Juraj Svoboda

Juraj Svoboda zažil všetkých československých, českých i slovenských prezidentov, ktorých sme za ostatných sto rokov mali. Narodil sa za prvej Československej republiky, detstvo prežíval v Protektoráte Čechy a Morava, jeho ranej mladosti pripravil kulisy Február 1948 a v päťdesiatych rokoch odišiel študovať na VŠMU do Bratislavy. Väčšinu života prežil na Slovensku, kde sa z Jiřího Svobodu stal Juraj Svoboda, slovenský divadelný, televízny a rozhlasový režisér českého pôvodu. Bolo mu súdené o hercoch a režiséroch, ktorých ako pedagóg vychoval, napísať aj ich posmrtné portréty (tri diely knižných medailónov Dali nám viac, ako (sme) si mysleli). Kniha krátkych esejí Len nie mlčať s podtitulom Pokus o pravdivú autobiografiu na pozadí tragikomických dejín sveta je akousi životnou inventúrou v kontexte spoločensko-politického diania. Autor spomína, porovnáva a konfrontuje. Napríklad znaky a prejavy totalitných režimov, ale aj demokracií rôzneho typu: od Masaryka cez Havla až po nepersonifikovaný liberalizmus súčasnej doby. S ľahkosťou, potrebným nadhľadom, ale aj pochopiteľným osobným zaujatím a nostalgiou.

3. diel série. Autor nadväzuje na svoje predchádzajúce dva rovnomenné medailóny. Pripomína čitateľom významné osobnosti, ktoré zakladali a rozvíjali slovenské profesionálne divadlo, hercov, režisérov a ďalších svojich súputníkov, ktorí sa výrazným spôsobom zaslúžili o rozkvet kultúry ako takej. Ľudí, s ktorými mal možnosť spolupracovať, učiť sa od nich, ktorí mu aj veľa dali. Jednotlivé medailóny zahŕňajú osobnostný profil, plody práce, ale aj autorovu osobnú skúsenosť a vzťahy s nimi. Za všetkých možno spomenúť aspoň hercov, akými boli Jozef Króner, Július Satinský, Michal Dočolomanský, Jozef Adamovič, Elo Romančík, František Zvarík či Viera Strnisková, a takisto osobnosti z prostredia divadla, televízie a filmu – Jozef Bednárik, Štefan Babjak či Adela Gáborová. Čitateľsky zaujímavou je aj prezentácia vzájomných väzieb a minisondy do súkromia.