Daniel Atanáz Mandzák

Publikácia Spytovanie svedomia a svätá spoveď pre deti, ktorej autorom je Daniel Atanáz Mandzák, je malá knižočka určená pre chlapcov a dievčatá, a je vhodná pri príprave na prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie. Obsahuje otázky zostavené podľa Desatora, ktoré poslúžia pri príprave na sviatosť zmierenia a popisuje aj samotný priebeh svätej spovede. Vysvetľuje tiež dôvody, prečo je dobré vyspovedať sa aspoň raz za mesiac a obsahuje priestor na zapísanie dátumov deviatich prvých piatkov a piatich fatimských sobôt. Z jednej strany má knižočka modrú obálku - z tejto strany je zostavená pre chlapcov (v otázkach pri spytovaní svedomia je použitý mužský rod). Z opačnej strany má knižka červenú farbu a je určená dievčatám (v tejto časti je použitý ženský rod).

Život a dielo redemtporistu Jána Ivana Mastiliaka (1911 - 1989). V roku 2009 sme si pripomenuli 20 výročie smrti redemptoristu o. Jána Ivana Mastiliaka. Aj z tejto príležitosti povstal jeho prvý životopis. O. Ján Mastiliak mnohým utkvel v pamäti ako „Otec Ivan“ – pokorný, zbožný a veľmi vzdelaný gréckokatolícky rehoľný kňaz. Do ich sŕdc sa zapísal zlatými písmenami. Avšak mnohí o ňom nevedia povedať veľa. Preto aj táto publikácia, ktorá v hrubých rysoch načrtáva niektoré z dôležitejších oblastí jeho života, nesie názov Známy neznámy. Jej cieľom nie je byť chválospevom zameraným na oslavu jedného človeka, ale poodhaliť skutočnosti, o ktorých on sám nemohol, alebo kvôli skromnosti ani nechcel rozprávať. Dôležitým prameňom pri poznávaní jeho života sú okrem publikovaných kníh, spomienok a písomných svedectiev aj archívne materiály a korešpondencia, osobná a úradná, ktorá sa, žiaľ, zachovala iba čiastočne. Všetky tieto pramene boli využité v publikácii, ktorá okrem životopisu „Otca Ivana“ prináša tiež výber z jeho osobnej i úradnej korešpondencie. Uverejnením korešpondencie o. Jána Ivana Mastiliaka chcel autor práce predovšetkým priblížiť spôsob jeho myslenia, argumentácie a rozvíjania myšlienok – chcel tiež poukázať na skutočnosti, ktoré nemohli byť rozvinuté v jeho životopise.

Úcta k svätým a blahoslaveným na príklade mučeníka redemptoristu Dominika Metoda Trčku.Z podnetu našich misionárov Vydavateľstvo Misionár začína vydávať edíciu misijných brožúriek s názvom Bližšie ku Kristovi. Týmito brožúrkami Vám chceme strvácniť vypočuté, alebo aj nedopovedané slovo na svätých misiách. Keďže povedať všetko v jednej kázni sa nedá… A niekedy je dobré si aj vypočuté slovo pripomenúť a zopakovať. Okrem toho sú tí, ktorí sa nemohli zúčastniť týchto kázni, či vôbec sv. misií, a tak práve tieto praktické misijné brožúrky sa môžu stať pre nich malou misiou. V edícii Bližšie ku Kristovi chceme jednoducho, stručne a vecne predstavovať rôzne aktuálne a dôležité témy z nášho kresťanského života ako je modlitba, spytovanie svedomia, svätá spoveď, téma odpustenia a láska k blížnemu.

Svätá Štyridsiatnica sa začína v pondelok po Syropôstnej nedeli a končí v piatok pred Lazárovou sobotou. Jej cieľom je uvedomiť si svoju hriešnosť a nanovo objaviť Boha, ktorý každého miluje nekonečnou láskou.Publikácia Štyridsiatnica s blahoslaveným Metodom, ktorej autorom jeDaniel Atanáz Mandzák, obsahuje krátke úvahy, ktoré poskytujú inšpiráciu na rozjímanie či duchovný príhovor. Blahoslavený mučeník Dominik Metod Trčka, redemptorista, nás bude sprevádzať po ceste duchovnej premeny, aby sme sa pripravili na hlbšie a radostnejšie slávenie Paschy. Úvahy možno využiť aj počas roka.

Edice dokumentů z let 1923-1925. Předkládaná výběrová edice dokumentů přináší druhý svazek ediční řady souhrnných diplomatických zpráv československého vyslanectví u Svatého stolce v éře první republiky. Vychází primárně z fondu Politické zprávy - Vatikán, uloženého v Archivu Ministerstva zahraničních věcí České republiky v Praze, a obsahuje třicet sedm přepsaných, komentovaných a kontextualizovaných dokumentů z období let 1923-1925.

Edice dokumentů z let 1920-1922. První svazek nové řady přináší edici souhrnných diplomatických zpráv československého vyslanectví u Svatého stolce v éře první republiky. Vychází primárně z fondu Politické zprávy — Vatikán, uloženého v Archivu Ministerstva zahraničních věcí České republiky v Praze, a obsahuje čtyři desítky přepsaných, komentovaných a kontextualizovaných dokumentů z období let 1920 až 1922.

Prvý protoigumen gréckokatolíckych redemptoristov na Slovensku (1945 – 1950). Táto kniha predstavuje jednu zo životných etáp mučeníka redemptoristu Metoda Dominika Trčku. V prvej kapitole je analyzovaná spoločensko-politická situácia a vzťah štátu voči cirkvi v rokoch 1945-1950 v Československu. Druhá kapitola približuje snahy, podmienky, prípravu a nakoniec i založenie michalovskej gréckokatolíckej viceprovincie redemptoristov. Plánmi a povinnosťami o. Metoda ako protoihumena sa zaoberá tretia kapitola. Vo štvrtej kapitole je sledovaná ostrá konfrontácia komunistického režimu s katolíckou cirkvou, ktorá postihla aj michalovskú viceprovinciu redemptoristov a jej predstaveného.

Redemptorista Ján Ivan Mastiliak. Monografia približuje proces s desiatimi rehoľnými kňazmi, po ktorom o niekoľko dní nasledovala likvidácia mužských kláštorov, dobre známa ako „akcia K”. Štátna prokuratúra pôvodne navrhovala štyri tresty smrti, ale nakoniec bolo najvyšším trestom doživotie. Iba jeden z desiatich súdených rehoľníkov pochádzal zo Slovenska, no práve on, gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak, dostal z celej skupiny najvyšší trest. To bol aj dôvod, prečo sa monsterproces konal v dňoch 31. marca – 5. apríla 1950, a v predkladanej monografii je spracovaný práve z pohľadu jeho osoby. Jednotlivé kapitolky približujú zákulisie príprav procesu, jeho priebeh, realizáciu, hodnotenie, ale aj ohlas vo verejnosti. Posledná kapitola sa venuje úsiliu J. Mastiliaka dosiahnuť súdnu rehabilitáciu, čo sa mu však za života nepodarilo. Zhromaždené archívne dokumenty jasne dokazujú, že monsterproces bol nielen vykonštruovaný, ale že pri jeho príprave i realizácii štátne a stranícke orgány, vrátane vysokých funkcionárov, postupovali nezákonne. Aj tu sa ukázala všemocnosť komunistickej strany a jej prisluhovačov, ktorá vyrobila obludný mechanizmus, dovoľujúci odsúdiť nevinných ľudí, na vysoké tresty odňatia slobody. Súčasťou publikácie je menný register, fotografická a dokumentárna príloha. 

Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu. V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak. 

Prešovský "Sobor". Zámer vybudovať v Československu po druhej svetovej vojne novú národnú cirkev na cyrilo-metodskej tradícii a poslušnosti sa vládnucej komunistickej strane nepodaril, preto sa sústredila na menšie ciele. Akciou „P“ sa malo dosiahnuť, aby gréckokatolíci sa stali pravoslávnymi, s tým, že by patrili pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a všetky práva, majetok a zariadenie tejto cirkvi by prevzala pravoslávna cirkev.S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne.Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť.Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvo a laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní.Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná, je aj menný a miestny register.