Luigi Giussani

Život je “rozhodnutím” o tom, čo v skutočnosti považujeme za svoju podstatu. Nie je to jednorazový skutok, ale stále rozhodovanie. Stretnutie sa s kresťanstvom je už dvetisíc rokov stretnutím sa s konkrétnymi ľuďmi, s ktorými aktívne hľadáme samých seba a otvárame sa celej realite.Nevyhnutným dôsledkom kresťanstva je nový typ morálky. Kresťanká morálka nie je dodržiavaním pravidiel správania sa, ktoré nakoniec jemne diktuje verejná mienka a teda moc, ale je uznaním výnimočného stretnutia sa s Kristom. Táto morálka je zmenou posudzovania vecí a skutkov, jej dynamiku výborne vyjadril Romano Guardini: “V preživaní veľkej lásky sa všetko, čo sa stane, stáva udalosťou”.

Jeden zvláštny spôsob, ako žiť kresťanstvo. Kniha zachytáva cyklus rozhovorov dona Giussaniho s asi sto mladými ľuďmi v priebehu jedného roka. Títo mladí ľudia sa rozhodli prežiť svoj život s Kristom formou úplného odovzdania sa Tajomstvu a jeho pôsobeniu v dejinách, čo Cirkev nazýva „životom v panenstve“.Týždeň čo týždeň preberali s autorom základné pravdy kresťanskej viery a ich opodstatnenosť z hľadiska ľudského rozumu. Dialo sa tak prostredníctvom podnetov, ktoré pramenili zo skúseností dona Giussaniho a vyústili do zanietených otázok a odpovedí, ktoré pomáhali mladým ľuďom lepšie pochopiť vlastnú životnú cestu a podnecovali v nich cieľavedomosť.

medzi človekom a Bohom. Ústrednou témou pre kresťana je povolanie. V tejto práci sa nezameriavam hlavne na povolanie k zasvätenému životu, hoci aj o ňom sa na stránkach tejto knihy hovorí, ale ide mi hlavne o povolanie byť kresťanom. O samotný život kresťana. Život človeka nadobúda svoj význam v tom, že sa stáva odpoveďou na povolanie. Boh sa rozhodol ísť človeku v ústrety.On sám sa stal človekom, aby sa mohol odovzdať svetu a ľuďom všetkých čias. V tom spočíva pôvodnosť kresťanstva a tiež aj jeho výnimočnosť medzi inými náboženstvami a pojmami človeka, ale je určený tajomnou ale reálnou prítomnosťou Boha samotného v dejinách ľudstva.

Tretí diel trilógie PerCorso nám predstaví Cirkev; budeme objavovať, čo je pre ňu charakteristické a ako vníma samu seba.Uvidíme tiež, ako v závere cesty, kde by už malo byť všetko konečne jasné a pochopené, budeme musieť priznať, že všetko je tajomstvo.Ukáže sa, že tieto slová a prednášky nie je možné overiť bez toho, aby sme na záver neprijali skutočnosť Boha, ktorý sa nám zjavuje ešte viac ako tajomstvo.Boh zostane čímsi nepochopiteľným, čo nemožno vysvetliť slovami ani prednáškami, a to až dovtedy, kým sa nepriblížime k postave Panny Márie, ktorú si Boh sám zvolil, aby sa nám dal spoznať.Ona je metódou, ktorou sa Boh prihovára človeku cez jej hrejivé náručie.Všetko smeruje k jedinému riešeniu. Jednota kresťanstva nie je myšlienkovým prúdom či ideológiou; jednota sa netvorí ani čítaním hotovej prednášky. Nie je to myšlienka či filozofia, ale ohlasovanie niekoho, kto je prítomný.Vtelenie je skutočnosť, ktorá sa stala. A preto je Máriina ľudská prirodzenosť taká rozhodujúca.Bez Panny Márie by sme nemohli pochopiť, čo je náboženský zmysel (prvý diel trilógie) či kresťanský- nárok (druhý diel) a ešte menej to, čo je Cirkev, ktorá sa javí ako odpoveď a tiež ako skutočnosť pretrvávajúca v ľudských dejinách až do posledných dní. Preto sme chceli pridať na záver tohto nového vydanie tretieho zväzku o Cirkvi aj krátku kapitolu o Márii z Nazareta. Je to niečo ako apológia Máriinej veľkosti pre ľudí a pre svet.

Na počátku křesťanského nároku nestojí nějaká idea, nauka nebo sbírka přikázání, nýbrž osoba Ježíše z Nazaretu. O idejích lze diskutovat, ale osobu lze poznávat pouze v živém vztahu.Luigi Giussani v této knize představuje Ježíšovu pedagogiku a poukazuje na to, jak Ježíš svým učedníkům postupně zjevoval svou identitu Božího Syna. Tento neslýchaný nárok pochopili Ježíšovi učedníci právě skrze poznání Ježíšova lidství. To, co si získalo jejich srdce, byl Ježíšův postoj i k těm nejmenším skutečnostem a jeho láskyplný pohled na všechno. Jistota učedníků o Ježíšově identitě tedy nebyla výsledkem abstraktního shromažďování důkazů, nýbrž přirozeným vyústěním autenticky lidského vztahu.

medzi človekoma Bohom. Ústrednou témou pre kresťana je povolanie. V tejto práci sa nezameriavam hlavne na povolanie k zasvätenému životu, hoci aj o ňom sa na stránkach tejto knihy hovorí, ale ide mi hlavne o povolanie byť kresťanom. O samotný život kresťana. Život človeka nadobúda svoj význam v tom, že sa stáva odpoveďou na povolanie. Boh sa rozhodol ísť človeku v ústrety.On sám sa stal človekom, aby sa mohol odovzdať svetu a ľuďom všetkých čias. V tom spočíva pôvodnosť kresťanstva a tiež aj jeho výnimočnosť medzi inými náboženstvami a pojmami človeka, ale je určený tajomnou ale reálnou prítomnosťou Boha samotného v dejinách ľudstva.

Luigi Giussani sa podujíma priblížiť čitateľovi náboženský zmysel človeka. Charakterizuje ho ako samostatnú podstatu racionálnosti a základ ľudského vedomia, ako náboženský rozmer vlastný každému. Náboženský zmysel sa nachádza na úrovni základnej ľudskej skúsenosti, tam, kde si kladieme otázky o zmysle života, reality, diania. Otázky o zmysle nás často vedú k hraniciam tajomstva, kde človek prirodzene túžiaci po pravde a po svojom zavŕšení i šťastí objavuje možnosť iniciatívy tohto Tajomstva, možnosť zjavenia. Ten, kto rešpektuje túto možnosť, používa svoj náboženský zmysel, stáva sa otvoreným, otvoreným pre nekonečno. Atraktívny svieži štýl Luigiho Giussaniho je zárukou toho, že i neľahká téma čitateľa zaujme. A mladí ľudia sa vďaka nemu mnoho o sebe dozvedia.

Luigi Giussani vo svojej knihe Pôvod kresťanského nároku vdychuje kresťanskému návrhu čerstvosť a nové vzrušenie. Keď obrátime svoje myslenie a slobodu k realite, k jej celistvosti a k jej eschatologickému aspektu, Giussani nám ukáže, že náboženský zmysel jednoducho nie je iba predmetom morálky alebo dokonca zbožnosti, ale je predmetom ontológie, ktorá spája a integruje aj najmenší kúsok toho, čo je pravdivé, dobré a krásne. Tak dáva hlbokú odpoveď na jadro problému našej konzumnej spoločnosti, ako ho videl Ján Pavol II.: na rozšírené utrpenie, vyvolané nezmyselnosťou života a nudou, ktorá sa často mení v šialenstvo.Luigi Giussani sa narodil v roku 1922 v talianskom mestečku Desio pri Miláne. Študoval na teologickej fakulte vo Venegone, kde neskôr niekoľko rokov vyučoval. Špecializoval sa na východnú teológiu (osobitne slovanskú), na americkú protestantskú teológiu a na racionálne zdôvodnenie viery a prináležania k Cirkvi. V päťdesiatych rokoch zanechal vyučovanie v seminári a začal sa venovať vyučovaniu na stredných školách. Vtedy založil Študentskú mládež (Gioventú Studentesca), neskôr hnutie Spoločenstvo a oslobodenie (Comunione e Liberazione), ktoré je dnes aktívne v Taliansku a v sedemdesiatich krajinách sveta. V rokoch 1964 – 1990 prednášal Úvod do teológie na Katolíckej univerzite v Miláne. Je zakladateľom a predsedom Fraternity hnutia Spoločenstvo a oslobodenie a kňazského združenia Memores Domini, ktoré uznala a schválila Pápežská rada pre laikov. V roku 1995 dostal Medzinárodnú cenu za katolícku kultúru. Je autorom mnohých kníh.

Toto dielo prináša najzákladnejšiu a najpodstatnejšiu tému ľudského a kresťanského svetonázoru: zmysel pre Boha. Objasňuje tento zmysel a dokazuje, že patrí k prirodzenosti aj súčasného človeka a naplno sa realizuje v Kristovi a jeho Cirkvi. Preto patrí k základným dielam kresťanského svetonázoru, filozofie náboženstva a kultúry i fundamentálnej teológie, ktoré prináša hlbší pohľad na zmysel a naplnenie ľudského a kresťanského života a povzbudzuje k nemu. Za svoje dielo Luigi Giussani v roku 1995 dostal národnú cenu za katolícku kultúru.

Otevřít se nekonečnu. Italský kněz a pedagog s erudicí vzdělance a s metodikou zkušeného učitele předkládá moderní apologii křesťanské víry v tom pravém významu slova. Jsme vybízeni k novému pohledu, k potvrzení tajemství jakožto skutečnosti existující mimo naše poznávací schopnosti. „Člověk se nemůže vyhnout volbě“, tvrdí Giussani, „buďto je otrokem lidí nebo subjektem závislým na Bohu.“