Monika Kompaníková

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú?Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody.V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe.

Román Piata loď získal v roku 2011 najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie Anasoft litera, bol preložený do ôsmich jazykov a inšpiroval úspešný rovnomenný celovečerný film režisérky Ivety Grófovej. Príbeh detí, ktoré sa na ulici cítia bezpečnejšie, ako doma. Krehká výpoveď o svete dospelých videnom očami detí, rovnako však aj drsný obraz pohľadu dospelých na detský svet. Hra na rodinu, ktorá navždy zmení životy detí. Jarka prežíva svoje detstvo v nestabilnom rodinnom ženskom trojuholníku spolu s matkou Luciou a starou mamou Irenou. Všetko sa zmení, keď si spolu s malým Kristiánom a dvoma opustenými batoľatami vytvoria v záhradnom domčeku svoju náhradnú rodinu.

Zbierka poviedok za ktorú autorka získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut roka. Už v prvej próze Miesto pre samotu sa vynára zásadná otázka, ako chápať vzájomné prepojenie oboch substancií v názve rovnomennej knihy. Problematika však nestojí na spore, či samota má alebo nemá mať svoje miesto v živote človeka - aj keď sa prvotne táto domnienka zdá byť opodstatnená, - de facto sa načrtáva preciťovanie stavu, v ktorom absentuje naplnenie konkrétnej potreby. Riešiť primárny predpoklad by bolo totiž nezmyselné, keďže samota v ponímaní dobrovoľnej intimity je existenčnou nevyhnutnosťou. Kompaníkovej samota má teda charakter zakliesnenosti vo vlastnej psychike. Ide o úsilie vykompenzovať si žiadosť po svojskej podobe bytostného uspokojenia. (Peter František Jílek, LET)

"Zmysel pre detail, dynamická kompozícia vizuálnych obrazov, farbisté a citlivé vykreslenie prostredia, ktoré pred čitateľom beží akoby na filmovom plátne (a tak ľahko sa číta) - v texte Kompaníková zúročuje svoj pozorovací talent a výtvarné videnie sveta, nepopierateľné kvality, ktoré prejavila už vo svojom debute." - Jana Pácalová, NOVÉ SLOVO)"Biele miesta našťastie nezívajú prázdnotou. Kompaníkovú opäť zaujímajú bytosti na okraji spoločnosti, opäť zdarne nastoľuje znepokojivú situáciu, no zároveň nezostáva len pri tajomstve. Postupne obnažuje svoje postavy matky, dcéry a syna, ktoré choro i dojemne zomknuté živoria v zatuchnutej diere." - jk, TÝŽDEŇ

Najnovšia kniha Moniky Kompaníkovej, v ktorej príbehy plynú smerom k sútoku.Sú dni, z ktorých sa o sebe nič nedozviete, ale sú aj dni nezabudnuteľné, tie na sútoku. Ich koniec je začiatkom čohosi nového. Monika Kompaníková, jedna z najvýraznejších autoriek súčasnej slovenskej beletrie vo svojom novom románe Na sútoku rozpráva príbeh jedného takého dňa a dvoch žien.Hana je už dospelá. Dokáže rozprávať o svojom živote, čo zažíva, čo cíti. Sama vychováva malého syna, takmer bez slov odprevádza chorého otca a rastliny zo susedovej zdevastovanej záhrady starostlivo presádza do svojej záhrady. Anička chodí do základnej školy, žije sama s mlčanlivým otcom v dome na okraji mesta. Ešte nedokáže skutočnosti a emócie svojich chvíľ pochopiť, uchopiť za zmysluplný koniec, no je schopná vydať sa strastiplnú cestu za uznaním. Obidve cítia ťažobu veľkých zlomov a premien prichádzajúcich v nepatrných detailoch, v momentoch, keď sa hladina roztvorí a na povrch sa vyderie strach, hnev, či čistá radosť a vášeň.V knihe Moniky Kompaníkovej opäť nenájdete žiadne dejinné zvraty ani veľké tragédie - iba tie drobné osobné tragédie, ktoré vznikajú zo zdanlivo banálnych nedorozumení, strachu a neschopnosti a ktoré sa generačne reťazia. Laureátka našej najprestížnejšej literárnej Ceny Anasoft litera, opäť raz bravúrne potvrdzuje svoj talent, rozprávačské umenie i schopnosť pozrieť sa svet prenikavými, všímavými očami. Monika Kompaníková (1979) je autorkou zbierky poviedok Miesto pre samotu, novely Biele miesta a románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol preložený do siedmych jazykov. Film She is a harbour, natočený na motívy tejto knihy, bude mať premiéru na jeseň roku 2016. Pre deti napísala knihu Hlbokomorské rozprávky.

Číta: Robert Roth Celkový čas: 1 hodina 28 minút Zavrite oči a skúste sa ponoriť pod morskú hladinu. Plávajú tam všakovaké príšery, ryby, chobotnice, dračie ryby, morské panny, kôrovce, ulitníky, obrovské cicavce, občas tam zablúdi ponorka či batyskaf. Nejde to? Skúste sa teda ponoriť spolu s magickým hlasom Roberta Rotha a skvelou hudbou Vladislava Šarišského. Dovedú vás až do tej najtemnejšej hlbočiny, tam, kde žije škaredá, lenivá no dobrosrdečná ryba Biba, jej kamarát had Rado a ďalšie živočíchy, ktoré hlbokomorskú temnotu presvetľujú svojimi lampášmi a podnikajú dobrodružné výpravy.Nahrávka vznikla podľa knihy Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Veroniky Klímovej Holecovej, ktorá získala množstvo ocenení a bola zaradená aj medzi Najkrajšie knihy Slovenska.

Predstav si vodný svet pod morskou hladinou. Ako v hrnci plnom dobre posolenej planktónovej polievky tam plávajú ryby, chobotnice, medúzy, morské panny, kôrovce, ulitníky, obrovské cicavce, ponorky a jeden či dva batyskafy. A úplne dole, morské dno. Na dne tej najhlbšej priekopy, v hĺbke viac ako desaťtisíc metrov, na severnom okraji Tichého oceánu, tam, kde sa už nedostane slnečný lúč, potápač, ponorka a dokonca ani japonské lovkyne perál – tak tam už nie je vôbec nič. I keď - nie je to celkom tak. Aj v tej najtemnejšej a najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. Na dne tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba. Okrem lenivej ryby Biby s polámanými zubami obýva tento rozprávkový svet aj jej kamarát had Rado, ktorému sa stále kazí lampáš a ďalšie tajomné svetielkujúce živočíchy. Spolu hľadajú nový domov, či morské sklo, spolu poriadajú podmorské veselice, odháňajú ponorky. Cez ich veselé príhody môžme spolu s nimi spoznať aj ten skutočný hlbokomorský svet.