Ferdinand Dúbravský

Prejdime sa spolu s Ferdinandom Dúbravským Skalicou, Stupavou a ďalšími mestečkami a dedinami západného Slovenska a zoznámme sa s povesťami a povedačkami, ktoré o nich kolujú od dávnych čias.

„Raz sme sa tak sišli k večeru v dobrom súlade, pán J. mlynár, dr. N. a ešte dvaja a bola reč o úspechu inserovania. Tu vstane priateľ J., nedávnoženatý mlynár a povedá: „Vidíte, pánovia, ja som dostal ženu na anoncu.“ Poneváč sme poznali alebo aspoň počuli o jeho švárnej a bohatej žienke, zvedavo sme všetcia pozreli na neho a požiadali o vysvetlenie. On rozpovedal nám celú historku…“

„Turistika na Slovensku rok od roka viacej a viacej sa vzmáha, lenže doposiaľ všetky cesty smerujú len na Považie, do Tatier…“ a tak si Ferdinand Dúbravský, alias strýčko Ferdinand zaumienil navštíviť pre zmenu Malé Karpaty a Bielu Horu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Je to malé hniezdo, táto Žítková, ale široko-ďaleko známe. Tak asi, jako boly voľakedy Boršice pri Uh. Brode. Veď tu bývajú práve tak chýrečné bohyne, jako bola voľakedy boršická bosorka. Bohyne, ktoré vedia nielen „kurírovať“, ale aj kradené, počarované, ztratené a nevyzpytateľné veci vymáhať; spory a sváry vyrovnávať; milencom napomáhať, alebo ich rozlučovať, — jedným slovom: všetko tajné objasňovať.“ Národopis zo Zlatého fondu SME.