Juraj Žembera

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013“ V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch – metaforách. Obsahuje päť cyklov:Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu,inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov. Viacvrstvová poézia využíva celé inštrumentárium a register formy voľného aj viazaného verša, od krátkych tvarov po báseň, pásmo a sonet. Za pozornosť určite stojí zaradenie Juraja Žemberu do webovej viacjazyčnej literárnej antológie Babelmatrix a preklady básní z predchádzajúcej knihy, ako aj z knihy Rana po štepárskom noži do maďarčiny.

Juraj Žembera svojou druhou básnickou zbierkou V rukavičkách z vlastnej kože vstúpil „do deja nech v lyrike sa niečo deje“ a zaradil sa medzi významných predstaviteľov svojej generácie. Ariadninou niťou knihy, ktorá privedie čitateľa k sebe samému, je „láska, nič viac než je v názve... ale keď dávi to je dúha“ a témy tém, „nespoločenskej hry pre dvoch“, kde „zúčastniť sa znamená zvíťaziť“ a kde „fair play je tabu“ sa zmocnil všetkými poetickými chmatmi, po ktorých „vyskakujú stavce ako štuple od šampanského“, ako aj voľným veršom (od krátkych foriem po pásmo) ako viazaným, vrátane sonetov a sonetových cyklov. Tie sú aj emblematickými, stigmatickými básňami knihy. Žemberova poézia „ide po krvi, lebo má stisk“ a má blízko k dezilúzii, skepse, irónii aj sebairónii Miroslava Válka „prebiješ esom jeho kráľa / a eso ešte väčším esom / no to čo si k hre nepridala / na kosti tlačí ako mäso“, a k filozofickej hĺbke Vladimíra Holana „do duše vsiakli vody potopy / s kruhmi s hranicami ostrejšími o to Pí / čo neudrží nad vodou“. Jeho poetika plná intelektuálne náročných kultúrnych kódov a symbolov je založená na silných a expresívnych metaforách a obrazoch, vrstvených do štruktúrovaných kompozícii. Tvoria harmonickú jednotu elektrizujúcu čitateľa podpovrchovým napätím z poznania, že „láska je prázdny pohár pod ním preliaty “, ale tiež „láska je prázdny pohár nad ním preliaty“. Bravúrne vystihol svetonázor Žemberovej poézie ilustrátor Peter Uchnár, ktorého nádherné grafiky sú dvojčaťom básní, a tak získala kniha významný synergický efekt.