Gilbert Keith Chesterton

Apologetické eseje. Gilbert Keith Chesterton bol spisovateľom, básnikom, filozofom a novinárom. Dodnes je považovaný za jedného z najväčších géniov začiatku 20. storočia. G. B. Shaw, jeho priateľ a intelektuálny protivník, ho nazval kolosálnym géniom. Chestertonove diela boli inšpiráciou pre ďalších svetoznámych autorov ako C. S. Lewis, Neil Gaiman a Jorge Luis Borges. Aj v súčasnej dobe nás dokážu prekvapiť geniálnym pohľadom na svet, v ktorom víťazí hĺbka a radosť.Kniha Na ostrie argumentu prináša nové preklady apologetických esejí, ktoré vzhľadom na dobu svojho vzniku vynikajú svojou nadčasovosťou.

Kniha britského novinára a spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona vychádza v slovenčine po prvý raz. Ide o zbierku 39 krátkych esejí, ktoré vznikli pozorovaním obyčajných vecí vo svete na prelome 19. a 20. storočia.Chesterton v nej ponúka svieže, zdanlivo nepodstatné, niekedy priam bizarné príhody, ktoré zažil v rodnom Londýne, ale aj na cestách Francúzskom, Belgickom či Nemeckom.Ohromné maličkosti čitateľovi sprostredkujú zážitok neobyčajného pozorovacieho talentu, sympatický prejav pokojnej inteligencie, ľahký úsmev bonvivánskeho štýlu, ale aj hlboký, nefalšovaný zmysel autora pre filozofiu, teológiu a náboženstvo.Recenzia Ohromné maličkosti na stránke blog.zachej.sk.

Kniha britského spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona Svätý Tomáš Akvinský nie je klasickým životopisom. Aj keď v úvodnej poznámke autor čitateľa skromne uisťuje, že nechce byť ničím väčším než „len populárnou skicou veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť pre svet viac známa“, predkladá nám takmer filmový príbeh stredovekých kultúrnych dejín prostredníctvom výnimočného farbistého štýlu rozprávania o tejto postave z dejín kresťanskej Európy. Cez optiku triezveho rozumu a pravdivosti rozvíja svoj postoj k svetu a viere, pričom ako východiskový bod mu slúži samotný sv. Tomáš Akvinský. Obaja títo veľkí muži majú pritom, ovládaní vášňou pre pravdu, schopnosť vyjadriť neviditeľné a ťažko uchopiteľné veci takým spôsobom, ktorý sa pre čitateľa stáva inteligentným zážitkom.

Gilbert Keith Chesterton má výnimočný talent uchvátiť svojich čitateľov neobyčajnými príhodami otca Browna, ktorý búra všetky predstavy o detektívoch. Tento malý tučný človiečik a kňaz neraz vypátral zločinca. V knihe Stromy pýchy tomu nie je inak.Zbierka detektívnych príbehov si získa každého čitateľa, ktorý hľadá neobyčajný príbeh plný dobrodružstva, humoru a neobyčajnej logiky. Začítajte sa do Kliatby tajomných stromov, Neobyčajného vianočného príbehu, Záhrady neviditeľného človeka a mnohých ďalších, od velikána anglickej literatúry a majstra paradoxu Gilberta Keitha Chestertona.

Gilbert Keith Chesterton je považovaný za nekonečne múdreho človeka s rytierskym, a zároveň hravým a nezbedným duchom. Nebol len básnikom, humoristom, poelmikom, ale najmä hlboko veriacim katolíkom, čo sa odrážalo v jeho myslení, správaní i v jeho dielach. O jeho diele vo všeobecnosti možno povedať, že je veľkou apológiou náboženstva a katolicizmu.Hoci od Chestertonovej smrti uplynulo takmer deväťdesiat rokov, stále patrí medzi najcitovanejších spisovateľov anglosféry. Ako je to možné? Veď jazyk, štýl a sloh starnú. Čo však nestarne, je jeho vtip a pohľad na svet. Rovnako je to aj v rozsiahlej publikácii Myšlienky filozofa zdravého rozumu, ktorá je zbierkou kratších, dlhších i veľmi stručných, no výstižných myšlienok Chestertona, ktoré sa týkajú rôznych sfér a oblastí života.

G.K.Chesterton je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov a filozofov začiatku 20.storočia. Okrem detektívok s postavou svojrázneho kňaza otca Browna napísal prvý filozofický thriller, niekoľko výnimočných životopisov, fantastické príbehy z alternatívnych dejín, ako aj básne, ktoré sú dodnes považované za neprekonateľné.Okrem toho bol človekom, ktorý inšpiroval a nadchol výnimočných ľudí ako napríklad Mahatma Gandhi, Jorge Luis Borges a C.S.Lewis. Jeho veľkým obdivovateľom bol aj Karel Čapek. Neil Gaiman a Terry Pratchett mu venovali knihu "Dobré znamenia" so slovami: "Mužovi, ktorý vedel, čo sa vlastne na svete deje."Dnes je až na niekoľko výnimiek Chesterton neprávom zabudnutý a našou snahou bolo vydať jeho eseje, v ktorých diskutuje o svojej filozofii a postojoch k otázkam, ktoré sú aktuálne aj dnes.Kniha je novým prekladom najvýznamnejších esejí na tému duchovného života, postojov a vzťahov. Ako to kedysi vyjadril jeden z Chestertonových kritikov: "Chesterton nám ukáže cestu vo svete, do ktorého patríme, aj nepatríme a jeho dielo je návodom na život."

Číta: Peter Rúfus Celkový čas: 13 hodín 18 minút Výber 16 detektívok vo vynikajúcej interpretácii Petra Rúfusa predstavuje ďalšiu časť jedinečného diela anglického katolíckeho spisovateľa, novinára a filozofa Gilberta Keitha Chestertona.Nenápadný, ošumelý, postavou ťarbavý, na prvý pohľad naivný, ba až smiešny katolícky kňaz otec Brown postupne rozuzlí navonok neriešiteľné kriminálne prípady, pričom svojím dôsledne logickým myšlienkovým postupom prekvapuje aj najskúsenejších profesionálnych kriminalistov. Okrem bystrého rozumu je totiž jeho devízou dôverné poznanie ľudskej duše.Na konci audioknihy sa nachádza doslov Kornela Földváriho.

Vianočný čas je nielen obdobím radosti a šťastia, ale aj záhad a zvláštnych udalostí. V Londýne sa pri pečení husi objaví vzácny drahokam. Vianočné predstavenie sa z pokojnej zábavy premení na šialenú klauniádu s policajtom v hlavnej úlohe. Do svojho diela sa púšťajú inteligentní a šikovní zločinci, ktorí chcú svoju "prácu" dotiahnuť do umeleckej dokonalosti. Je na známych, ale aj menej známych detektívoch, aby rozmotali klbko záhad, ktoré sa zamotalo práve počas Vianoc.

Chestertonove detektívne poviedky môžeme smelo zaradiť k najlepším dielam klasickej detektívky a najmä k románom sira Arthura Conana Doyla. Nenápadný, ošumelý, postavou ťarbavý, na prvý pohľad naivný, ba až smiešny katolícky kňaz postupne rozuzlí navonok neriešiteľné kriminálne prípady a svojím racionalizmom a dôsledne logickým myšlienkovým postupom prekvapuje aj najskúsenejších profesionálnych detektívov. Na rozdiel od Sherlocka Holmesa, ktorý pri práci používa aj vedecké metódy, otec Brown dedukuje svoje závery pri odhaľovaní zločinu či zdanlivo nevysvetliteľnej "nadprirodzenej" situácie na základe dokonalej znalosti ľudskej povahy a psychológie.

Muž, ktorý bol Štvrtok je metafyzický thriller a patrí medzi najzaujímavejšie literárne diela Gilberta Keitha Chestertona - anglického novinára, spisovateľa, filozofa a laického teológa, ktorý je zároveň považovaný za jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia.Príbeh thrilleru sa začína v Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme nastupuje do služieb Scotland Yardu. Pracuje tam ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia a jeho úlohou je odhaliť jednu z najmocnejších teroristických organizácií a zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Napriek celej situácii, ktorú hlavný hrdina zažíva - a ktorá miestami pripomína nočnú moru - kniha sa považuje za jedno z najvtipnejších Chestertonových diel.

Otázka, či je súboj legitímnym nástrojom spravodlivosti, je iba začiatkom zamotaného detektívneho prípadu. Trochu netradičná a na dnešnú dobu možno až kontroverzná detektívna novela od majstra detektívky G.K.Chestertona. Text bol digitalizovaný z prvého slovenského vydania zo štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia a boli v ňom vykonané minimálne gramatické zmeny.

Paradoxy pána Ponda je posledná kniha detektívnych príbehov od slávneho britského prozaika, novinára a katolíckeho filozofa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Poviedky sa najprv objavovali v literárnom časopise Storyteller a knižne vyšli až po spisovateľovej smrti.Hlavným hrdinom zbierky je bývalý štátny zamestnanec pán Pond, ktorý sa doslova vyžíva vo vyslovovaní svojráznych paradoxných výrokov a priateľov neprestáva ohromovať opisom svojich prazvláštnych životných skúseností. Vďaka nezvyčajnému pohľadu na svet a zmyslu pre detailný rozbor akokoľvek zložitej situácie si dokáže poradiť aj s tým najzamotanejším prípadom. Sám autor o svojej poslednej veľkej literárnej postave napísal: „Väčšina tých, čo hovoria v paradoxoch, sa len vyťahujú. No Pond je iný. On to robí, pretože sa vyťahovať nechce. Vieš, vyzerá ako taký sedavý typ, vedecký mužíček, akoby bol navždy prikovaný k stolu či písaciemu stroju, no zažil niekoľko skutočne vzrušujúcich príhod. Nerád o nich hovorí, to vlastne ani nechce. Najradšej by sa rozprával o úsudku, filozofii a teoretických veciach z kníh – dobre predsa vieš, ako nesmierne miluje racionálnu literatúru osemnásteho storočia. Lenže počas toho abstraktného rozprávania občas znenazdania natrafí na čosi, čo sa mu aj naozaj stalo. No a vtedy – aby som to tak povedal – to všetko zhúžva dokopy. Snaží sa to natlačiť do malého priestoru a potom to jednoducho znie protichodne. Takmer každá z tých jeho pološialených viet predstavuje nejaké rozsiahlejšie dobrodružstvo v živote, ktorý by väčšina ľudí nazvala veľmi nedobrodružným."

Územčistý, okrúhly človiečik v ošumelých šatách a v čiernom klobúku, s röntgenovým pohľadom schovaným za silnými okuliarmi, muž, ktorý sa zjaví všade tam, kde dôjde k záhadnému zločinu, a obyčajne vždy vtedy, keď už skúsení kriminalisti hádžu flintu do žita – to je otec Brown. Poradí si s nevysvetliteľnými zločinmi, uvedie na pravú stopu pátranie polície, vyvracia falošné dedukcie, očisťuje nevinných a zdanlivo nadprirodzeným záhadám dáva reálnu tvár. Slávny literárny kolega Sherlocka Holmesa a Hercula Poirota sa vracia.

Stromy pýchy sú netradičným príbehom z anglického vidieka. Bohatý statkár vysadí na svojom panstve cudzokrajné stromy, ktoré miestni obyvatelia považujú za prekliate. Stromy podľa nich prinášajú smrť každému v okolí. Ich majiteľ to považuje za poveru a rozhodne sa to dokázať tým, že na strome strávi noc. Ráno ho však nik nemôže nájsť.

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

Príbehy otca Browna sú nielen pútavým logickým cvičením, ale nechýba im ani filozofická hĺbka a záľuba v paradoxoch. Otec Brown vždy vychádza zo skutočnosti, že dokonalý zločin neexistuje a zároveň je veľkým znalcom zločincovej duše - pozná jej vášne, slabosti a triky. Logika vraždy je podľa neho vždy logikou motívu... Zbierka obsahuje poviedky: Modrý kríž, Tajomná záhrada, Podivné nohy, Lietajúce hviezdy, Neviditeľný muž, Poctivosť Izraela Gowa, Mrzký tvar, Hriechy princa Saradina, Božie kladivo, Apolonovo oko, U Zlomeného meča, Tri smrtonosné nástroje. Text vychádza z pôvodného prekladu z roku 1944.

Chestertonovský Svätý František z Assisi nevykresľuje Františka ako sladkého či naivného stredovekého svätca, hoci nevynecháva ani jednu zo známych epizód z jeho života – márnivú a búrlivú mladosť, odchod od rodičov, Pieseň brata slnka, vzťah s Klárou či rozvoj františkánskeho hnutia. Jednotlivé obrazy majstrovsky zasadzuje do súvislostí doby. František podľa Chestertona „nemiloval humanitu, ale ľudí“, rovnako ako „nemiloval kresťanstvo, ale Krista“. Autor nepovažuje Františka za fanatika ani za nepraktického človeka, naopak tvrdí, že mu vždy šlo o podstatu veci a jednoduchosť myšlienky. Chestertonov František je realistický a príťažlivý, i keď nejde o klasický životopis.

Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Hrdinom mimoriadnych príbehov je Horne Fischer, ktorý vďaka svojej bystrej mysli a vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie kriminálne prípady. Spolu so začínajúcim novinárom Haroldom Marchom sa však pohybuje vo vyšších kruhoch britskej spoločnosti a výsledky svojho vyšetrovania musí podriadiť spoločenským a politickým záujmom krajiny. Problémom totiž nie je odhalenie páchateľa, ale či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž spriaznený s takmer všetkými významnými aristokratmi aj vplyvnými politikmi krajiny a dobre preto pozná zákulisné zlozvyky ostrovného kráľovstva. Jednoducho vie priveľa, aby sa mohol rozhodovať len podľa litery zákona a svojich morálnych zásad.

Kniha britského novinára a spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona vychádza v slovenčine po prvý raz. Ide o zbierku 39 krátkych esejí, ktoré vznikli pozorovaním obyčajných vecí vo svete na prelome 19. a 20. storočia. Chesterton v nej ponúka svieže, zdanlivo nepodstatné, niekedy priam bizarné príhody, ktoré zažil v rodnom Londýne, ale aj na cestách Francúzskom, Belgickom či Nemeckom. Ohromné maličkosti čitateľovi sprostredkujú zážitok neobyčajného pozorovacieho talentu, sympatický prejav pokojnej inteligencie, ľahký úsmev bonvivánskeho štýlu, ale aj hlboký, nefalšovaný zmysel autora pre filozofiu, teológiu a náboženstvo.

Kniha britského spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona Svätý Tomáš Akvinský nie je klasickým životopisom. Aj keď v úvodnej poznámke autor čitateľa skromne uisťuje, že nechce byť ničím väčším než „len populárnou skicou veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť pre svet viac známa“, predkladá nám takmer filmový príbeh stredovekých kultúrnych dejín prostredníctvom výnimočného farbistého štýlu rozprávania o tejto postave z dejín kresťanskej Európy. Cez optiku triezveho rozumu a pravdivosti rozvíja svoj postoj k svetu a viere, pričom ako východiskový bod mu slúži samotný sv. Tomáš Akvinský. Obaja títo veľkí muži majú pritom, ovládaní vášňou pre pravdu, schopnosť vyjadriť neviditeľné a ťažko uchopiteľné veci takým spôsobom, ktorý sa pre čitateľa stáva inteligentným zážitkom.

Číta: Dušan Cinkota Celkový čas: 6 hodín 31 minút Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať sa medzi jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona

Číta: Ladislav Frej Celkový čas: 1 hodina 54 minút Dvě klasické vánoční detektivky. Sherlock Holmes a doktor Watson řeší ve vánočním Londýně případ "Modrá karbunkule". Záhadu, ve které hraje svou významnou roli i vánoční husa, vyřeší velký detektiv a jeho pomocník jako vždy především důvtipem a logickou dedukcí. V příběhu "Létající hvězdy" vyšetřuje páter Brown krádež vzácných klenotů v domě uprostřed zasněžené zahrady, který je plný podezřelých. Herec Ladislav Frej propůjčil svůj hlas postavě Sherlocka Holmese již v nahrávce Pes baskervillský, na nové audioknize se k postavě nejslavnějšího detektiva všech dob vrátil a ve druhém příběhu se stává i otcem Brownem.

Číta: Josef Somr, Ladislav Frej Celkový čas: 5 hodín 49 minút Vánoční koleda Ch. Dickense je slavnou novelou o starém lakomci Scroogeovi, kterému duchové ukážou svět chudých a změní tak jeho smýšlení. Sherlock Holmes a doktor Watson řeší ve vánočním Londýně případ Modrá karbunkule. V detektivní povídce spisovatele G. K. Chestertona Létající hvězdy vyšetřuje páter Brown krádež vzácných klenotů v domě uprostřed zasněžené zahrady. Sněhová královna od H. Ch. Andersena je nejznámější zimní pohádkou pro celou rodinu.Literární díla pro posluchače všech generací v mimořádné interpretaci pánů Josefa Somra a Ladislava Freje.

Hrdinom legendárneho románu Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) z roku 1925 je Michael Herne, hĺbavý knihovník na panstve lorda Seawooda, ktorému dcéra jeho zamestnávateľa zverí úlohu kráľa Richarda Levie srdce v divadelnom predstavení s názvom Trubadúr Blondel. Herne berie svoju postavu nesmierne vážne, dôkladne skúma stredovek a po skončení hry si na zdesenie ostatných spoluúčinkujúcich odmietne vyzliecť kostým a naďalej zotrváva v charaktere zverenej postavy. Nielen jeho pôvodné oblečenie, ale aj všetko naokolo mu zrazu pripadá zvláštne nepochopiteľné. S nesmiernymi rozpakmi hľadí na negatívne javy moderného sveta a postupne sa s fanatickou náruživosťou vteľuje do úlohy novodobého dona Quiota, ktorý má všetky tie neduhy napraviť.

Pred sto rokmi vyšla po prvý raz kniha Večný človek. Jej autorom je G. K. Chesterton, anglický novinár, spisovateľ, filozof a laický teológ, ktorému patria prívlastky ako princ paradoxu, kolosálny génius, rytier katolicizmu. Autor vysiela čiateľa na horskú dráhu intelektuálnym svetom tisícročí, pričom nepredkladá teologický, ale skôr historický názor. Kniha pozostáva z dvoch častí:O tvorovi zvanom človekO človeku zvanom KristusVečný človek prináša posolstvo o radosti, nádeji a o umení slobodne myslieť.

Titul vyšiel aj v češtine: Svätý František z Assisi (2017).Pohľad na svätého Františka môže byť v modernej angličtine napísaný mnohými spôsobmi. Autor sa musí medzi nimi rozhodnúť a Gilbert Keith Chesterton si vybral spôsob, ktorý je snáď zo všetkých najťažší.Na začiatok, ako už svedčí názov knihy Svätý František z Assisi, ide o najúžasnejšieho človeka ako postavu svetskej histórie a model sociálnych čností. Autor mohol napísať (čo by ale znamenalo veľmi málo), že svätý František bol veľmi vyspelý na svoj vek. Ale mohol tak isto povedať (a to je pravda), že bol naklonený ku všetkému, čo zaváňalo modernizmom:láska k prírode,láska k zvieratám,sociálne cítenie,zmysel pre duchovné nebezpečenstvo spôsobené prosperitou a dokonca aj majetkom.Všetky veci, ktorým dovtedy len málokto rozumel. Všetko toto, čo bolo po prvýkrát objavené u Tolstoja bolo pre svätého Františka samozrejmosťou.Kniha Svätý František z Assisi je unikátnou výpoveďou o živote muža, ktorý raz a navždy zmenil dejiny.

Metafyzický thriller Muž, ktorý bol Štvrtok patrí medzi najzaujímavejšie literárne diela Gilberta Keitha Chestertona, ktorý je považovaný za jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia.Príbeh sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Je tajným agentom špeciálneho policajného oddelenia a jeho úlohou je odhaliť jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Napriek celej situácii, ktorá miestami pripomína nočnú moru, kniha sa považuje za jedno z najvtipnejších autorových diel.

Prvýkrát v slovenskom preklade a v limitovanej edícii poézia G. K. Chestertona. Výber 21 básní od uznávanej slovenskej prekladateľky a poetky Jany Kantorovej-Bálikovej, doplnený o ilustrácie výtvarníčky Andrey Spišakovej. Tento výnimočný titul vytlačený na luxusnom papieri v tvrdej väzbe môže byť krásnym darčekom, ale aj obohatením vašej knižnice o dielo známeho autora mimoriadnej kvality.Chestertonova poézia, ktorá verne odráža jeho presvedčenia a postoje, nie je príliš známa. Roku 1900 debutoval dvoma básnickými zbierkami, ďalšie verše publikoval buď v samostatných zbierkach, alebo ich často vkladal do svojich prozaických diel. Rovnako ako v ostatných svojich prácach, aj v poézii uplatňoval svoj zmysel pre humor a paradox, ktorý dobre vystihuje aj jeho vyjadrenie:„Musíme mať dostatok úcty k všetkým veciam mimo nás, aby sme šliapali na trávu s bázňou. Musíme mať aj dostatok opovrhnutia k všetkým veciam mimo nás, aby sme boli schopní v pravý čas napľuť na hviezdy“ (Ortodoxia, 1908). Jeho dielo je predchnuté radosťou z Božieho daru, oslavuje normálny život vnútri strohého a prísneho vonkajšieho kruhu kresťanstva, život, ktorý – ako uvádza v už citovanej práci – „tancuje ako deti a pije víno ako dospelí, pretože kresťanstvo je jediným rámcom pre ľudskú slobodu“. Prekladateľka knihy Jana Kantorová-Báliková, o nej povedala:"Chestertonove verše ma oslovili svojou múdrosťou, humorom i hravosťou a hlavne pozitívnym príklonom k životu, pozemskému i tomu večnému, ktorý predznačujú. Zaujali ma pocity ešte nenarodeného dieťaťa, ktoré prahne po tom, aby mohlo vstúpiť do nášho sveta, ale i prenikavá „Modlitba v temnote“, vyjadrujúca autorov osobný zápas počas duševnej krízy.V básni „Osol“ zas formou humoru a paradoxu oslavuje Ježišov príchod do Jeruzalema na osliatku, ktoré symbolizuje to, že Ježiš nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu. A tak by som mohla menovať veľa ďalších veršov, ktoré mi dodávali radosť do práce prostredníctvom autorovho hlbokého vcítenia sa do života obyčajných ľudí, vyjadrenia manželskej lásky, ale nemohla som vynechať ani verše plné satirických šľahov.Je až ťažké uveriť, že báseň „Aristokrat“ nevznikla v súčasnosti. Úplne strhujúco však na mňa pôsobí atmosféra zázračnosti v básni „Konverzia“ a drsný a prenikavo ľudský „Meč prekvapenia“. V živote som už mala príležitosť preložiť výbery z diel mnohých básnikov, a niektoré sa môžu vo vzťahu k Chestertonovi javiť priam kontroverzne, no vždy to boli autori, v ktorých dielach často zvučí nadpozemská struna.Takže na záver môžem povedať len toto: Vďaka Ti, Bože, za poéziu. A vďaka Ti za Chestertona, ktorý tak vrúcne oslávil a pripomenul nám všetkým Tvoju velebu.“

Paradoxy, aforismy a postřehy. Gilbert Keith Chesterton se proslavil mnoha literárními žánry, ale hlavní důvod, proč stále patří k nejcitovanějším autorům světa, naleznete v této útlé knížce. Chesterton byl totiž mistrem paradoxu. Povýšil společenský bonmot na životní filosofii zdravého rozumu, na obranu občanské liberální politiky a tradičních hodnot evropské kultury.A ještě něco navíc: Chesterton je úvodem do světa tisíce malých překvapení a radostí ze života, proto byl tolik milován i těmi, kteří ne scela sdíleli jeho životní filosofii. U nás to byli především Ferdinand Peroutka, Karel Čapek, Jiří Voskovec, Jan Werich, Ivan Vyskočil a Jiří Suchý.Vybral a preložil Alexander Tomský.

Osobná filozofia. Slávna Chestertonova Ortodoxia je oslavou zdravého rozumu, hlbokého zmyslu ľudskej existencie, demokracie a západnej civilizácie, ktorej sme dlžníkmi. Zábavné a humorom popretkávané vyvracanie argumentov tých, ktorí sa snažili o „novátorstvo“, ani po rokoch nestráca nič zo svojej aktuálnosti.Gilbert Keith Chesterton je majster paradoxov, ktorý hovorí o „potrebe spájať dôverne známe s neznámym, teda s tajomstvom, a vnímať svet tak, aby sme neustále mali pocit úžasu, daru i toho, že sme tu vítaní“. Každý deň, i ten najvšednejší, sa tak stane nádherným dobrodružstvom a zdanlivo nepatrné či nepodstatné veci prerastú do „dimenzie večnosti“.

G. K. Chesterton obohatil detektivní žánr o charakteristickou postavu nenápadného kněze v roli detektiva. Otec Brown je nadán nejen zemitou vírou v Boha, ale i zdravým selským rozumem, a především znalostí všech zákoutí lidských srdcí. Tyto vlastnosti mu umožňují elegantně řešit nejrůznější zločiny a objasňovat zdánlivě tajuplné události.

Antologii z díla G. K. Chestertona sestavil a přeložil Alexander Tomský. Chesterton je především básníkem ohromující lidské přirozenosti a veselým, hravým mystikem lidské existence i její podivuhodné každodennosti. Dobro, krása, pravda a také všechny ctnosti, včetně humoru, jsou pro něho extatickým vytržením a velkým dobrodružstvím každého života.A je jenom na člověku, aby si život hloupě nekazil, jinak ho bude mít opravdu obyčejný v tom nudném a otravném slova smyslu. Teprve když pochopíme život jako dar, svět jako zázrak, ráno jako počátek dobrodružné cesty, druhého člověka jako radostné setkání a příležitost, stávají se obyčejné věci neobyčejnými. Chesterton – toť návod na život!

„Brownovky“ nejsou jen poutavým logickým cvičením, ale vynikají i zálibou v paradoxu, jíž nechybí filozofická hloubka. Otec Brown je totiž velkým specialistou na zločincovu duši, zná její vášně, slabosti i triky. Logika vraždy je pro něho především tragickou logikou motivace. Ví, že zvláště v bohaté společnosti se daří neřesti, neboť tato „třída neuznává žádnou vládu, ani vládu zákona.“Dokonalý zločin neexistuje, v obrazu vždycky chybí klíčový detail. Přetvářka a lež mají vždycky svá omezení, jenom se umět dívat. Chesterton (podobně jako Simenon) považoval detektivku za jeden z nejvyšších uměleckých žánrů, protože v srdci zločinu se skrývá existencionální otázka po smyslu života. Snad proto jsou příběhy otce Browna tak fascinující.

Osobná filozofia. Slávna Chestertonova Ortodoxia je oslavou zdravého rozumu, hlbokého zmyslu ľudskej existencie, demokracie a západnej civilizácie, ktorej sme dlžníkmi. Zábavné a humorom popretkávané vyvracanie argumentov tých, ktorí sa snažili o „novátorstvo“, ani po rokoch nestráca nič zo svojej aktuálnosti.Gilbert K. Chesterton je majster paradoxov, ktorý hovorí o „potrebe spájať dôverne známe s neznámym, teda s tajomstvom, a vnímať svet tak, aby sme neustále mali pocit úžasu, daru i toho, že sme tu vítaní“. Každý deň, i ten najvšednejší, sa tak stane nádherným dobrodružstvom a zdanlivo nepatrné či nepodstatné veci prerastú do „dimenzie večnosti“.

Svoji proslulou Autobiografii dokončil Gilbert Keith Chesterton (1874–1936) necelé tři měsíce před smrtí a mohl v ní tedy přehlédnout celý svůj život. Není to však jen kniha vzpomínek, celé dílo má pečlivě promyšlenou stavbu.Chesterton svým okouzlujícím a nenapodobitelným stylem líčí mnoho událostí ze svého dětství a mládí. Popisuje i začátky své novinářské a spisovatelské kariéry, dozvíme se zajímavé detaily o okolnostech vzniku jeho knih i o tom, kdo ho inspiroval k vytvoření postavy otce Browna.Kniha také originálně portrétuje tvůrce, se kterými se přátelsky stýkal: G. B. Shawa, H. G. Wellse, H. Jamese, H. Belloca a další u nás vydávané spisovatele. Chesterton se však nezastavil u pouhého zábavného a jistě čtenářsky přitažlivého vzpomínání. Cílem autorova vyprávění je totiž především vysvětlení a obhájení myšlenkového vývoje, jenž ho vedl od nevyhraněného pesimismu k postoji, který náš Karel Čapek obdivně nazval geniálním optimismem.

G. K. Chesterton ve svých povídkách obohatil detektivní žánr o charakteristickou postavu nenápadného katolického kněze otce Browna, jehož zdravý rozum a železná logika doplněná intuicí řeší nejrůznější zločiny a tajemné události. Otec Brown je však především velkým specialistou na zločincovu duši, zná její vášně, slabosti i triky. Přetvářka a lež mají vždycky svá omezení, záleží jen na schopnostech pozorovatele, tedy na tom, jak dobře se umí dívat a co ze svých pozorování dokáže vyvodit.

Chestertonove detektívne poviedky môžeme smelo zaradiť k najlepším dielam klasickej detektívky a najmä k románom sira Arthura Conana Doyla. Nenápadný, ošumelý, postavou ťarbavý, na prvý pohľad naivný, ba až smiešny katolícky kňaz postupne rozuzlí navonok neriešiteľné kriminálne prípady a svojím racionalizmom a dôsledne logickým myšlienkovým postupom prekvapuje aj najskúsenejších profesionálnych detektívov. Na rozdiel od Sherlocka Holmesa, ktorý pri práci používa aj vedecké metódy, otec Brown dedukuje svoje závery pri odhaľovaní zločinu či zdanlivo nevysvetliteľnej „nadprirodzenej“ situácie na základe dokonalej znalosti ľudskej povahy a psychológie.Treba priznať, že nejedna detektívka je preplnená senzačnými zločinmi ako Shakespearova dráma. Gilbert Keith Chesterton „Hercule Poirot a otec Brown, bez ohľadu na eleganciu prvého a ušubranosť druhého, akoby na prvý pohľad boli prinajmenšom druhostupňoví bratanci. No kým úhľadný malý Belgičan Agathy Christie je prekvapivo živá, ale predsa len tak trochu disneyovská figúrka, korene nenápadného kňaza siahajú hlboko do ľudovej rozprávky. Až k obľúbenému princípu, že ozajstným hrdinom sa ukáže všetkými vysmievaný Popolvár, prípadne že princeznú vznešeným cárovičom vyfúkne Ivanuška hlupáčik, ktorý pritom ani len nezlezie z pece. Ak predĺžime túto líniu až do storočia pary, otec Brown je svojský Sam Hawkens detektívnej literatúry. Podceňovaný pre svoj výzor (podľa autora ,vyzeral vždy najidiotskejšie vo chvíli, keď bol najinteligentnejší’) poráža zločin i démonov v človeku.“ Kornel Földvári

Aforismy a paradoxy vybral a přeložil Alexander Tomský. Karel Čapek o G. K. Chestertonovi napsal: Vesele a zplna hrdla velebil věci, které náleží mezi pět švestek obyčejného života, jako je domov, víra, demokracie, řád a důvěra.Byl jako kouzelník, který vytahuje králíky z klobouku; nejvážnější pravdy, nejvznešenější výzvy vysypával ze svého hravého a laskavého humoru; byl to skotačící filosof, který metal kozelce ze samé radosti, že má co dělat s pravdou a vážností nesmrtelné člověčiny...

Titul vyšiel aj v slovenčine: Ohromné maličkosti (2014).Gilbert Keith Chesterton se proslavil mnoha literárními žánry, ale hlavní důvod, proč stále patří k nejcitovanějším autorům světa, naleznete v této knížce. Chesterton byl totiž mistrem paradoxu. Povýšil společenský bonmot na životní filosofii zdravého rozumu, na obranu občanské liberální politiky a tradičních hodnot evropské kultury. A ještě něco navíc: Chesterton čtenáře uvádí do světa tisíce malých překvapení a radostí ze života, proto byl tolik milován i těmi, kteří ne zcela sdíleli jeho životní filosofii. U nás to jsou především Ferdinand Peroutka, Karel Čapek, Jiří Voskovec, Jan Werich, Ivan Vyskočil a Jiří Suchý.

Chestertonove detektívne poviedky môžeme smelo zaradiť k najlepším dielam klasickej detektívky a najmä k románom sira Arthura Conana Doyla. Nenápadný, ošumelý, postavou ťarbavý, na prvý pohľad naivný, ba až smiešny katolícky kňaz postupne rozuzlí navonok neriešiteľné kriminálne prípady a svojím racionalizmom a dôsledne logickým myšlienkovým postupom prekvapuje aj najskúsenejších profesionálnych detektívov.Na rozdiel od Sherlocka Holmesa, ktorý pri práci používa aj vedecké metódy, otec Brown dedukuje svoje závery pri odhaľovaní zločinu či zdanlivo nevysvetliteľnej „nadprirodzenej“ situácie na základe dokonalej znalosti ľudskej povahy a psychológie.