Martin Lacko

Kniha ponúka neobvyklý pohľad na dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príbehu príslušníka bezpečnostného aparátu. Ústredná postava diela, Gustáv Polčík, rodák z Veľkých Kostolian (1918), bol najprv príslušníkom Zboru žandárstva Slovenskej republiky (1941-1944), potom povstaleckým četníkom, neskôr žandárom za nemeckej okupácie a nakoniec partizánom. Po vojne sa stal príslušníkom Národnej bezpečnosti, v rokoch 1954-1966 bol pridelený k jej štátnobezpečnostnej zložke. Potom sa vrátil do verejnobezpečnostnej zložky, v ktorej prežil aj čistky po roku 1969.Kniha obsahuje aj 44 strán príloh.

Jednou z najvýraznejších udalostí na prahu obdobia neslobody bola účasť Slovenska vo vojne proti Poľsku. Do protipoľského ťaženia v septembri 1939 zmobilizovala ľudácka vláda viac než 50 tisíc mužov. Priamych bojov sa však Slováci zúčastnili len ojedinele, v prvý septembrový týždeň.Slovenská republika sa týmto stala jediným spojencom Nemecka v protipoľskej vojne, čím svojou mierou prispela k začiatku druhej svetovej vojny a súčasne sa skompromitovala v očiach demokratických veľmocí. Na druhej strane bola účasť Slovenska vo vojne i reakciou na predchádzajúcu expanzívnu politiku Poľska, ktoré sa v roku 1938 snažilo o anexiu časti Slovenska a vytvorenie spoločnej hranice s hortyovským Maďarskom. Marxistická propaganda takisto zamlčovala fakt, že intervenčné slovenské jednotky boli vo viacerých ukrajinských, rusínskych i bývalých slovenských obciach pohraničia ich obyvateľstvom srdečne vítané.Rozpornosť i tragickosť tejto doby zachytávajú autentické dokumenty. V prvom rade osem denníkov (vrátane veliteľstva slovenskej poľnej armády Bernolák) a ďalších sedem kroník útvarov, resp. príslušníkov armády, ktoré sa zachovali vo Vojenskom historickom archíve Bratislava.Kniha má 255 strán v mäkkej väzbe formátu B5 a farebnú obálku. Dobové dokumenty dopĺňa zoznam 24 slovenských obetí, ako aj krátka biografická informácia o padlých, zoznam krycích názvov jednotiek, miestny a menný register, ako aj mapka s približným ohraničením územia, kam armáda vstúpila.

Ilustrované dejiny. Populárno-náučná publikácia poskytuje laickej, ale aj odbornej verejnosti komplexný pohľad na politické pomery, režim, atmosféru a život v období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.

Dokumenty spravodajstva slovenskej armády (1940 – 1941). Publikácia predstavuje menej známu kapitolu dejín 20. storočia – osudy ukrajinských utečencov pred boľševickým režimom, pričom sa venuje aj otázke poznatkov o tomto režime počas druhej svetovej vojny na Slovensku. V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD.Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.Z dokumentov tiež vyplýva, že Ukrajinci, ktorí od jesene 1940 utekali pred sovietskymi perzekúciami do strednej Európy, informovali nielen o skutočných pomeroch na územiach bývalého Poľska pričlenených v auguste 1939 k ZSSR, ale tiež o prípravách Červenej armády na útočnú vojnu proti Nemecku a jeho spojencom. Predkladané dobové dokumenty, verifikované údajmi z novšej zahraničnej literatúry, a viacero posiaľ nepublikovaných fotografií o excesoch stalinského režimu súčasne môžu prispieť k objektivizácii pohľadu na zločinné režimy 20. st. – boľševizmus a nacizmus. 

Námetom edície je proces vzniku a etablovania sa Slovenského štátu v roku 1939 v slovenskej armáde, a to na pozadí dokumentov zachovaných vojenských kroník. 22 kroník armádnych útvarov – počnúc divíziou až po špecializované útvary typu Vojenského súdu – sa zachovali v spravodajských fondoch Vojenského historického archívu v Bratislave. Kniha prináša množstvo nových, posiaľ nepublikovaných informácií, ktoré môžu byť užitočné nielen pre záujemcov o armádnu problematiku, ale všetkých, ktorí sa zaujímajú o toto dynamické obdobie našich národných dejín, či už na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. Súčasne nepriamo nadväzuje na prácu „Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády“ z roku 2007 a zároveň uzatvára túto tému.