Hadrián Radváni

1708-2008. Deviatnik k Panne Márii Trnavskej.

Pri príchode do Trnavy sa nám naskytne neopakovateľný pohľad na dve jedinečne tvarované veže farského Kostola sv. Mikuláša, ktorý je staršími Trnavčanmi nazývaný aj „hrubý“ kostol či dóm. Od roku 2008 mu bol udelený nový titul – Bazilika minor.Napriek skutočnosti, že Bazilika bola centrom náboženského života mesta takmer tri storočia a zastávala aj úlohu metropolitného chrámu, nebola jej dosiaľ venovaná náležitá pozornosť. Nachádzame viaceré roztrúsené články vychádzajúce v rôznych zborníkoch, ale nijakú obsiahlejšiu prácu, ktorá by sa komplexnejšie a detailnejšie venovala Bazilike sv. Mikuláša. Bazilika sv.Mikuláša v určitom dejinnom období slúžila i ako katedrálny chrám ostrihomských arcibiskupov, z ktorých mnohí sú v ňom aj pochovaní. Dejiny Trnavy neboli k mnohým historickým klenotom žičlivé a veľa z nich Trnava v prvej polovici 19. storočia stratila. Rozobral sa napríklad Kostol sv. Michala archanjela, neskôr sa narušili mestské hradby, zhorel starobylý Kostol sv. Fabiána a Šebastiána a za minulého režimu odstránili z hlavného námestia súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré, chvalabohu, dnes už opäť stojí na svojom pôvodnom mieste. Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštornou budovou klarisiek však prevzali štátne inštitúcie a dnes je v ňom zriadené múzeum. Mnohé kríže, Božie muky, budovy neexistujú, iné sa rozpadávajú a nedostáva sa im primeraných opráv a zvlášť z tohto dôvodu si vážme klenot, ktorý nám uchovali predošlé generácie a nedovoľme, aby zub času zničil to, čo je naším dedičstvom.