej doby môžeme lepšie porozumieť okolnostiam Ježišovho utrpenia a smrti. Kto vyslovil slová, ktoré vedú k vykonaniu rozsudku smrti?Kto všetko si nemôže umyť ruky nad smrťou Ježiša Krista?Odpovede prichádzajú postupne a privádzajú čitateľa na cestu, po ktorej sa dá ísť jedine hlbšie a hlbšie, ďalej a ďalej… Až do chvíle, kedy otázky prestanú byť podstatné. Veľkonočné tajomstvo aj napriek poodhaleniu ostáva tajomstvom. Jedinou otázkou a zároveň odpoveďou, ktorú možno objavovať neustále nanovo je Život, Ten, ktorý je živý…Autor knihy Alberto Maggi je rehoľníkom rádu Služobníkov Márie a riaditeľom Centra pre biblické štúdium v Montefane (Taliansko). Pravidelne organizuje biblické semináre a pripravuje komentáre nedeľných evanjelií. Odhaľuje zmysel a význam slov, zdanlivo nepodstatných a pomáha tak každému poslucháčovi i čitateľovi otvárať sa posolstvu evanjelia ako skutočne dobrej, tej najlepšej zvesti pre jeho život.

Preklad a komentár Jn 18 - 19. Kniha je biblickým komentárom Jánovho evanjelia, ktoré počúvame každoročne na Veľký piatok. Cez postavy, ktoré k nám živo prehovárajú, a tiež vďaka osvetleniu kultúrneho, spoločenského, historického a politického pozadia danej doby môžeme lepšie porozumieť okolnostiam Ježišovho utrpenia a smrti. Kto vyslovil slová, ktoré vedú k vykonaniu rozsudku smrti? Kto všetko si nemôže umyť ruky nad smrťou Ježiša Krista? Odpovede prichádzajú postupne a privádzajú čitateľa na cestu, po ktorej sa dá ísť jedine hlbšie a hlbšie, ďalej a ďalej... Až do chvíle, kedy otázky prestanú byť podstatné. Veľkonočné tajomstvo aj napriek poodhaleniu ostáva tajomstvom. Jedinou otázkou a zároveň odpoveďou, ktorú možno objavovať neustále nanovo je Život, Ten, ktorý je živý...Autor knihy Alberto Maggi je rehoľníkom rádu Služobníkov Márie a riaditeľom Centra pre biblické štúdium v Montefane (Taliansko). Pravidelne organizuje biblické semináre a pripravuje komentáre nedeľných evanjelií. Odhaľuje zmysel a význam slov, zdanlivo nepodstatných a pomáha tak každému poslucháčovi i čitateľovi otvárať sa posolstvu evanjelia ako skutočne DOBREJ, tej NAJLEPŠEJ zvesti pre jeho život.

Množstvo ťažkostí a nejasností, ktoré spôsobuje čítanie evanjelií, vyvoláva otázku, či je možný prístup, v ktorom by sa okrem osvietenia Duchom Svätým, ktoré je nevyhnutné, bolo možné uchýliť aj k rovnako potrebnému svetlu zdravého rozumu. Je možné čítať evanjeliá tak, aby to vzbudilo vieru, a nie iba spôsobom, ktorý vieru predpokladá, či priam vyžaduje? Musíme prijímať epizódy a posolstvá, ktoré sú zjavne v rozpore s rozumom a zdravým úsudkom? V tejto knihe sa pokúsime dať odpoveď na niektoré otázky sériou úvah, adresovaných tým „neveriacim“, ktorí sa pokúšajú o prvý kontakt s evanjeliami, a tým „veriacim“, ktorí chcú objaviť bohatstvo skryté v textoch, takých dôležitých pre život kresťana.

Ak podobenstvo má priniesť ovocie tomu, kto ho počúva, nestačí len jeho pochopenie, ale potrebné je aj jeho prijatie. Veď často práve tí, ktorí chápali Ježišove podobenstvá, sa obracali proti nemu, pretože to, čo vyjadrovali, sa priečilo ich záujmom.Nevraživý postoj autorít bol spôsobený tým, že mnohé podobenstvá, čo Ježiš vyučoval, boli ako kamene vrhnuté proti všemocnému aparátu náboženskej inštitúcie, odjakživa hluchej a nevraživej voči konaniu „Boha s nami“ (Mt 1, 23).Prostredníctvom podobenstiev chce Ježiš previesť toho, čo počúva, zo sveta náboženstva do sveta viery, od Zákona k nezištnej láske Otca.Alberto Maggi, rehoľník rádu Služobníkov Márie, študoval v Ríme na Pápežskej teologickej fakulte Marianum a na Pápežskej univerzite Gregoriana, v Jeruzaleme na École biblique et archéologique française. Je riaditeľom Centra biblických štúdií G. Vannucci (Centro studi biblici G. Vannucci; ww.studibiblici.it) v Montefane (Mc), venuje sa popularizácii vedeckého bádania v biblickej oblasti.

Liturgický rok C. Pred Kristom sa ľudstvo obracalo na Boha v snahe o spoločenstvo s ním, pričom náboženstvo ho predstavovalo stále väčšmi vzdialeného. Utiekajúc sa k svojmu Bohu, všetko, čo ľudia robili, bolo pre Pána, od služby cez modlitbu až po lásku k druhým. A tie najnábožnejšie osoby boli často natoľko zaujaté svojím Bohom, že si ani nevšimli potreby blížnych.S Ježišom sa všetko mení. V ňom sa končí hľadanie Boha: Pána už netreba hľadať, ale prijať a v ňom a ako on kráčať v ústrety ľuďom. S Ježišom už ľudia nežijú pre Boha, ale z Boha, ktorý je Otcom, a teda žiada, aby ho prijali, aby sa s nimi mohol zlúčiť a zväčšiť ich schopnosť lásky.Ježišovo posolstvo sa tak stáva univerzálnym a objíma celé ľudstvo. Nikto sa nebude ľudí pýtať, či verili, ale či milovali, nie či vstúpili do chrámu, ale či otvorili svoj dom núdznemu, nie či prinášali obety Pánovi, ale či sa podelili o svoj chlieb s tými, ktorí ho potrebovali. Ktokoľvek prejaví pozornosť voči potrebám druhého človeka, ten vstupuje do večného života.

Liturgický rok A. Knihu tvorí zbierka úvah biblistu Alberta Maggiho nad úryvkami z Matúšovho evanjelia, ktoré sa čítajú pri nedeľných bohoslužbách v liturgickom roku A.Evanjelista Matúš píše pre židovské spoločenstvo, ktoré uznalo Ježiša ako Mesiáša, Krista, ale stále bolo pripútané k náboženskej tradícii Mojžiša.Matúš, ktorý bol pravdepodobne zákonníkom a bravúrnym teológom oných čias, utvoril pozoruhodné literárne dielo. Chcel, aby jeho spoločenstvo pochopilo, že Ježiš nie je prorok ako Mojžiš, ale je obrazom neviditeľného Boha, Boha s nami.Ježiš je viac ako Mojžiš: nielenže je viac, ale sa od neho aj dištancuje.Aby to evanjelista vysvetlil, vykonal šikovný literárny manéver.Najprv rozdelil svoje dielo na päť častí, presne toľko, koľko kníh napísal Mojžiš. A sleduje Mojžišov život.Na vrchu Sinaj dal Boh Mojžišovi zákon a nadiktoval mu zmluvu so svojím ľudom. Matúš nás pozýva na vrch blahoslavenstiev, kde Ježiš, ktorý je Boh, nadiktuje novú zmluvu so svojím ľudom. Už to nie je Mojžišov zákon, Desatoro prikázaní, ale osem blahoslavenstiev. Mojžišov zákon, prikázania, ustanovili zmluvu medzi služobníkmi a ich Pánom, zatiaľ čo nová zmluva, tá, ktorú Ježiš hlása prostredníctvom ôsmich blahoslavenstiev, je zmluvou s kvalitatívnym skokom, lebo je zmluvou medzi synmi, dcérami a ich Otcom. Kým zákon vyžadoval poslušnosť Bohu, s Ježišom sa vyžaduje podobnosť Otcovi. S ním už slovo poslušnosť nemá nič spoločné! Veriaci nie je ten, kto poslúcha Boha tak, že zachováva jeho zákony, ale ten, kto sa podobá Otcovi praktizovaním lásky podobnej jeho láske.Alberto Maggi, rehoľník rádu Služobníkov Márie, študoval v Ríme na Pápežskej teologickej fakulte Marianum a na Pápežskej univerzite Gregoriana, v Jeruzaleme na École biblique et archéologique française.Je riaditeľom Centra biblických štúdií G. Vannucci (Centro studi biblici G. Vannucci) v Montefane (Mc), venuje sa popularizácii vedeckého bádania v biblickej oblasti.Autor v rokoch 2008 až 2019 každú nedeľu publikoval svoje biblické komentáre v taliančine na webstránke Centra biblických štúdií v Montefane (Taliansko). Tie boli priebežne prekladané do trinástich jazykov vrátane slovenčiny. Knižne vychádzajú na Slovensku v troch samostatných zväzkoch v súlade s jednotlivými liturgickými rokmi A, B a C.

Mária je žena, s ktorou máme kráčať, aby sa naplnili slová: „mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno“ (Lk 1, 52 – 53).Takýto obraz Márie sa vynára pri skúmaní evanjelií. Obraz ženy, ktorá je veľkolepá nielen preto, že je Ježišovou matkou, ale preto, že sa stala jeho vernou učeníčkou a stála po boku odsúdeného proti tým, ktorí ho ukrižovali, čím sa navždy stavia na stranu utláčaných, chudobných a opovrhovaných.Alberto Maggi nám touto knihou pomáha chápať Máriu ako hmatateľné znamenie toho, čo Boh môže uskutočniť s každým stvorením, ktoré nekladie prekážky moci jeho lásky.

Liturgický rok B. Knihu tvorí zbierka úvah biblistu Alberta Maggiho nad úryvkami z Markovho evanjelia, ktoré sa čítajú pri nedeľných bohoslužbách v liturgickom roku B. Markovo posolstvo je univerzálne, ohlasuje dobrú správu bez toho, aby ju zakladalo na Starom zákone (zámerne provokatívnym spôsobom sa v jeho evanjeliu nikdy neobjavuje termín Zákon, grécky: nomos).Pre Jána Marka je Ježišovo posolstvo nové víno, ktoré potrebuje nové mechy, inak sa premárni a stratí. Keď pochopil, že nemôže vykonávať svoju službu evanjelistu v skupine, ktorú teraz viedol Pavol, nesúhlasil. „Odišiel od nich a vrátil sa do Jeruzalema“ (Sk 13, 13), vrátil sa do svojho domovského spoločenstva. Začal písať a vytvoril prvú literárnu typológiu „evanjelia“ bez toho, aby sa spoliehal na akýkoľvek predchádzajúci model. Neskôr nasledovali ďalší evanjelisti, ako napríklad Matúš, ktorý použil asi deväťdesiat percent Markovho materiálu, a Lukáš s päťdesiatimi percentami. Marek sa zaujíma o skutočného, ľudského Ježiša, z mäsa a kostí, a ešte nie idealizovaného, slávneho a premeneného ako zjavenie Boha.Marek hľadá všetky možné informácie, aby pochopil človeka Ježiša, jediné zjavenie Boha. Preto vo chvíli Ježišovho krstu Marek píše, že „z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). Boh potvrdzuje, že Ježiš, milovaný syn, sa mu vo všetkom podobá a reprezentuje ho. A čitateľ je pozvaný, aby venoval pozornosť tomuto úplne novému, originálnemu spôsobu, akým sa Boh prejavuje a dáva sa poznať. Zatiaľ čo Pavol nás pozýva, aby sme uprene hľadeli na nebo a stavali do kontrastu nebeského človeka s pozemským, Marek nás žiada, aby sme pevne stáli nohami na zemi. Preto sa jeho Ježiš zaujímao zdravie, jedlo a konkrétne šťastie ľudí na tejto zemi. Kým pre Pavla sa človek musí stále usilovať o druhý život, ten nebeský, duchovný, Marek ukazuje Ježiša ako zjavenie Otcovej nežnej bezpodmienečnej lásky.

Autor Alberto Maggi vo svojej knihe prirovnáva Ježišove podobenstvá ku kameňom a to v dvoch významoch: kamene, užitočné na budovanie Božieho kráľovstva kamene, hádzané do náboženskej inštitúcie, aby spôsobovali jej nestabilitu Podobenstvá ako kamene nám majú byť nápomocné k prijímaniu Ježišovho posolstva viery, lásky a pravdy.