Jozef Michalov

Pán Ježiš veľmi účelne využíval príklady z prírody a ľudskej spoločnosti na objasnenie toho, čo práve vysvetľoval svojim poslucháčom. Jozef Michalov v knihe Ježiš Kristus - učiteľ, lekár a Pán prírody sa pozerá na Ježišove podobenstva, prirovnania, zázraky na chorých, vzkriesenia mŕtvych i zázraky v prírode ako vedec, ale zároveň aj ako kňaz.Boh nám dal nielen existenciu, ale aj úlohy. Aby sme pri plnení týchto úloh neostali osamotení, poslal nám svojho syna - Lekára a Pána prírody a obetného Baránka, o ktorého sa môžeme kedykoľvek oprieť.

Známy kňaz páter Jozef Michalov, SVD nám predkladá úvahy o desiatich Božích prikázaniach. Pre Mojžiša a jeho ľud mali byť akousi smerovkou do zasľúbenej zeme. Takouto smerovkou či pilierom majú byť aj pre nás, moderných ľudí dvadsiateho prvého storočia.Tak ako rieka potrebuje koryto, aby sa nevylievala z brehov, aj človek potrebuje oporu či vodítko, teda prikázania.

Obsah: Použité skratky Úvod Rímske impérium a kresťanstvo Židovský štát Židovstvo a kresťanstvo Kresťanstvo Čo je to viera? Šesť hlavných právd kresťanskej viery Modlitba pána Zdravas Mária Dvanásť článkov kresťanskej viery Sláva sv. Trojici Blahoslavenstvá Desať božích prikázaní Päť cirkevných prikázaní Sedem sviatostí Sedem darov svätého ducha Hriech podľa biblie Cesta k vnútornému pokoju (skutky pokánia) Zakončenie Literatúra

Nájsť pravdu, znamená nájsť šťastie, nájsť šťastný spôsob života. Hľadanie pravdy má svoj zmysel hlavne z pohľadu života a času, čomu tiež venujeme pomerne rozsiahly priestor.V závere knihy predkladáme čitateľovi zamyslenie sa nad vzťahom medzi Stvoriteľom a stvorením, nad zmyslom pre pravdu a pre Boha, nad pravdou evanjelia. Pomôže nám pochopiť tento vzťah z pohľadu prítomného i budúceho života!

Pozitivizmus - heglovstvo - novokantovstvo. Zo separovaných hnutí sociálnych vied a filozofie prichádza nové chápanie skutočností, ktoré súviselo so vznikom pozitivistických ideí.

Autor kníh je kňaz Spoločnosti Božieho Slova, známy vedeckou, pedagogickou a spisovateľskou činnosťou. Samotné názvy kníh hovoria jednoznačne o ich obsahu. V každej ide o počet sedem. Knihy sú určené záujemcom o pravdy našej viery. Dozvedia sa v nich všetko podstatné z náuky katolíckeho náboženstva o daroch Ducha Svätého, o sviatostiach a hlavných hriechoch. Knižky sú vhodné na individuálne, veľmi prístupné vzdelávanie a taktiež sa môžu použiť ako katechetické pomôcky pri všetkých formách katechézy.

„Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď písmo hovorí: Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený." (Rim 10, 10 - 11). Áno, ak chceme srdcom veriť a ústami vyznávať, musíme rozumom chápať a v každodennom živote realizovať na každom našom kroku a pri každej činnosti.

„Človek chce vedieť, kde je, čo je, čo má robiť a čo ho čaká? Neistota a pochybnosti robia človeka nestálym, povrchným, nedôstojným, často arogantným a vo všetkom vidí nepriateľa, alebo prepadá do extrému, že sa rozhodne pre to, čo mu momentálne lahodí, čo ho uspokojí aj keď nie natrvalo, ale aspoň na určitý čas, kým nenájde niečo lepšie. Kým nenájde to, čo je pravdivé a čo je isté. Človek hľadá niečo, čomu sa hovorí pravda. Po latinský veritas, po nemecký die Warheit, po anglický the truth (verity) a po francúzsky la vérité. Toto hľadanie privedie človeka len k jednej pravde, k prvej príčine jeho existencie, k pravdivej príčine jeho pôvodu a k príčine pôvodu jeho priestoru, v ktorom sa nachádza.Ak sa človek túla v priestore hmoty, nenájde odpoveď, lebo vo svojej duchovno-hmotnej podstate cíti, čím nie je, že nie je len zmeniteľná a pominuteľná hmota, ale že je niečo viac, čo nekončí v hrobe alebo v peci krematória."

V predošlých rokoch predstavil som vám filozofiu jednotlivých dejinných úsekov (renokresťanský, scholastický, barok a renesancia, osvietenstvo, 19. storočie), teraz prichádzam s filozofiou 20. storočia. Verím, že touto cestou prispejem k rozšíreniu vášho poznania a myslenia v časoch, kedy európsky kontinent zasiahli dve strašné svetové vojny. Snažil som sa zachytiť čo najpodrobnejšie snahu o obnovenie toho, čo v minulosti prinieslo generáciam uspokojenie. Je to predovšetkým návrat k filozofii Aristotela a Platóna, k filozofii scholastického obdobia a najmä k filozofii Tomáša Akvinského, k novotomizmu. Nezabudol som ani na jednotlivé filozofické smery, ktoré si kliesnili cestu k ľudským srdciam v minulom storočí, ako aj ich dopad na myslenie ľudí.

Prof. RNDr. Jozef Michalov, DrSc. – prednáša na Katedre Etiky a Katecheteiky od roku 1995 dejiny poslucháčom FF UKF, ktorí sa pripravujú na vyučovanie náboženskej výchovy na ZŠ a SŠ na Slovensku a v zahraničí.

Katolícka Cirkev vydáva svoje prikázania z moci, ktorú jej dal Boh. Toto právo vyplýva zo slov Ježiša Krista: „Keby ani ich nepočúvol, povedz to Cirkvi. A keby ani Cirkvi nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18, 17–18). „Ak sme konaním skutkov kajúcnosti skrotili svoje telesné vášne, je potrebné, aby sme odstránili všetko zlé, čo sme na sebe zbadali. A tak sa budeme môcť úplne otvoriť Kristovi, ktorý neustále klope na naše dvere. Je čas otvoriť mu a privítať ho vo svojom srdci. K tomuto nás nabáda štvrté cirkevné prikázanie: Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu Sviatosť.O tejto životne dôležitej potrebe veriaceho kresťana katolíka Cirkevný zákonník hovorí v kánone 920 toto: § 1. „Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu.„ § 2. „Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.“ Príprava na Eucharistiu a prijatie sviatosti zmierenia Toto prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia,ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste.Na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie. Ak by niekto tvrdil, že nepotrebuje prijať sviatosť zmierenia, čiže spoveď, tomu svätý Ján apoštol odpovedá: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti" (1 Jn 1,8–9)."

Životný príbeh sv. Pierra Juliena Eymarda. Páter Julien Eymard (1811 - 1868) bol skutočným apoštolom Eucharistie. Svoj život zasvätil službe Najsvätejšej sviatosti. Väčšinu svojho života venoval zakladaniu a oživovaniu komunít. Jeho cieľom bolo povzbudzovať a viesť veriacich k adorácii Najsvätejšej sviatosti. Predkladáme vám jeho životný príbeh napísaný podľa francúzskeho originálu.

Sklamanie vyvolané moderným materializmom, ako aj veľký vzostup praktickej civilizácie v polovici 19. storočia, neviedli, ako sa očakávalo k zlepšeniu sociálnych pomerov, ale naopak k ich zhoršeniu. Toto podnietilo snahu hľadať pevnejšie životné základy, než aké poskytovali materialistické teórie. Veľmi rýchle sa rozpoznala prázdnota materialistickej metafyziky a etiky. Ale ani pozitivizmus nedokázal dostatočne podoprieť svoju nedôveru voči sústavnej syntéze prudko sa rozmáhajúceho prírodovedného bádania, lebo po úspešnom spracovaní jednotlivých záhad sa objavovali všeobecnejšie problémy, ktoré nútili serióznych bádateľov znovu k filozofickému skúmaniu základov všetkého poznania.

Kristus nám vo svojich blahoslavenstvách ukázal spôsob, ako si Boh želá naplnenie Zákona zo Sinaja. Cieľom tejto knižočky, tohto malého sprievodcu, je priviesť ľudí prahnúcich po láske k Láske, Bohu, cestou, ktorú on sám ukázal svojim učeníkom v prekrásnej prírode malého pahorka pokrytého stromami.

Autor knihy po predchádzajúcich knihách pojednávajúcich o dejinách myslenia (Ranokresťanská filozofia, Scholastická ilozofia a Renesancia a barok) prichádza s dejinami doby, keď ľudský rozum bol postavený na piedestál božstva, keď sa po prvýkrát v dejinách Európy tvorí filozofické hnutie s politickým významom, s dejinami osvietenstva, romantizmu a nemeckého idealizmu. Osvietenstvo vo Francúzsku vyvrcholilo vo Francúzskej revolúcii. V Nemecku sa formovalo na univerzitách a vyvrcholilo v nemeckom romantizme a idealizme. Nemalú úlohu v tomto procese zohrali aj intelektuáli židovského etnika, ktorí žili, študovali a pracovali na nemeckých univerzitách. Židovské osvietenstvo zohralo veľmi dôležitú úlohu v strednej, a hlavne vo východnej Európe. Osvietenská filozofia sa stala známou tým, že politickí myslitelia osvitenstva slúžili ako poradcovia na kráľovských a cisárskych dvoroch. Patril sem cisársky dvor Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II., Juraja III., Gustáva III., Fridricha VI.a Ľudovíta XIV., Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Králi korešpondovali s filozofmi, vyhľadávali ich spoločnosť a uchádzali sa o ich radu.