Jozef Mikloško

Spomienky na detstvo, dospelosť a starobu, na cesty po svete, zaujímavé aj zabudnuté osobnosti. V rozhovoroch a úvahách o ľuďoch, rokoch a udalostiach Jozef Mikloško hodnotí dobu a prežitý život. Svoje poznania a skúsenosti opisuje otvorene a optimisticky, nikdy nestráca humor a neberie život, ani seba, príliš vážne.

8.2.2001 prebehlo sto dní môjho pobytu v Ríme. Akcií bolo veľa, ale kým som neodovzdal prezidentovi TR, Malty a kapitánom regentom San Marina poverovacie listiny, nemohol som vystupovať ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec. V Quirináli som ich odovzdal 7.12,2000, v San Marine 24.1.2001 a na Malte 8.2.2001. 7.11. som bol pozvaný za člena klubu Diplomacia, ktorý som potom často navštevoval. Som vďačný grófke Marise Pinto Olori del Poggio, noblesnej, vzdelanej a aktívnej žene, ktorá ma trpezlivo predstavovala členom klubu.7.11. bol hosťom zaminir Maďarska (MR) J. Martonyi. 21.11. doživotný senátor G. Andreotti. Veľvyslanci kandidátskych krajín do EÚ (KK) vystupovali skromne a snažili sa vyvolať dobrý dojem o svojich krajinách. Bol som prekvapený sebavedomím fúzatého Martonyiho: nie MR potrebuje EÚ, ale EÚ potrebuje MR, ktoré sa tam bez problémov dostane. Andreotti si ma pamätal z minulých stretnutí, pýtal sa, ako sa darí J. Čarnogurskému.16.11. som sa zúčastnil na hudobnej súťaži V. Bucchiho, talianskeho moderného skladateľa. V hre na organ zvíťazila s peknou finančnou prémiou Slovenka B. Šuňavská. spolu s členom poroty majstrom F. Klindom ma navštívili. Hlavná organizátorka súťaže bola sestra šéfa Radikálnej strany M, Pammelu. Videl som ju v meste, mala na sebe plagáty s protestom proti úradom, ktoré jej dali na súťaž málo peňazí. Podujatie pripravovala celý rok, do poroty sme jej vždy dali nášho špičkového umelca. 21.11. som špeciálom navštívil školu E. Matteiho v Miláne. firma ENI otvárala 44. ročník energetiky. Aj my sme tam mali 2 študentov, s ktorými som sa stretol. Pozývali len krajiny významné v energetike – Irán. Saudskú Arábiu. Irak, Venezuelu atd'.. kvôli tranzitom medzi ne zaradili aj nás.     

AKO SME BOLI MALÍ - ODTAJNENÉ PO 60 ROKOCHje veselým pokračovaním prvotiny autora. Začína tým, ako sa stal starým, k 3. vydaniu Prísne tajného - Ako sme boli malí pridáva odtajnený komentár: prezrádza vinníkov a odhaľuje ich „hriechy“. Do knihy napísalo svoje príspevky plné humoru a optimizmu aj pätnásť Kalvárčanov, ďalší ich porozprávali pred kamerou.

Keď som ťa, Miško, prvýkrát držala v náručí, oči mi slzili od radosti. Srdce napĺňal hrejivý pocit tvojej blízkosti a lásky, ktorá sa bude znásobovať, aby som ju rovnako rozdávala všetkým svojim deťom.Vďaka, že si prišiel, že napriek môjmu prvotnému prekvapeniu si mi vytrvalo rástol pod srdcom. Vniesol si do neho veľa lásky a radosti, nehy a ochoty začať spolu písať knihu tvojho života. Umožnil si mi pochopiť, že najväčším zmyslom všetkého je vychovať nového človiečika pre Boha.Bože, daj mi silu uchrániť ho pred zlom sveta i chorobami, byť pre neho príkladom a naučiť ho žiť pre lásku, pre teba.Utrpenie je tajomstvom. Boh pred ním neušetril ani svojho Syna, aj od nás žiada obety, chce, aby sme kúsok cesty prešli s Kristom a jeho krížom.Sme účastní v boji dobra so zlom. Naše kríže sú na vyváženie zloby sveta. Ak ich prijmeme, spolu s Bohom vykupujeme svet. Nesmieme prestať milovať a dúfať, že sa všetko dobre skončí.Ďakujem ti, Miško, za krásny spoločný čas. S tebou som veľa spoznala, prijala som seba a svoje poslanie. Moje srdce sa tebou rozšírilo a naplnilo láskou. Aj keď je život bez teba omnoho ťažší, kvôli tebe chcem v ceste, ktorú si mi ukázal, pokračovať. Viem, že si stále so mnou a pomáhaš mi. Oroduj za našu rodinu a svieť nám na cestu, aby sme sa raz v nebi všetci stretli.Blíži sa jeseň. Príroda signalizuje pominuteľnosť všetkého, mne naznačuje ešte čosi, čo manenapĺňaobavami, ale úžasnou radosťou. Kedysi som Miškovi dala jednu podmienku, pod vianočným stromčekom už viem, že moju prosbu plní.