Boris Filan

Hodina človečiny je pokračovanie série Zabíjačka a iné rozkoše a Po vtákoch. Sú to krátke poviedky, úvahy a fejtóny o tom, čo ma oslovilo, potešilo alebo nahnevalo. Teraz mi v hlave rozkvitli čudné úvahy o Ľudovítovi Štúrovi aj nádherné stretnutia vo vlakoch plných vášní a neuveriteľná história slovenských drotárov. Mnohé príbehy v knihe sú aperitívne a vyvolávajú podobné spomienky. Červené sárí Indiry Gándhíovej a skokanská veža, na ktorej stojí Angela Merkelová. Legendárny nožiar Lasky a nebezpečné lásky môjho syna Mareka. Minule sme sa bavili s Veronou Šikulovou, že najväčšia odmena je, keď človeku skáču myšlienky ako ohnivé blchy. Vtedy je radosť písať tak, aby to pre vás bolo ako prázdniny u starej mamy - zábavné, vzrušujúce a pohodové.

Kam zavial osud obľúbeného cestovateľa Borisa Filana tentokrát? Boris Filan tvrdí, že už nepíše cestopisy, ale mestopisy, chuťopisy a vôňopisy. Má najradšej, keď niekam príde a je veľmi príjemne sklamaný. Často zistí, že to najzaujímavejšie a najlepšie je inde a celkom iné, ako si naplánoval. Nová kniha Káva od Felliniho je rozprávanie o neznámych miestach známych miest. Po Umení zablúdiť a Rozhovore s tigrom je to tretia kniha, ktorá spája tulácke zážitky s potešením z miestnych jedál a objavovaním prekvapujúcej histórie. Základom knihy Káva od Felliniho sú dva Filanove splnené sľuby. Cesta cez Viedeň, Mníchov a Zürich do Kostnice, pri príležitosti výročia upálenia Jana Husa. A putovanie so synom Oliverom za klobásami a svetoznámymi naivnými obrazmi, ktoré tvoria slovenskí umelci v Srbsku. Káva od Felliniho je stará dobrá filanovka. Lenže nová. V knihe účinkujú: Amadeus Mozart, Silvia Rea, Paľo Babka, Federico Fellini, Salome Alt, Matej Čáni, Alenka Lipscherová, Ludvík II., pani Rošková, Benito Mussolini, cisárovná Sissi, Rudolf Steiner, Jan Hus, Romulus a Remus a Boris Filan so svojím synom Oliverom.

Boris Filan hovorí, že mesto je jeho les. V novej cestopisnej knihe nám ponúka hneď niekoľko svojich lesov. Vracia sa na známe miesta, objavuje nové. O Benátkach koluje viac zaručených správ a legiend ako o ktoromkoľvek inom meste. Treba ich vidieť, a nielen raz. Ľubľana je veľmi sympatické mesto, do ktorého by ste aj išli, ale keď nemusíte, nejdete. Stojí však za to, dať mu šancu. Terst je mesto kávy! Nie iba preto, že sa v Terste vypije v priemere dvakrát toľko kávičiek ako inde v Taliansku. Pred odchodom do Moskvy bol jasný plán - ruský cirkus, ruský hokej a diamantový poklad v Kremli. A to stále nie je všetko. Čaká vás aj Berlín a Dublin.

Vo svojej knižke Po vtákoch pokračuje Boris Filan v príbehoch a úvahách, ktoré čitatelia poznajú z Ľubošovej finty, Troch opíc, Zabíjačky a iných rozkoší. S veľkou zvedavosťou a chuťou skúma svet okolo seba, rozpráva prekvapujúce príbehy a hľadá siedmu stenu kocky. Mieša jablká s hruškami, zbiera neuveriteľné ľudské osudy a s rozkošou sa pozerá veciam pod sukňu.Zázrak byť ženou Láska s ôsmimi nohami Na nezdravie! Kukuričná pieseň lásky Dušičky opilcov Bože, vďaka za lyžičky, vidličky a nože! Múzeum nelásky FotogrófE-kniha neobsahuje CD.

Aj keby som sa v živote nikam nepohol, spoznal som dôverne mnoho miest: Prešporok, Presburg, Willsonovo město, Pozsony, Bratislavu, Blavu, Paštekár City. Moja Bratislava – na jar unavená ako po výprasku, na prelome júna a júla balkánska, polonahá, od konca augusta karpatská, zafarbená jeseňou a voňajúca burčiakom. A celkom ináč naladená so zamrznutým Dunajom a prikrytá snehom. Bratislava je iná planéta v daždi a iná v slnečnom dni. Iná je v stredu, iná sobotná, nedeľná a pondelňajšia. Mesto, z ktorého by človek utekal, keď v ňom žije, a hneď by sa nasťahoval, keby žil inde. Zvyknem mestám pripisovať ľudské charaktery a načúvať, čo mi hovoria a akou rečou. Pri Bratislave mi to napadlo až nedávno. Bratislava je staršia dáma, v mladosti krásavica, veď mala otecka Rakúšana, mamičku Maďarku. Kedysi bola vydatá za Bystričana, od ktorého sa ako-tak naučila po slovensky, ale prekážajú jej nové, zle urobené zuby. Bratislava, stará pani v nových šatách. Mohla by mať aktuálne výstižný slogan. Bratislava, mesto lekární a pizzérií.

Kniha Raba Suli je záverečný diel Filanovej bratislavskej trilógie. Autor hovorí, že už nie je čas niečo odkladať a niekoho šetriť. Cez Raba Suli, legendárnu hru prešporských chalanov, sa Filan vracia na Poľnú ulicu, do klubov a zákutí starého mesta. Oživuje stratený svet pouličných klzísk, kolotočov a dávnych veľkých lások. Vyťahuje zo zabudnutia postavy a postavičky, ktoré tvorili históriu Bratislavy. Raba Suli je kniha rovnako šťavnatá a zábavná ako úspešné prvé dve časti trilógie. Len Filan je ešte otvorenejší a úprimnejší ako kedykoľvek predtým. Pozýva vás na výlet do lunaparku svojej hlavy.

Nový román Borisa Filana je autentickým príbehom svojrázneho mladého dievčaťa, ktoré veľmi skoro začína žiť pestrý život podľa vlastných predstáv. Nedá sa obmedzovať ani rodinou, ani konvenciami, ani ničím, čo nevyhovuje jej ľahkomyseľnej, nespútanej povahe. Naráža na nepochopenie okolia, dostáva sa do konfliktu s matkou, s kamarátkami, s frajerom, so zamestnávateľmi, ba aj so zákonom, vyskúša alkohol, drogy, náhodný sex, až sa dostane na psychiatriu. Celou knihou sa ako červená niť vinie túžba po úplnej, normálnej rodine s bežnými vzťahmi, po tom, aby konečne našla otca, ktorý odišiel a odvtedy o ňom nikto nepočul. Rozprávanie v prvej osobe je plné drsných výrazov, aké si vyžiadal drsný život s drsnými príbehmi.V slovenskej literatúre nie je veľa príbehov, ktoré sa odohrávajú na ceste. Boris Filan napísal text, ktorý je ako raperská pesnička: drsný, zábavný, tvrdý, provokatívny. Lenže teraz má jeho text rozsah celej knižky. Wewerkin príbeh je rozprávanie o nekonečnom tuláckom blúdení a hľadaní ujdeného otca. Wewerka je dievča, aké môžete stretnúť na autobusovom nádraží, v pivárni, na stope – drzá ako opica, naivná ako líška a prefíkaná ako dieťa. Filan s Wewerkou prechádza dnešným Slovenskom, svetom lacných reštaurácií, zafajčených krčiem. Ide s ňou cez Senecké jazerá, väzenie, blázinec až do Ameriky a späť. Strhujúci, citlivý príbeh je obývaný postavami čudných taxikárov, citlivých zlodejov, šialených bačov, polokuriev, profesionálnych gamblerov, zúfalých učiteľov, neschopných policajtov a večných tulákov. Wewerka miluje, kradne, pomáha, podvádza, zachraňuje svoj život a je zmyslom iných životov. Šokujúco otvorene rozpráva o boľavej láske, drsnom aj úžasnom sexe a o drogách. S konaním hlavných postáv Wewerkinho príbehu nemusíte súhlasiť, ale pozorovať ho bude zaručene zábavné.

V knihe Ľubošova finta sú väčšinou príbehy z rozhlasovej Pálenice Borisa Filana. Teší ma, že mi v rozhlase celé roky poskytujú taký priestor. Keby som mal sám seba namaľovať, bol by to obraz stromu. Na jeho konáre by sadali vtáci neskutočných príhod a voňavých kníh. Celý život pozorujem, prežívam a čítam neuveriteľné vecí, ale tú naozajstnú radosť z nich cítim, až keď o nich niekomu porozprávam. Môže vám to potvrdiť práve Ľuboš, môj najdávnejší kamarát a sused. Ako chalan som k nim do bytu vbehol aspoň desaťkrát za deň. A hneď od dverí som zo seba sypal, čo úžasné som v ten deň videl, čítal a počul. Napríklad, čo povedala nášmu kuričovi jeho manželka, keď jej priniesol k MDŽ snežienky. Sú situácie, myšlienky a obrazy, ktoré ma oslnia ako stowatová žiarovka za slnečného dňa.

Stráviť dovolenku na lodi v romantickom prostredí rumunskej delty Dunaja, to znie ako dobrý nápad. Stráviť ju v spoločnosti najlepšieho priateľa – čo viac si človek môže želať? Istotne by vás neodradilo, že sa nemôžete dovolať majiteľa príslušnej cestovnej kancelárie a že jeho sekretárka predpokladá, že by ste mali hovoriť plynule po rumunsky. Neodradilo to ani Borisa Filana, ktorý sa na takúto cestu vybral s manželkou Inge, Jožom Rážom a jeho manželkou Barborou. Že ich muž s podivuhodným menom Ioan Uram čakal na úplne inom letisku, než mal, to bol len začiatok strastiplnej púte. Že tento dobrý muž nevlastnil loď, na ktorej mal poskytovať svoje služby – aj to sa v Rumunsku môže stať. Ku koloritu krajiny a ľudí, ktorí tam žijú a pracujú, patrila aj archaická slovenčina z devätnásteho storočia, nevrlý kapitán lode, ktorá bola v skutočnosti skôr člnom, neútulné penzióny a reštaurácie, v ktorých nevaria. Ale na druhej strane – našťastie – aj nádherná príroda, majestátne pelikány, tajomní bogomili, pravoslávny pop, ktorý možno vôbec nie je popom, a celý rad zaujímavých stretnutí s ľuďmi, ktorí tvorili – povedané slovami autora – kompletné panoptikum. Nech sa páči, vstúpte doň.