Mary Ann Getty-Sullivanová

Priťahuje nás nádej, ktorou nás ženy z Nového zákona inšpirujú. Dnes sa čoraz viac ozývajú hlasy o potrebe vzorov, o potrebe ľudí, s ktorými sa môžeme stotožniť a ktorých život svedčí o pravde, kráse, dobre, láske. Nie sme schopní skutočne „porozumieť", kým nám to niekto neukáže.Novozákonné ženy viery, odvahy a vernosti, ako napríklad Mária, Alžbeta, Jana, Lýdia, Féba a iné, nám to ukázali. Nech nám ich príklad dá silu stať sa ľuďmi Písma. Bez nášho ocenenia, pochopenia a napodobňovania ostávajú rozprávania o novozákonných ženách ponorené v hlbinách času. A nám hrozí, že budeme podobní iným kresťanom, ktorí ich slovo považujú za nezmysel a neveria alebo nekonajú podľa ich príkladu.Ale ak veríme, že ich život je prisľúbením pre nás, oživíme ich príbehy a budeme v ich príbehu pokračovať svojím vlastným príbehom. Potom si uvedomíme prisľúbenie slov, ktoré sú adresované komunite vo Filipách, ktorá sa zhromažďovala v Lýdiinom dome: „Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami. " (Flp 4,9)„Vo všeobecnosti sa ženy v evanjeliách zobrazujú v pozitívnom svetle. Na postavy, o ktorých budeme počuť, si spomína ústna tradícia Cirkvi. Nemôžeme s istotou tvrdiť, že táto spomienka na istých ľudí znamenala, že sa stali učeníkmi a ostali členmi Cirkvi. No je viac než zaujímavé všimnúť si, že nijaká žena v evanjeliách nepristupuje k Ježišovi bez viery a ani jedna z nich neodchádza od Ježiša bezo zmeny.Táto zmena je často zaznamenaná na chválu ich viery. Zmena znamená, že človek opustí istú situáciu alebo stav a nahradí ho iným. Ženy, s ktorými sa Ježiš stretáva, vystúpia z tieňa svojho prostredia a vojdú do pamäte Cirkvi. Uvidíme, že evanjeliové rozprávania, ktoré hovoria o ženách, mnoho ráz vôbec nie sú o ženách. Príbehy, ktoré zaznamenali evanjelisti, sú skôr o Ježišovi a o tom, ako Božie kráľovstvo, ktoré hlása, ovplyvňuje ľudí. Ženy, podobne ako muži, sa menia v dôsledku stretnutia s Ježišom.Rozprávania o zázrakoch sú jedným z prostriedkov, ktorými raná Cirkev vyjadrila zmenu, akou človek prešiel, keď sa ho dotkol Ježiš. A hoci príbehy týchto žien nie sú v centre pozornosti evanjelistu, to, čo povie, nám dáva nazrieť do situácie žien v spoločnosti Ježišovej doby. Mnohé ženy, ktoré sa spomínajú v evanjeliách, sa najprv predstavujú z hľadiska nedostatkov: jedna má dvanásť rokov krvotok, iná je osemnásť rokov skrivená, zmrzačená. Ak sa ženy opisujú ďalej, je to najčastejšie vo vzťahu k mužovi: napríklad Jairova dcéra, Ježišova matka alebo matka Zebedejových synov. Niekedy sa hovorí, že ženy pochádzajú z istého miesta, napríklad vdova z Naimu, alebo jednoducho Sýrofeničanka."