Pavel Hanes

Preklad Biblie od prof. Jozefa Roháčka bol prvýkrát publikovaný v r. 1936, pričom jeho prvá časť bola vydaná v r. 1910. Pre veľký záujem bola Biblia v Roháčkovom preklade opakovane vydávaná, a to aj v súčasnosti. Osobitosťou Roháčkovho prekladu bola snaha doslovne preložiť text originálu, a to aj za cenu používania nespisovných novotvarov a cudzích prvkov z príbuzných jazykov. Navyše Roháček prekladal Bibliu v období, keď sa používali staré, dnes už zmenené pravidlá slovenského pravopisu. Tým sa stáva pôvodný text, najmä pre mladšiu generáciu, ťažšie zrozumiteľným. Motívom na spracovanie jazykového sprievodcu bolo uľahčiť pochopenie Roháčkovho prekladu v dnešnom jazykovom prostredí. Práca je zameraná na novozmluvnú časť Biblie. Jej obsahom je analýza textu z hľadiska súčasnej spisovnej slovenčiny za účelom vyšpecifikovania pravopisných odchýlok, nespisovných slov, neobvyklých výrazov a z jazykového hľadiska nenáležitých slovesných spojení použitých v preklade, pričom sa uvádza aj ich spisovný náprotivok alebo synonymum, prípadne výklad. Posudzovanie teologických východísk, slovosledu, názvov osôb, zemepisných názvov a používania interpunkčných znamienok, zvratného zámena "sa" a slova "a" na začiatku vety nie je predmetom tejto práce.Pri spracovávaní "Jazykového sprievodcu Roháčkovým prekladom Novej zmluvy" sme vychádzali z druhého revidovaného vydania "Novej zmluvy", ktoré je súčasťou Svätej Biblie vydanej v r. 1969. Pri hľadaní spisovného náprotivku, vhodného synonyma, resp. výkladu sa zohľadňoval grécky text Novej zmluvy. Z jazykovednej literatúry sa použili aktuálne pravidlá slovenského pravopisu a slovníky slovenského jazyka; pri analýze cudzích jazykových prvkov z príbuzných jazykov (bohemizmy a rusizmy) sa použil slovník spisovného jazyka českého, česko-slovenský slovník a rusko-slovenský slovník.

Teória, kritika, metódy. Postoj moderného človeka k výkladu Biblie dobre vystihuje kreslený vtip, na ktorom sa predajca kníh neúspešne snaží nájsť Bibliu pre kupujúceho, lebo ju hľadá medzi knihami v kategórii „svojpomoc“. Biblia je tu považovaná za jednu z mnohých alternatívnych terapií pre postmoderného človeka, ktorý si ju sám „vyskúša“ a “vyloží“, ako sa mu bude hodiť.Ukážka: V takejto situácii je dôležité poznať spoľahlivé prístupy k výkladu Biblie. "Výklad býval ľahký, ale potom to niekto nazval exegézou," povedal niekto položartom. Problém je obyčajne v tom, že tu ide o prechod od subjektívnej otázky „Čo tento text znamená pre mňa?“ k objektívnym otázkam: „Čo tento text znamenal pre pôvodných čitateľov?“, „Čo tento text znamená pre cirkev?“ alebo „Čo tento text znamená pre dnešného človeka?“ Úlohou odborného výkladu Biblie je preklenúť priepasť medzi svetom Biblie a našou súčasnosťou tak, aby boli jasne rozlíšené neaplikovateľné, historicky podmienené javy a nadčasové, večne platné pravdy. Exegéza v tomto procese zabezpečuje poznanie sveta Biblie a čo najlepšie pochopenie textu v jeho pôvodnom kontexte. Ako však postupovať zoči-voči protichodným teóriám interpretácie textu? A ako do výkladu zahrnúť skutočnosť, že dôležitejšie ako exegetická metóda je celkový postoj interpréta k Písmu?Autor Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyky, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Vyučovanie filozofie na evanjelikálnych teologických školách je často považované za akúsi nepríjemnú, hoci nevyhnutnú príťaž pre študenta, ktorý už má aj tak "dosť povinností". Ako vyučujúci filozofie pre teológov som sa preto pokúsil pripraviť príťažlivé, zaujímavé a zároveň teologicky zdôvodnené štúdium, ktoré by nebolo príveskom na konci teologických štúdií, ale prípravou na stretávanie s najrôznejšími myšlienkovými smermi, ktoré sa v teológii objavujú.Tento prístup je špecifický v tom, že vyučovanie prebieha prostredníctvom riadenej diskusie. Študent môže "zažiť", že pohľady filozofov je možné pochopiť, zastávať, alebo proti nim hľadať argumenty. Filozofia, hoci je náročnou mentálnou disciplínou, je zároveň súčasťou každodenného myslenia. Druhá časť tejto práce bola už prv implementovaná do vyučovacieho procesu a z evalvácie študentov vyplynulo, že väčšina z nich zmenila svoj postoj k štúdiu filozofie z negatívneho na pozitívny. Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyka, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Úvod do Starej Zmluvy, ktoré napísal Pavel Hanes, si kladie za cieľ vážne reflektovať poznámky vedeckej kritiky a zároveň zachovať k Biblii tradičný kresťanský postoj ako Božiemu Slovu a reformačný postoj, pre ktorý je Biblia najvyššia norma.

Preklad Biblie od prof. Jozefa Roháčka bol prvýkrát publikovaný v r. 1936, pričom jeho prvá časť bola vydaná v roku 1910. Pre veľký záujem bola Biblia v Roháčkovom preklade opakovane vydávaná, a to aj v súčasnosti. Osobitosťou Roháčkovho prekladu bola snaha doslovne preložiť text originálu, a to aj za cenu používania nespisovných novotvarov a cudzích prvkov z príbuzných jazykov. Navyše Roháček prekladal Bibliu v období, keď sa používali staré, dnes už zmenené pravidlá slovenského pravopisu.Tým sa stáva pôvodný text, najmä pre mladšiu generáciu, ťažšie zrozumiteľným. Motívom na spracovanie jazykového sprievodcu bolo uľahčiť pochopenie Roháčkovho prekladu v dnešnom jazykovom prostredí. Práca je zameraná na novozmluvnú časť Biblie. Jej obsahom je analýza textu z hľadiska súčasnej spisovnej slovenčiny za účelom vyšpecifikovania pravopisných odchýlok, nespisovných slov, neobvyklých výrazov a z jazykového hľadiska nenáležitých slovesných spojení použitých v preklade, pričom sa uvádza aj ich spisovný náprotivok alebo synonymum, prípadne výklad.Posudzovanie teologických východísk, slovosledu, názvov osôb, zemepisných názvov a používania interpunkčných znamienok, zvratného zámena "sa" a slova "a" na začiatku vety nie je predmetom tejto práce. Pri spracovávaní "Jazykového sprievodcu Roháčkovým prekladom Novej zmluvy" sme vychádzali z druhého revidovaného vydania "Novej zmluvy", ktoré je súčasťou Svätej Biblie vydanej v roku 1969.Pri hľadaní spisovného náprotivku, vhodného synonyma, resp. výkladu sa zohľadňoval grécky text Novej zmluvy. Z jazykovednej literatúry sa použili aktuálne pravidlá slovenského pravopisu a slovníky slovenského jazyka; pri analýze cudzích jazykových prvkov z príbuzných jazykov (bohemizmy a rusizmy) sa použil slovník spisovného jazyka českého, česko-slovenský slovník a rusko-slovenský slovník.

Mnohé myšlienky vyjadrené pôvodným textom sú jednoducho nepreložiteľné a vyžadujú si komentár. Poznanie pôvodného jazyka Biblie je zároveň lepším poznaním myslenia jej autorov. Počuť Božie Slovo tak, ako pôvodne zaznelo, je túžbou nejedného kresťana. Pre tých, ktorí sa rozhodli pre toto spoznávanie pôvodného jazyka, môžu byť nápomocné aj tieto Základy biblickej hebrejčiny. Texty tohto titulu spracoval Pavel Hanes.