Günter Figal

Ktoré budovy sú krásne? Z filozofického hľadiska je táto otázka skôr okrajovou témou. Verejne sa však o nej diskutuje zoširoka a často kontroverzne. Günter Figal vo svojej knihe využíva takéto debaty ako podnet na hľadanie spoľahlivých kritérií pre estetické hodnotenie architektúry – kritérií, ktoré platia rovnako pre krásne staré budovy ako aj pre krásne nové. Kedy je budova umeleckým dielom? Aby to mohol rozhodnúť, Figal objasňuje, čo vlastne budova je a ako možno presnejšie určiť jej krásu. Svoje úvahy ilustruje na viacerých rozličných príkladoch: na stavbách Franka Lloyda Wrighta, Ludwiga Miesa van der Rohe, Le Corbusiera, Chipperfield Architects, Petra Zumthora a Kenga Kumu – na obytných domoch, múzeách a kostoloch, na meditačnom dome, cisárskej vidieckej vile v Japonsku a na konferenčnom centre vo Weil am Rhein. Figal opisované budovy nielen videl, ale ich aj fotografoval, takže jeho text dopĺňa viac než šesťdesiat fotografií.Z nemeckého originálu Ästhetik der Architektur, vydaného modo Verlag vo Freiburgu im Breisgau v roku 2021, preložil Rastislav Nemec. Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.

Turínske prednášky. Günter Figal ukazuje, že filozofia začína hľadaním pravdy, že v tomto hľadaní sa nutne rozvíja otázka bytia súcna a že toto hľadanie sa nakoniec etabluje ako „metafyzika“. Figal obhajuje metafyziku a zároveň ju fenomenologicky reformuluje. Argumentuje v prospech jej chápania ako jednej z viacerých filozofických perspektív.Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.

Estetika ako fenomenológia. Systematický a zásadný príspevok venovaný problematike filozofie umenia a estetiky. Preklad diela významného nemeckého filozofa Güntera Figala „Ercheinungsdinge. Ästhetik als Phänomenologie“ z roku 2010. „Umelecké diela sú vecné, a preto je podstatnou súčasťou toho, že ich zakúšame aj to, že ich vnímame. Umelecké diela sú však iného druhu. Nie sú to veci, ktoré by sme mohli skúmať ako javy, ale sú to fenomenálne veci. Alebo naopak: sú to zjavy, ktoré sú vo svojej podstate vecami. Umelecké diela sú jedným slovom veci, ktoré sa javia – zjavy vecí, ktorých podstata spočíva v tom, že sa javia. A umelecké diela sú v tomto zmysle – ako veci, ktoré sa takto zjavujú – aj krásne.“