Milan S. Ďurica

(6. vydanie). 6. doplnené vydanie knihy vychádza na 20. výročie obnovenia slovenskej štátnosti a 1150. výročie príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Jej cieľom je poskytnúť čitateľovi vyčerpávajúcu syntézu dejín Slovenska a Slovákov. Jej ambíciou je doplniť a opraviť doteraz používané učebnice a príručky tam, kde je to potrebné. Autor kladie dôraz na tie skutočnosti, ktoré dokazujú a potvrdzujú prastarú etnogenézu slovenského národa a hlboké historické korene jeho štátnosti. Udalosti týkajúce sa iných, najmä susedných národov a štátov sú zaznamenané iba v takom rozsahu, v akom majú priamy či nepriamy vzťah k slovenským dejinám. Autor venuje pozornosť aj Slovákom v zahraničí. Obsahuje 48 strán farebnej obrazovej prílohy.

Autor sa usiluje obnoviť spomienku na národného dejateľa, ktorého život a dielo prispeli k zachovaniu spoločného duchovného, mravného, kultúrneho, spoločenského i hospodárskeho života národa. Nie je to „klasický“ životopis osobnosti. Ponúka nám množstvo zaujímavých historických udalostí, kde T. G. Masaryk vystupoval, jeho vyjadrenia i ozrejmenia jeho vzťahu k Slovákom.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 okov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia.Vznik Slovenskej republiky Medzinárodný politický rámecSlovensko subjektom medzinárodného práva Budovanie štátu a obrana samostatnosti Vojna proti ZSSR Alibizmus a povstanie Tragická bilancia

K otázke začiatkov slovenských dejín (3). Slovanské obyvateľstvo od začiatku 9. storočia začalo prijímať kresťanské náboženstvo. Tento integračný proces podmieňoval etnickú diferenciáciu a dosiahol mimoriadnu intenzitu v 9. storočí utvorením renofeudálneho štátneho útvaru, zvaného Morava. Na území Slovenska sa už vtedy jasne odlišovala osobitná etnická individualita, ktorá si však zachovala všeobecný názov Slovanov „Sloven, Slovän alebo Slovjan“ až do 14. – 15. storočia.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč touto edíciou predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe.

„Kto poctivo hľadá pravdu a sa o nej presvedčí, musí mať aj odvahu plávať proti prúdu.“ V tomto duchu nám v poradí 22. knižočka profesora Ďuricu poskytuje vzácne myšlienky a fakty o slovenskej historiografii a otázke vzniku slovenského národa.

Nepredkladáme životopisný profil tejto svetoznámej osobnosti, o ktorej jestvuje bohatá literatúra v českej, slovenskej i svetovej literatúre. Prof. Ďurica chcel svojim slovenským čitateľom načrtnúť v hlavných rysoch postoj tohto významného a kontroverzného českého politika a štátnika voči slovenskému národu a jeho politickým, kultúrnym, ekonomickým záujmom, a hlavne voči jeho historickým snaženiam o zachovanie svojej národnej identity a z nej vyplývajúcej potreby vlastnej štátnosti.

Pohľad znútra - pohľad zvonka. Autori ponúkajú pohľad na zmenu prístupu historickej vedy po dosiahnutí slobody v našej spoločnosti. Podávajú pohľad „znútra“ i „zvonka“. Príchod nového štátu na medzinárodnú scénu totiž poskytuje historiografii národa príležitosť interpretovať a vysvetľovať nielen podmienky, okolnosti, inštitúcie a osobnosti, ktoré stáli pri jeho zrode, ale aj rôzne s ním súvisiace historické a iné sily. Je to príležitosť nielen pre domácich historikov, ale aj pre zahraničných vedcov, ktorí sa podujali predstaviť tento národ medzinárodnej verejnosti. Pád komunizmu na jeseň roku 1989 ponúkol po prvýkrát za celé povojnové obdobie príležitosť na zváženie nového prístupu. Vo veľmi krátkom čase vyšli práce, ktoré sledovali práve prebiehajúce zmeny. Po vytvorení Slovenskej republiky v roku 1993 dostala západná veda príležitosť prehodnotiť svoj prístup k slovenským dejinám.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som utvoril fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia a svoje poznatky som zhrnul v brožúre: Ferdinand Ďurčanský a jeho vzťah k Hitlerovmu Nemecku. Vychádza v edícii Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

K 15. výročiu Slovenskej republiky. Čo ohrozuje slovenskú štátnosť? K 15. výročiu Slovenskej republiky Tak ako jednotlivec, ktorý nerešpektuje zásady všeobecne platných noriem spoločenského poriadku, či už ide o čisto formálne, ale hlavne o etické a mravné postoje, stratí v tej spoločnosti dobré meno, úctu a ústretovosť voči jeho partnerstvu, – celkom podobne aj štát, najmä ako ešte nový člen medzinárodného spoločenstva štátov, veľmi ťažko si získa reálne, vedomostné (nie iba formálne) uznanie, rešpekt a prijatie za rovnocenného partnera, ak sa vo svojich postojoch dištancuje od všeobecne rešpektovaných noriem v štátoch svojho geopolitického priestoru. Prof. Ďurica vymenúva, skúma a u pozorňuje na prípadné riziká.

(1) Pôvod Slovákov a kresťanstvo. Od straty stredovekej štátnosti sa vystriedali na našom území tatárske, husitské, turecké plienenia, potom odnárodňovacie procesy zo strany južných i západných susedov až po polstoročie medzinárodnej ateistickej komunistickej tyranie. To všetko slovenský národ prežil a prekonal, až si znova vytvoril najúčinnejší nástroj ochrany a obrany národnej podstaty, ktorým je suverénna štátnosť.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne - Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

"Už pred piatimi rokmi jeden z našich vysokých cirkevných predstaviteľov neváhal verejne upozorniť veriacich, ako aj prítomných najvyšších štátnych predstaviteľov, že v našej spoločnosti sa stále jasnejšie a útočivejšie prejavuje komplot nepriateľských síl proti kresťanstvu a najmä proti Katolíckej cirkvi: „Bez nadsádzky môžeme povedať, že kresťanské prostredie na Slovensku je ohrozené, pretože sú kresťanské hodnoty spochybňované, ba dokonca zosmiešňované.“ Musel mať na to svoje dôvody. Veď pre každého čo i len trocha uvažujúceho pozorovateľa je to evidentná skutočnosť. Stačí si vziať do rúk ktorýkoľvek z celonárodne, ale aj regionálne rozšírených denníkov, ešte viac hociktorý z ilustrovaných týždenníkov, ktorými vydavateľstvá zaplavujú novinové stánky, alebo aj množstvo ponúkaných kníh v pouličných stánkoch, mnohých kníhkupectvách, ba aj v nespočetných inzertných novinách, ktoré vychádzajú v státisícových nákladoch a periodicky ich nachádzame gratis v našich poštových skrinkách; stačí čo i len letmo otvoriť hocktorý domáci aj zahraničný televízny program v akomkoľvek čase, alebo sa trocha započúvať do rozhovorov najmä mladých, ale aj nielen mladých ľudí pri ich zábavách, na trhovisku, počas prestávok v škole, ba neraz aj v rodine, aby sme si túto skutočnosť overili. Musíme sa však priznať, že najčastejšie to vôbec nerobíme.

Hosťovská prednáška na Rýnskej univerzite Friedricha Wilhelma v Bonne pre poslucháčov všetkých fakúlt.

Predmetom tejto úvahy nie je odboj ako taký, o ktorom, ako je známe, boli formulované najrozličnejšie a veľmi protirečivé interpretácie. Ide skôr o ozrejmenie tejto otázky: Je možné, že by slovenský národ, ktorý vstúpil do rodiny európskych národov na kresťanskom základe, razom adoptoval alebo aspoň nevšímavo trpel ideológiu Hitlerovho nacizmu?Ak áno, treba dôkladne analyzovať príčiny a konkrétne prejavy. Ak však nie, prečo sa teda o slovenskom národnom odpore proti hitlerovskému nacizmu v historiografii tak zanovito mlčí?

Ideologické tézy a historické fakty (31). Cieľom vydania nie je už polemika, ale iba snaha o rozšírenie poznania dôležitých faktov slovenských dejín, ktoré cudzie ideológie dlhé desaťročia zamlčovali, alebo aj celkom falšovali.

(4). Podstatu slovenského nacionalizmu možno správnejšie definovať ako národné povedomie, lebo agresívnosť, aká charakterizuje mnoho iných nacionalizmov, bola slovenskému nacionalizmu vždy cudzia. Vyplývali z neho spravodlivé požiadavky kultúrneho, politického, ekonomického charakteru najprv vo forme autonómie a konečne vo forme vlastnej štátnosti.

Skutočnosť, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú odlišné od zvyčajných vzťahov medzi dvoma blízkymi slovanskými národmi, je zjavná. V tomto príspevku chce autor poukázať na niektoré z hlavných historických uzlov, ktoré možno považovať za podmieňovatele daného vývinu, ktoré sa odrážajú aj v súčasnosti. O autorovi: Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

15. Jednu z najchúlostivejších otázok vo vzťahu k osobnosti Jozefa Tisu tvorí bezpochyby otázka jeho osobného vzťahu k Židom a tomu, čo sa s nimi udialo počas trvania Slovenskej republiky 1939 – 1945. Ako každý dôležitý historický problém, aj táto otázka vyžaduje náležité situovanie do reálnych súradníc priestoru a času. O to sa snaží prof. Ďurica aj prostredníctvom tejto útlej knižočky.

Vyhlásenie štátnej zvrchovanosti Slovenska prišlo aj pre samých Slovákov tak nečakane, že sa mnohým zastavil dych.Ako to zvládneme? Čo na to povie svet? Dokážeme si úspešne vyriešiť všetky problémy, od ekonomických, cez vojenské, kultúrne, až po medzinárodné? Hitler síce sľúbil uznať, podporiť i zaručiť štátnu nezávislosť, ale... Brožúra Slovenská republika a jej vzťahy k Svätej stolici (1939 - 1940) historika Milana S. Ďuricu vychádza v edícii Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Životopisný profil. Dielo Jozef Tiso 1887 - 1947 napísal historik Milan S. Ďurica pre širší okruh čitateľov, preto táto kniha nie je striktne vedecká biografia. Číta sa veľmi dobre, nakoľko je napísaná v rozprávačskej forme a na základe preštudovnia tisícov diplomatických a iných dokumentov s priamym alebo nepriamym vzťahom k osobe a činnosti Dr. Jozefa Tisu v nemeckých, anglických, francúzskych, izraelských, talianskych, belgických a švajčiarskych archívnych fondoch.Autor rozdelil knihu do piatich kapitol:I. Mladosť a štúdiaII. V službe oltára a veriaceho ľuduIII. V službe slovenského národaIV. Obrana samostatnostiV. Exil - Väzenie - SmrťToto je štvrté vydanie, ktoré autor doplnil o nové zistenia. Tie našiel pri svojich štúdiách v dovtedy neznámych alebo neprístupných dokumentoch doma aj v zahraničí.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom LÚČ touto edíciou predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe.V poradí siedma je predkladaná publikácia o Jozefovi Tisovi. Naším zámerom je priblížiť sa pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

včera a dnes. Autor nás prostredníctvom tejto publikácie bližšie oboznamuje s organizáciou slobodomurárskych lóží, umožňuje nám spoznať jej historické korene, jej ideologické základy a hlavné ciele, ako aj prostriedky na ich realizovanie. V historickom priereze vymenúva jej dôležitých predstaviteľov, a to nielen v zahraničí, ale aj na našom území. Dôležitou časťou publikácie je záver, kde autor hovorí o postoji Svätej stolice k slobodomurárstvu.

Autor nám v publikácii predkladá svoje študijné výpisky, ktoré jasne dokazujú, že Židia zo Slovenska prispeli v rozličných odboroch k rozvoju svetovej kultúry, a to neraz vynikajúcim spôsobom. Opisuje mnohé osobnosti z oblasti biblických vied, medicíny, prírodných vied, dejín, umenia a publicistiky. Pripomína, že ich mená by mali všetky vojsť aj do našej lexikálnej a biografickej literatúry.

Pohľad historika Milana S. Ďuricu.

Brožúra nám v tomto Jubilejnom roku pomôže byť náležite hrdí na svoju slovenskú národnú identitu a hlásiť sa povedome ku všetkému, čo nám z dedičstva sv. Cyrila a Metoda patrí. Obnovme si historickú pamäť na naše významné cirkevné, kultúrne aj politické vedúce osobnosti 9. storočia, akými boli bezpochyby Konštantín-Cyril a Metod, spolu s našimi vtedajšími vladármi Pribinom, Mojmírom, Rastislavom, Koceľom, Svätoplukom aj jeho nástupcom Mojmírom II.

Kultúrno-historický náčrt. Osobitnú úctu voči panne Márii prejavovali naši dávni predkovia už od prvopočiatkov slovenského národného bytia, ktorého vznik a vývin bol podstatne podmienený práve prijatím kresťanstva. Knižočka vám prináša cenné informácie o šírení tejto úcty na našom území, oboznamuje nás s miestami, svätyňami a výtvarnými či sochárskymi pamiatkami, ktoré podnes svedčia o láske nášho národa voči Sedembolestnej.Osobitné miesto autor venuje histórii šaštínskej baziliky a činnosti saleziánov pri jej sprístupňovaní verejnosti. Z historického i náboženského hľadiska je nepochybne dôležité spomenutie dekrétov, ktorými pápeži vždy opätovne schválili prastarý kult Sedembolestnej a povzbudili tak národ k jej uctievaniu.

Problém identity osôb i spoločenských útvarov je jedným z pálčivo aktuálnych problémov našej súčasnosti tak na úrovni filozoficko - sociologických reflexií, ako aj v oblasti historického bádania. My Slováci sme na tomto poli ešte v ťažšej situácii, lebo nám chýba v porovnaní s „klasickými“ európskymi národmi takmer všetko to, čo ich historická veda už produkovala pre lepšie poznanie národnej minulosti tak v jej lokálnych a čiastkových aspektoch, ako aj v širších súvislostiach európskych rozmerov.V poradí 23. publikácia v edícii Priamo najbližšie k pravde je určitým pokusom v tomto smere. Možno ho považovať za úspešný, lebo prináša spresnenie základných pojmov tejto zložitej otázky a načrtáva aspoň v najhrubších rysoch to, čo považujeme za historický profil slovenskej národnej identity.

Pohľad známeho historika na fenomén osobnosti moderného svätca Jána Bosca.

Pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky sa autor zamýšľa nad prínosmi i ťažkosťami, ktoré majú dosah na jej občanov.Je to už v poradí tridsiata publikácua z edície Priamo najbližšie k pravde"Múdry si uzná chyby, ktorých sa dopustil, zamyslí sa nad tým a poučí sa. Je na nás, všetkých občanoch obnovenej Slovenskej republiky, aby sme sa z dejín poučili a vyhýbali sa nedôslednostiam v riadení osudov nášho štátu. Môžeme to účinne ovplyvňovať hlavne a prakticky jedine tým, že v tomto zmysle vždy uplatníme svoje volebné právo; jeho prostredníctvom môžeme a máme zveriť náš osud do rúk takých osvedčených, všestranne pripravených a čestných osôb, ktoré sa prejavili ako verní a dôslední uplatňovatelia základných ideí slovenskej národnej i štátnej tradície, ako sú kresťanstvo a suverénna štátnosť. Ak sme na to pri predošlých voľbách nemysleli a osud nášho štátu sa dostal aj do rúk osôb a hnutí, ktorým je suverenita Slovenskej republiky neželateľnou prekážkou v ich službičkovaní cudzím, straníckym alebo osobným sebeckým záujmom, a preto sa usilovali vytunelovať ju aj za cenu nielen osobnej, ale i národnej cti, tak nasledujúce voľby nám ešte dajú príležitosť, aby sme svoj ťažký omyl napravili. Ináč by sme stratili právo sťažovať sa a šomrať proti tomu, čo nás v najbližšej budúcnosti môže postihnúť."

Pohľady do slovenských dejín. Kniha Salus patriae suprema lex prináša pohľady na slovenské dejiny.Z obsahu: Formovanie slovenského národa a jeho štátnosti.Národ, Cirkev a Európa v 20. storočí.Medzi kresťanskou tradíciou a bruselským novopohanstvom.Problémy histografie a histórie.Mater et Magistra.

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality." Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.

Panónske legendy. Staroslovenské rukopisy Život Konštantína Cyrila a Život Metoda sú najstaršie a najvýznamnejšie pramene, ktoré svedčia o pôsobení solúnskych bratov a umožňujú nazrieť do náboženských, politických a kultúrnych kulís Veľkomoravskej ríše. Ich vierohodnosť dosvedčujú mnohé iné pramene.Nové vydanie týchto výnimočných písomných pamiatok, pretlmočených do súčasného jazyka a bohato ilustrovaných výnimočným umelcom Stanom Dusíkom, umožňuje dôverne nazrieť do ďalekej minulosti, keď prvý štátny útvar na našom území, založený našimi dávnymi predkami, prijal kresťanskú a tým aj civilizačnú misiu byzantských kňazov, ktorí mu okrem iných vzácnych darov priniesli aj prvé písmo.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Katolícka Cirkev na Slovensku 1938 – 1945 v hodnotení nemeckých diplomatov a tajných agentov. Zozbieral a pripravil Milan S. Ďurica.

V tejto knihe je stručne, ale zároveň vedecky zdokumentovanej nezvyklý pohľad na roky 1939 – 1945.

Kritický pohľad na Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k mojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov.

Nemecký preklad knihy Dejiny Slovenska a Slovákov.