Éloi Leclerc

Kniha si bere za cíl vysvětlit v rámci dobového kontextu, evangelního textu a františkánské spirituality jednotlivé části Chvalozpěvu stvoření. Autor nezůstává jen na povrchu tohoto krásného klasického díla, ale jde i do hloubky a zamýšlí se nad jednotlivými částmi Chvalozpěvu i na rovině filozofické a teologické.Publikace vychází v nádherném grafickém zpracování, takže v ní kromě vynikajícího textu Éloie Leclerca najdete i řadu krásných fotografií z dílny českých bratří františkánů. Éloi Leclerc (1921–2016) je známý autor duchovní literatury s františkánskou tematikou. Narodil se ve francouzském Landerneau. V roce 1939 vstoupil k františkánům, během II. světové války prošel koncentračním táborem Buchenwald, odkud byl s dalšími vězni poslán do Dachau. Na kněze byl vysvěcen v roce 1948. Po dalších studiích na Katolickém institutu v Paříži vyučoval filozofii na různých univerzitách. Poté žil mnoho let jako poustevník. O svatém Františkovi a františkánské spiritualitě začal psát koncem 50. let 20. století.

2. vydanie. Keď sa malé spoločenstvo nasledovníkov svätého Františka z Assisi začalo meniť na veľký rád, František sa ocitol pred bolestnou otázkou: Ako zostať verný evanjeliu, keď dielo, ktoré vzniklo z jednoduchosti a chudoby, získava vlastnú štruktúru a pravidlá?Francúzsky františkán Éloi Leclerc v tejto hlbokej a poetickej knihe približuje chvíle vnútorného zápasu svätého Františka – jeho pochybnosti, samotu i hľadanie novej dôvery v Boha. Prostredníctvom jednoduchého rozprávania odhaľuje cestu človeka, ktorý sa musí vzdať vlastných predstáv, aby znovu objavil pokoj v istote, že Boh zostáva prítomný.Múdrosť Chudáčika nie je iba príbehom o svätom Františkovi. Je pozvaním pre každého, kto prechádza zmenami, zápasí s neistotou alebo hľadá pevný bod uprostred nepokoja. Ukazuje, že aj v čase skúšok je možné znovu nájsť radosť, nádej a dôveru – v jednoduchom odovzdaní sa Bohu; pretože Boh je – a to stačí.Klasické dielo duchovnej literatúry, ktoré aj dnes prináša pokoj, nádej a odvahu dôverovať Bohu.

Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou… a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti. Sedia v kruhu a dívajú sa do ohňa. Mlčia. Všetko majú spoločné: únavu, hanbu, nenávisť, nádej. Najmä nádej. Ich život je teraz tragicky zjednodušený – ostáva im len čakať…

Beletristicky zpracované životní údobí sv. Františka z Assisi z doby vážné vnitřní krize františkánského řádu.