Anton Selecký

Svedectvo disidenta. Socialistické väznice. Za čo ste sa tam mohli dostať? Aké práva mali kresťania v bývalom Československu? Ako fungovala tzv. „podzemná Cirkev? Ako sa veriaci bránili? A napokon, čo sa udialo počas Novembra 1989? Ako prebiehal proces s tzv. „Bratislavskou päťkou“ a prečo skončilo Hnutie za občiansku slobodu? O tom všetkom a ďalšom sa dozviete v knihe Antona Seleckého Kanál. Kniha s fotografickou a dokumentačnou prílohou, ktorá obsahuje odtajnené informácie Štátnej bezpečnosti. Kniha Kanál vznikala fakticky niekoľko desaťročí, z dobových dokumentov, zápiskov, monitorov a denníkov autora. Je rozdelená do štyroch samostatných častí. Prvá, pod názvom Zvuky ticha zachytáva autorove spomienky, a rámcovo dobu normalizácie od 21. augusta 1968 cez autorove zážitky, a napokon jeho vstup do disidentského obdobia.V druhej časti pod názvom Stopy na betóne autor opisuje začiatok jeho odbojovej činnosti, vrátane zážitkov zo 7 mesačnej vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni a Justičnom paláci. V tretej časti Na kríži Pravdy už prináša prípady perzekvovaných katolíckych aktivistov na Slovensku ako aj udalosti, ktorými sa autor zaoberá, dokumentuje a ich a posiela o nich správy do mníchovského Rádia Slobodná Európa. Toto obdobie končí „sviečkovou manifestáciou“ 25. marca 1988.V poslednej časti publikácie Kanál pod názvom Bratislavská päťka autor podrobne opisuje vznik Hnutia za občiansku slobodu a jeho činnosť, ktorá vyústila do trestného stíhania piatich slovenských disidentov na čele s Jánom Čarnogurským. Tento súdny proces sa napokon prelína s tzv. Zamatovou revolúciou. Podrobnosti a doposiaľ málo známe fakty, ktoré autor opisuje v tejto súvislosti kladú ešte aj dodnes nezodpovedané otázky týkajúce sa samotného priebehu Novembra 1989. Autor napokon hodnotí opisované obdobie, ako aj súčasný stav spoločnosti v kapitole Malá analýza Novembra. Autor prináša dianie a vývoj hlavne posledných 10 rokov komunistickej totality cez prizmu vlastných zážitkov, čo dáva celej publikácii Kanál akčný rámec.

Knižka Keď hovorí Matka nie je nijakou faktografiou. Nečakajte nejaký chronologický vývoj udalostí, nejaké prostredia, či dátumy, nejaké dokumentárne skutočnosti a argumenty. Je to skôr cesta duše. Cesta, na ktorej vám je v tej nelogickej šnúre udalostí bežný zrak niečím nepodstatným, skôr zavádzajúcim, A ak sa aj dopátrate poznania, nie je to poznanie, ako ho bežne chápeme.Ak táto knižočka aspoň jednému z vás pomôže nazrieť za záclonu mrakov, ktorými nás dnešný svet a jeho situácia zahaľuje čoraz temnejšie, budem za to nesmierne vďačný najmä našej drahej Matke, ktorá prišla k svojim deťom a prihovára sa k nim v starostlivej láske svojho materinského srdca.

Zostaňte v mojom srdci pre túto dobu. Čas rozhodnutíZostrih viacerých autentických záznamov zjavení a diania na Hore Zvir. Iveta Hudáková (rod. Korčáková) pred posledným zjavením sa Nepoškvrnenej Čistoty komentuje svoje prežívanie týchto udalostí. (52 min.)Matka všetkých násVladky Mons. Ján Babjak vyhlasuje Horu Zvir za pútnické mniesto. Katarína Vislocká (rod. Češelková) v rozhovore približuje svoje spomienky a zážitky, spolu s ďaľšími pútnikmi. (35 min.)Cesta na Horu ZvirFilm zachytáva konfrontačné momenty dnešného sveta s misiou Panny Márie na Slovensku. Je výpoveďou ľudí, pre ktorých sa Hora Zvir stala životnou nádejou. Dokument prináša aj osud mladého narkomana Romana. (26 min)SlobodaZ NVÚ Ilava po 13 rokoch väzenia vychádza Miroslav Reizer. Jeho prvé kroky na slobode mieria na Horu Zvir, o ktorej veľa čítal a vo väzení mu bola posilou a svetlom novej budúcnosti. (30 min.)DVD video, 2 hod. 23 min.

Pútnické miesta, kde sa zjavila Panna Mária, kde sa zjavuje, alebo kde sa prejavili vyprosené milosti, resp. uzdravenia na jej príhovor, sú predmetom záujmu a putovania mnohých z nás.Každý má to „svoje“ obľúbené pútnické miesto, ale mnohí pútnici putujú na viaceré, aby sa hlbšie oboznámili s misiou Panny Márie v dnešnom svete, a aby osobne prežili neopakovateľnú atmosféru každého takéhoto miesta Božej milosti. Prinášame vám vreckové vydanie informácií o najznámejších pútnických miestach na Slovensku a vo svete.Odporúčame Vám: Moje srdce zvíťazí.

„Keby ste vedeli, ako veľmi vás milujem, plakali by ste od radosti."Kráľovná pokoja v MedžugoríGoran Čurkovič. Mladý muž zo Splitu, ktorý prežil peklo samoty, drog a beznádeje. Prišiel do Medžugoria, aby zachránil svoj život. Katka Čurkovičová. Prišla za slobodná z Čiech do Medžugoria, aby tu hľadala svoju cestu života. Dnes tvoria rodinu. Majú 3 deti a žijú s Ježišom a Pannou Máriou svoje denné radosti i starosti. 0 tom je náš dokumentárny film, ktorý sme v auguste 2007 nakrútili v Medžugorí, počas svetového Festivalu mládeže.Odporúčame Vám: Moje srdce zvíťazí.

Púť otca Jaroslava (18 min.)0tec Jaroslav Stříž z českej farnosti Křešice (Litoměřice) putoval na horu Živčák dlhé roky, 11 rokov pravidelne v posledné pondelky v mesiaci. Vďačne s ním chodili najmä českí pútnici, pre ktorých je toto miesto zjavenia sa Panny Márie na pomedzí Slovenska a Moravy takmer domovským. Vo februári 2008 touto púťou pútnici oslávili zároveň 150-te výročie zjavenia sa Panny Márie v Lurdoch. Trasa pútí o. Jaroslava na horu Živčák viedla tzv. Lašútovým chodníkom. Púte o. Jaroslava na horu Živčák trvali do augusta 2010.Pútnické miesto Turzovka (25 min.)Hora Živčák na Turzovke sa stala praktickým miestom zápasu modlitieb a odhodlania veriacich v stretoch s komunistickou ateistickou mocou. A to aj napriek represiám Štátnej bezpečnosti a prenasledovaniu vizionára Matúša Lašúta. Panna Mária -Kráľovná Turzovky, pôsobila a pôsobí na tomto mieste ako účinná a mocná opora veriacich. V októbri 1993 bola na Živčáku postavená kaplnka Panny Márie, Kráľovnej pokoja.V októbri 2008 bol Živčák vyhlásený za pútnické miesto, a zároveň tu bola započatá stavba kostola Panny Márie, Matky Cirkvi. Od augusta 2010 podlieha Živčák pod správu žilinského diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa.Pohreb Matúša Lašúta (14 min.)Matúš Lašút (*10. apríla 1916 - T 9. augusta 2010), vizionár, bol pochovaný na miestnom cintoríne v Turzovke 15. augusta 2010, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Dňa 1. júna 1958 sa mu na hore Živčák zjavila Panna Mária a ukázala mu budúcnosť sveta. Táto udalosť odštartovala jeho krížovú cestu, ktorou statočne kráčal celý život. Rozlúčka s ním sa uskutočnila na mieste zjavenia. Matúš Lašút odišiel v 94-tom roku svojho pohnutého a dramatického života. Po 40 rokoch komunizmu a 22 rokoch slobody bol a aj zostal symbolom mučeníctva, tichosti a pokory.

Milí priatelia, držíte v rukách knižôčku, ktorá vznikla spontánne, v priebehu šiestich mesiacov roku 2004. Snaží sa zachytiť vývoj a niektoré udalosti okolo zverejňovania posolstiev Panny Márie - Vládkyne sveta - ako sa Ona sama predstavila rehoľnej sestre Agáte Burejovej OSBM, v Sečovciach. Posolstvá, ktoré si v knižočke prečítate, sú nanajvýš aktuálne a burcujúce k životu podľa Evanjelia a k vernosti Kristovi, ako to Panna Mária dnes vo svojich zjaveniach na celom svete zdôrazňuje. Veríme, že aj Vám táto knižka pomôže zamyslieť sa nad stavom dnešného ľudstva, dnešnej Cirkvi, ale aj každého jedného z nás.

Keby bola Nepoškvrnená Čistota volala tak, žeby sme to osobne počuli my všetci, ešte dlho by nám tieto slová zneli v ušiach, dlho by nám zotrvávali v srdciach a dlho by sa vracali ozvenou našich dní. Azda by nás vytrhali zo spánku, v ktorom tvrdohlavo snívame svoj sen prázdnoty. Azda by aspoň hory, ktoré má naša nebeská Mama tak rada - odpovedali namiesto jej milovaných detí, ku ktorým prišla ako vzácny Boží dar. Ako volanie Lásky.Mnohí počuli. Zástupy prichádzali i odchádzali. Srdcia, do ktorých je ťažko vidno, tĺkli najrozličnejšími odpoveďami. A čas, to neúprosné sito, nás míňa svojím určeným tempom. Sme hlbšie a hlbšie v dobe, ktorá prichádza. Ktorá je už tu. Zasahuje nás hlbší a hlbší nepokoj. Doba, ktorá prichádza, tento čas, je zlodejom pokoja. Roky, keď sme si mali opakovať nebeské posolstvá a žiť podľa nich, zaplavuje peklo svojimi bezcennými plevami.Ale predsa. Iskierky, plamienky, ktoré vzbíkali v pokorných hrudiach, povedali svoje Áno. Odpoveď tých maličkých, lebo Bohu sa tak zaľúbilo. Nasledujúce stránky, ktoré budeš čítať, sú toho živým dôkazom. Vezmi si ho aj Ty za svoj, choď a zapáľ nimi ďalšie srdcia. Pretože Nepoškvrnená Čistota je stále tu, prítomná na hore Zvir. Je stále tu, na našom malom Slovensku. Modlí sa tam za Teba, za svoje drahé a milované dieťa. Čaká tam aj na Teba. Príď. A keď tam budeš, pri jej nohách, pod jej plášťom, keď ju prijmeš do srdca, začneš žiť v radosti. A vtedy Tvoje srdce môže zaznieť modlitbou, ozvenou, odpoveďou na volanie Lásky...

Dňa 25. marca 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave rozvučali modlitby, ako aj desiatky policajných sirén. Zvuk výstražný i zastrašujúci, zároveň však oznamujúci celému svetu mimoriadnu udalosť - zhromaždenie občanov, väčšinou veriacich, ktorí sa napriek hroziacej represii postavili na námestie, aby tu manifestovali verejnou modlitbou svätého ruženca za svoje základné práva. Táto udalosť odhalila v plnej nahote vzťah bývalého tzv. „socialistického systému“ voči svojim občanom. Bola morálnym precedensom a masovým opozičným vystúpením po rokoch normalizácie, odštartovala duchovný pohyb, ktorý napokon vyústil do převratových dní v novembri 1989.Manifestácia na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 bola jednotkami Ministerstva vnútra tvrdo napadnutá. Veriaci i ďalší občania sa však nechali bez odporu zbiť a pozatýkať. Takýto priebeh manifestácie na podporu požiadaviek politickej a náboženskej slobody z nej urobil zápas viery proti hrubej moci. Tých niekoľko tisíc ľudí, ktorí v tomto nerovnom boji skrížili zapálené sviečky s obuškami a vodným delami pripomenulo svetu neúnosný politický stav v československej spoločnosti a preukázalo nezlomnú odvahu cirkvi i nezničiteľnosť duchovných hodnôt, ktoré po tvrdých desaťročiach represálií i tichého vyhladzovania preblesli spoločnosťou v novom omladzujúcom plameni.Mena inšpirátorov a organizátorov už legendárnej „sviečkovej manifestácie“ ako fán Čarnogurský, František Mikloško, biskup fán Ch. Korec, Peter Šťastný či ich spolupracovník dr. Anton Hlinka z Mníchova -sú s ňou nerozlučne spojené. Málo účastníkov z tohto zástupu, ktorý v onen pamätný večer platil svoje verejné vyznanie viery modrinami i krvou, je však známych.Im všetkým je venovaný tento dokument, odvysielaný Slovenským rozhlasom 25. marca 1990, na prvé slobodné výročie bratislavského Veľkého vydanie v podobe tohto CD-čka chce byť zároveň skromným vkladom pre uchovanie odkazu tejto udalosti, okrem spomienky ponúkajúcej i motív duchovnej a morálnej inšpirácie, ktorú náš dnešok tak naliehavo potrebuje.Anton Selecký - účastník sviečkovej manifestácie