Peter Kreeft

Peter Kreeft je autorom mnohých kresťanských kníh z oblasti filozofie, teológie a apologetiky. Titul 40 dôvodov, prečo som katolík zastupuje apologetickú časť jeho tvorby. Katolícka viera nie je už nikde vo svete bežnou a obvyklou vecou, akou bola počas kresťanského stredoveku. A možno takou ani nikdy nemala byť.„Prečo si katolík?“ – je dobrá otázka. Dobrá otázka si však zasluhuje dobrú odpoveď. V knihe je uvedených štyridsať odpovedí na túto otázku. Autor hovorí: Názov tejto knihy nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. No je trochu zavádzajúci: dôvodov, prečo som katolíkom, je totiž viac než štyridsať. Vlastne je ich minimálne 1082, pretože toľko atómov (vraj) obsahuje vesmír. Aj to nie celý, ale iba normálna hmota, ktorá tvorí len 4,9 % vesmíru; zvyšok tvorí temná hmota (26,8 %) a temná energia (68,3 %). Každý môj dôvod predstavuje nezávislý bod, preto kapitoly v knihe na seba nenadväzujú. V 40 dôvodov, prečo som katolík nájdete briskné argumenty v prospech katolíckej viery formulované nevšedne, vtipne a s istou dávkou typickej kreeftovskej príťažlivosti.Peter Kreeft je katolícky filozof a spisovateľ. Kreeft, pôvodne kalvín, konvertoval na katolícku vieru, pričom ústredným a rozhodujúcim faktorom jeho obrátenia bol oprávnený nárok Katolíckej cirkvi ako jedinej Cirkvi, ktorá bola historicky založená Ježišom Kristom. On sám v ranej Cirkvi objavil všetky podstatné prvky katolicizmu, ako sú: Eucharistia, modlitby k svätým, oddanosť Márii, apoštolská postupnosť či jednota veriacich, ktorou majú pred svetom vydávať svedectvo.Kniha je cirkevne schválená.

Apologetika, čiže obrana viery, sa týka každého kresťana. Svoju vieru potrebuje obhájiť nielen v rozhovoroch s druhými, ale predovšetkým sám pred sebou.Peter Kreeft je profesorom filozofie a zároveň autorom mnohých kníh a bestsellerov. Náročné a aktuálne témy vie jednoducho a zrozumiteľne priblížiť bežnému čitateľovi. Vieru obhajuje nie pomocou biblických textov, ale na základe rozumu a logiky. Tak je to aj v tejto knihe, a preto je vhodná aj pre neveriaceho čitateľa. Kniha prináša argumenty na najkľúčovejšie otázky života, ako sú: viera a rozumexistencia Bohastvorenie a evolúciazázrakyproblém zlaKristus a zmŕtvychvstanienebo a peklospása a iné náboženstváobjektívna pravdaBuďte „pripravení... zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3, 15).

Peter Kreeft je autorom mnohých kresťanských kníh z oblasti filozofie, teológie a apologetiky. Titul 40 dôvodov, prečo som katolík zastupuje apologetickú časť jeho tvorby. Katolícka viera nie je už nikde vo svete bežnou a obvyklou vecou, akou bola počas kresťanského stredoveku. A možno takou ani nikdy nemala byť.„Prečo si katolík?“ – je dobrá otázka. Dobrá otázka si však zasluhuje dobrú odpoveď. V knihe je uvedených štyridsať odpovedí na túto otázku. Autor hovorí: Názov tejto knihy nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. No je trochu zavádzajúci: dôvodov, prečo som katolíkom, je totiž viac než štyridsať. Vlastne je ich minimálne 1082, pretože toľko atómov (vraj) obsahuje vesmír. Aj to nie celý, ale iba normálna hmota, ktorá tvorí len 4,9 % vesmíru; zvyšok tvorí temná hmota (26,8 %) a temná energia (68,3 %). Každý môj dôvod predstavuje nezávislý bod, preto kapitoly v knihe na seba nenadväzujú.V 40 dôvodov, prečo som katolík nájdete briskné argumenty v prospech katolíckej viery formulované nevšedne, vtipne a s istou dávkou typickej kreeftovskej príťažlivosti.Peter Kreeft je katolícky filozof a spisovateľ. Kreeft, pôvodne kalvín, konvertoval na katolícku vieru, pričom ústredným a rozhodujúcim faktorom jeho obrátenia bol oprávnený nárok Katolíckej cirkvi ako jedinej Cirkvi, ktorá bola historicky založená Ježišom Kristom. On sám v ranej Cirkvi objavil všetky podstatné prvky katolicizmu, ako sú: Eucharistia, modlitby k svätým, oddanosť Márii, apoštolská postupnosť či jednota veriacich, ktorou majú pred svetom vydávať svedectvo.Kniha je cirkevne schválená.

Křesťanská filozofie Pána prstenů. Dobrodružný a strhující svět Tolkienových děl nelze napodobit. Přitažlivá však může být i „výprava“ do myšlenkového světa tohoto autora, který do svých knih ukryl bohaté křesťanské poselství.

Praktický a objasňujúci sprievodca pre každú knihu Biblie. K čítaniu Biblie, posvätnej knihy kresťanov, môžeme pristupovať rôzne. Niektorí ju čítajú ako mýtus podobne ako staré grécke báje. Iní ako dejiny na našu dobu veľmi nepresne spracované. Ďalší v nej môžu vidieť morálnu príručku. Čo tak skúsiť ju čítať tak, ako ju čítajú (či mali by čítať) kresťania? Hovoríme, že Biblia - Sväté písmo - je ľubostný list Boha. Taký list číta s chvením srdca, s očakávaním vyznaní lásky... Peter Kreeft napísal krátke komentáre ku všetkých knihám Biblie práve z tohto hľadiska. A napísal ich tak, aby sme sa v spleti slov nestratili, ale udržali si v srdci i mysli hlavnú líniu Biblie. A ňou nie je nejaká myšlienka, ale osoba - Ježiš Kristus.

Peter Kreeft patrí medzi autorov, ktorí dokážu odpovedať na dôležité otázky života ľahko, zrozumiteľne a pútavo. Tak je to i o téme lásky a smrti. Neznižuje sa k prázdnym slovám, ktorými sú nabité ponuky dnešného sveta.Ponúka reálny pohľad na to, čo sila lásky skutočne dokáže – dokáže víťaziť nad smrťou a dať život. Nerieši len to, čo je smrť, ale predovšetkým o čom je život v láske, ktorý nedokáže ubrzdiť ani smrť. Sila lásky, ktorá čerpá z nevyčerpateľného prameňa bohatstva Božej lásky, rodí človeka neustále pre nový život.Mons. Stanislav Stolárik, košický pomocný biskup

Márnosť, utrpenie, láska. Slovo filozofia človeka ľahko odradí. Najmä ak sa s ním stretol počas nie príťažlivého štúdia (my starší sme mali dočinenia s tzv. marxistickou filozofiou, ktorá úplne odoberala chuť žiť). No filozofia v podaní Petra Kreefta je celkom iná, biblická. Vychádza z márnosti Kazateľa, o ktorom tvrdí, že je obrazom súčasnosti – márnosti dnešného sveta, ktorý si ani nekladie otázku o zmysle života, čo je summum bonum, najvyššie dobro. Hovorí, že Kazateľ je kniha, ktorá otázku zmyslu nastoľuje, ale nedáva na ňu odpoveď. A ani nemôže, lebo „pod slnkom" nie je nič, čo nie je márne. Potom sa zaoberá Jóbom, ktorý nenarieka nad svojou stratou a biedou, ale trpí pre najväčšiu pochybnosť: „Čo ak Boh nejestvuje?" „Je zaujímavé," hovorí autor, „že Jób nedostal odpoveď ani na jednu zo svojich otázok. Ale získal pokoj, keď stretol Boha…" A toto už predznačuje odpoveď na otázku o zmysle života, ktorá je obsiahnutá v Piesni piesní – láska. Láska, ktorú nám Boh prejavuje v zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi, je to, čo nie je „pod slnkom", čo je spoza slnka. A tak láska je summum bonum – najvyššie dobro, pre ktoré sa oplatí žiť. Keď budete čítať túto knihu, je možné, že nadobudnete nielen celkom nový pohľad na tri knihy Biblie, ale aj nový postoj k životu.

Listy deťom o skutočne dôležitých veciach. Peter Kreeft patrí medzi autorov, ktorí dokážu odpovedať na otázky života ľahko, zrozumiteľne a pútavo. Kniha Skôr než odídem je zbierkou múdrosti o skutočne dôležitých veciach, ktoré vytvoril pre svoje dospelé deti. Väčšina rodičov nemá problém komunikovať so svojimi deťmi o tom, ako sa obliekať, šoférovať auto či študovať, no robí im problém rozprávať o tom, ako čo najlepšie žiť – hovoriť o skutočnej láske, viere, vnútornej integrite, hodnotách, skutočnom bohatstve a úspechu. Privoňať k ruži, vedieť sa hrať, vnímať svet ako Boží dar (a more ako hračku, ktorá sa nikdy neomrzí), riadiť sa zdravým rozumom v najlepšom zmysle tohto pojmu, mať usporiadaný život podľa Božích pokynov – aj toto ponúka Peter Kreeft v 162 lekciách pre dobrý život, vychádzajúcich z jeho vlastných skúseností, štúdia a jednoducho bežného života za viac ako šesť dekád.

O modlitbě už bylo napsáno mnoho knih, ale zdá se, že většina z nich je adresována čtenářům, kteří jsou v ní pokročilí. A když už se najde knížka pro začátečníky, pak obvykle postrádá hloubku, aby mohla člověku skutečně pomoci prohloubit život modlitby.Peter Kreeft je v USA uznávaný napříč celým křesťanským spektrem pro širokou škálu děl z oblasti spirituality a filozofie. V krátkých, přímočarých a nesentimentálních kapitolkách knihy se dotýká všech klíčových oblastí nutných k pěstování modlitby, tohoto důvěrného způsobu komunikace se Stvořitelem. Nabízí jednoduché, ale účinné rady i konkrétní kroky k budování života modlitby.Vychází při tom z moudrosti světců i velkých duchovních osobností, zvláště z dílka Praxe přítomnosti Boží, které obsahuje spisy francouzského karmelitána bratra Vavřince od Vzkříšení (1611–1691). Vavřinec věřil, že sjednocení s Bohem není výsadou nějaké náboženské smetánky, ale že patří ke křesťanskému životu. Vybízí proto k aktivnímu uvědomování si Boží přítomnosti. Čím víc si dovolíme být v Boží přítomnosti, tím víc se toho může v našem životě změnit, tím víc bude naše srdce kotvit v Bohu.

Úspešný katolícky filozof Peter Kreeft napísal krátku hĺbavú príručku, aby ti pomohla na ceste hľadania zmyslu života. Kreeft predkladá Božie odpovede na tvoje otázky s jednoduchosťou a priamočiarosťou, ktoré ti pomôžu ten zmysel nájsť a podeliť sa oň s inými.Božie odpovede nie sú komplikované ani tajné. Treba ich jednoducho prijať a osvojiť si ich. Tento vreckový sprievodca ti v tom pomôže.

Duchovní mapa pro moderní poutníky. Obraz života jako cesty je pravděpodobně jedním z nejpopulárnějších obrazů světové literatury. Různé cesty vedou k různým cílům – a cesty mysli jsou právě tak skutečné jako cesty těla. Jako musíte volit, kdykoli přicházíte na rozcestí vaší fyzické cesty, musíte volit i mezi různými myšlenkovými cestami, různými životními filosofiemi.Kniha vypráví o pouti za smyslem života a o vyjití anebo úniku od deseti chybných odboček na této pouti.

Co říká tradiční mravní moudrost o moderních mravních zmatcích. Autor sice tvrdí, že kniha je tuctová učebnice morálky, ale není tomu tak – aspoň co do žánru a metody výkladu. Vznikla na základě přednášek pro vysokoškoláky, přednášek velice živých a tvořivých, plných překvapivých zvratů a souvislostí, které samy dovedly posluchače k řešení nastolených otázek – a teprve tento výsledek je tradiční, starý několik tisíc let, prostě „tuctový“.Není jiné cesty, než návrat ke starým ctnostem! Kniha poslouží jako nepřeberný zdroj inspirace pro všechny učitele etiky či katolické morálky na středoškolské i vysokoškolské úrovni, a samozřejmě pro všechny, kdo hledají, jak být plně člověkem.

Nemáme radi slovo vojna. Vyvoláva v nás hrôzu, obavy, strach. A oprávnene. No nič to nemení na skutočnosti, že celý život prežívame na bojovom poli. Ak o tom nevieme, veľmi ľahko sa môžeme stať korisťou Zlého. Práve preto nám Peter Kreeft pripomína, že sme vo vojne, v ktorej ide o našu večnosť. Odhaľuje bojový plán a zbrane nášho nepriateľa, pripomína nám, aké sú naše zbrane a naša stratégia. Často žijeme v Cirkvi tak, akoby sme sa prechádzali po krásnej záhrade. No náš život prebieha na mínovom poli. Keď si to uvedomíme, narastie naša ostražitosť, mnohé „hlúposti“ prestanú byť dôležité a zameriame sa na podstatné – zvíťaziť. Bojové línie sú určené. A my v tejto vojne vyhráme, pretože vôbec nezáleží na tom, koľkokrát padneme, koľkokrát neuspejeme v úsilí stať sa svätými, koľkokrát zlyháme v láske. My sa totiž nikdy, nikdy, nikdy nevzdáme. Zvíťazíme, pretože my sme Kristovým telom a Kristus je Boh a Boh je láska a láska sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdá. Už mnoho rokov robievame niekoľko veľmi stupídnych chýb pri odpovediach na otázku: „Kto je naším nepriateľom?" Takmer pol tisícročia sa na seba protestanti a katolíci pozerali ako na nepriateľov, vzájomne riešili tieto problémy posielaním tiel do hrobov na bojových poliach a duší do pekla. Postupne sa však rozbrieždilo: protestanti a katolíci nie sú nepriatelia, ale oddelení bratia, bojujúci spolu proti spoločnému nepriateľovi. Kto je teda nepriateľom (protivníkom)? Takmer dve tisícročia si mnohí kresťania mysleli, že sú to Židia, a robili sme svojim otcom vo viere také nekresťanské veci, že sme im takmer znemožnili uzrieť v nás ich Boha – pravého Boha. Dnes si mnoho kresťanov myslí, že sú to moslimovia. Ibaže moslimovia sú často vernejší svojmu iba ľudskému Kristovi než my svojmu božskému Kristovi, a často žijú zbožnejšie pri nasledovaní svojho omylného písma a omylného proroka, než my pri nasledovaní nášho neomylného Písma a neomylného Proroka.

Americký popularizátor filosofie Peter Kreeft má jedinečný talent věci uchopit z neobvyklého úhlu pohledu, vytrhnout je z jejich všednosti a zasadit do nových souvislostí, glosovat a pointovat pomocí paradoxů. Tím se stylově přibližuje anglickým velikánům, jako je G. K. Chesterton a C.S. Lewis. Dívá se na Kazatele, Joba a Píseň Písní jako na učebnice filosofie; nikoli teoretické, ale veskrze praktické, životní filosofie. Kazatel demonstruje, jak se svět jeví bez víry – jako peklo. Job nás učí naději navzdory vší beznaději – utrpení ho očišťuje a uvádí do pravdy, která je zjevením Boha. A Píseň, to je Láska, nebe, Bůh. Už zde na zemi můžeme vrůstat do některého z těchto tří stavů – zažívat peklo s životním postojem Kazatele, očistec s Jobovým údělem, nebo se už zde zabydlet v nebi lásky. Kreeftova kniha není souvislým výkladem těchto tří mudroslovných knih, ale spíše bohatým zdrojem inspirací, postřehů a nečekaných souvislostí.

„Všetky čnosti sme zredukovali na jediné – byť milý a prívetivý. Aj Ježiša hodnotíme podľa svojich noriem namiesto toho, aby sme sa my hodnotili podľa tých jeho.“ Peter Kreeft vysvetľuje, že čnosti nie sú pre kresťana pomôcky na dosiahnutie radosti, pohodlia a spokojnosti. Pripomína nám, že slovo čnosť znamená mužnosť, statočnosť, odvaha. Ako však zistiť, či sme pokorní alebo len zbabelí? Či je náš hnev spravodlivý alebo hriešny? Aký je rozdiel medzi čnostným a len etickým správaním? Návrat k čnosti objasňuje tieto i mnohé ďalšie otázky dnešných kresťanov. Kreeft však nielen sumarizuje biblické a teologické učenie o ceste k svätosti, ale aj porovnáva kresťanské čnosti s inými etickými systémami. Tradičnú morálnu teológiu aplikuje na súčasné dilemy, akými sú potrat, trest smrti či atómové zbrane. Jednotlivé čnosti objasňuje na pozadí kontrastu Blahoslavenstiev a siedmich hlavných hriechov. Ponúka nám podrobnú mapu čností, mapu pre naše pozemské putovanie, ktorá v sebe zahŕňa múdrosť oboch tisícročí kresťanstva od svätého Pavla a prvých cirkevných otcov až po C. S. Lewisa.