Ivan Parík

Predkladaná práca Ivana Paríka, inšpirovaná najmä snahou Nory Gubkovej, dcéry Ivana Paríka, pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.