Denisa Fulmeková

Píše sa rok 1602 a v mestečku pri vtedajšom Prešporku, dnes známom ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu. A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice. Denisa Fulmeková siahla tentokrát po príbehu prvej upálenej čarodejnice v Prešporku. Odohral sa síce ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.

Píše sa rok 1939 a právnik Albert Mráz nájde v prorežimnom Gardistovi článok, v ktorom je hlavnou postavou on sám. Anonymný autor píše o prekrstenom židovskom advokátovi, ktorý si zmenil meno na Mráz, aby mohol naďalej bohatnúť na úkor Slovákov. Mráz okamžite pochopí, že toto bude pravdepodobne len začiatok poľovačky na jeho rodinu. Začína sa boj o prežitie, rovnaký ako viedli desaťtisíce rodín s podobným osudom počas trvania vojnového slovenského štátu. Kniha Denisy Fulmekovej mapuje genézu krutosti a boja o moc, túžbu obyčajných ľudí zbohatnúť a vlastniť majetok niekoho druhého, protekcionizmus slovenského vojnového režimu i nenávisť medzi samotnými uzurpátormi moci. Hoci sú dejisko príbehu a osudy vymyslené, Fulmekovú inšpirovali skutočné udalosti zachytené na stovkách strán archívnych dokumentov, ktoré preštudovala. Pútavo vyrozprávaný príbeh autorky úspešnej knihy Konvália potvrdzuje, že keď sa po rozpútaní nenávisti a násilia počítajú straty, vojna víťazov nemá.

Príbeh židovského dievčaťa Vali Reiszovej, ktorá sa počas holokaustu stala matkou dieťaťa františkánskeho mnícha a exponovaného slovenského básnika Rudolfa Dilonga. Ich vzťah sa začal ešte v medzivojnových Malackách a Valéria sa neskôr vyhla deportácii najmä zásluhou svojho milenca. Po skončení vojny Dilong tajne emigroval do zámoria a šokovaná Valéria ostala s dieťaťom sama. Navyše čelila perzekúciám štátnej moci zato ako bývalá družka prominentného básnika Slovenského štátu. V šesťdesiatych rokoch sa medzi Valériou a Dilongom obnovila korešpondencia a v júli 1969 sa po rokoch stretli vo Viedni. Ich vzťah možno nazvať vzťahom osudovým, i keď určite nie naplneným. Zároveň je to aj rodinný príbeh autorky Denisy Fulmekovej, keďže dcérou oboch protagonistov bola jej mama. V knihe sú publikované úryvky z osobnej korešpondencie Rudolfa Dilonga i jeho doposiaľ nezverejnená báseň, ktorú poslal Valérii z amerického Pittsburghu na jej päťdesiatku.