Peter Wohlleben

Lesník a ochranca prírody Peter Wohlleben objavuje prekvapivé podobnosti medzi človekom a prírodou. Toto pradávne spojivo pretrváva dodnes. Je napríklad dokázateľné, že ľudský imunitný systém využíva pri prechádzke lesom rastlinné antibiotiká, ktoré stromy uvoľňujú, aby sa chránili pred škodcami. Naše zmysly nie sú o nič menej vnímavé ako zmysly zvierat. Hoci zvieratá cítia blížiace sa zemetrasenie a iné prírodné katastrofy oveľa skôr ako človek, my zasa máme akýsi siedmy zmysel – napríklad cítime, že nás niekto zozadu uprene pozoruje. Pes má všeobecne rozvinutejší a citlivejší čuch ako človek, zato vôňu zrelých lesných plodov a ovocia zavetríme skôr.Na druhej strane prejavujú rastliny a zvieratá zarážajúce ľudské schopnosti. Niektoré rastliny počujú a sú schopné odlíšiť neškodné zvuky od nebezpečných, vnímajú napríklad jemné šušťanie hlodajúcich húseníc. Stromy vdychujú kyslík a čerpajú z neho energiu. Korene používajú aj ako nástroj hmatu a chuti. Pravidelné pohyby v kmeni stromu vytláčajúce vodu nahor môžeme porovnať s tlkotom ľudského srdca. Peter Wohlleben nám ukazuje, že človek nestojí nad rastlinami a zvieratami, ale podobne ako ostatné druhy je súčasťou úžasného systému, v ktorom existuje vzájomná závislosť a spojitosť a jeho súčinnosť sme do dnešného dňa odhalili len čiastočne.

Ohromujúce pohľady na tajomné univerzum z pera najznámejšieho nemeckého lesníka.Peter Wohlleben vie ako nikto iný príťažlivo zdôvodniť napínavé hlavolamy prírody. Vysvetľuje, ako sa navzájom ovplyvňujú jednotlivé druhy zvierat a rastlín, ale tiež ako človek pretvára prírodu. Peter Wohlleben nám rozpráva o tejto zázračnej súhre a aj o komplikovanosti a zraniteľnosti nášho životného prostredia. Všetko je filigránsky vyvážené a jemne vyskladané ako hodinový stroj – a každá, hoci aj nepatrná zmena alebo vychýlenie môže mať neočakávané či ďalekosiahle následky. Napríklad jesenné opadávanie listov na severnej pologuli spôsobuje, že naša Zem sa otáča o čosi rýchlejšie a zimné dni sa skracujú. A viete, že dobrácke dážďovky regulujú stavy diviakov? Štetináče prehltnú spolu s lahôdkou aj pľúcne červy, ktoré vážne ohrozujú ich zdravie a pre potomstvo môžu byť smrteľné. Na príklade klimatických zmien Peter Wohlleben vysvetľuje, aké fatálne následky môžu mať zásahy človeka do prírody. Stromy v tomto prípade ťahajú za kratší koniec, potrebujú celé stáročia, aby unikli pred otepľovaním Zeme a usadili sa na chladnejšom severe. Napínavá kniha prináša mnoho vysvetlení a čitateľ ju nepustí z rúk.Peter Wohlleben prináša prírodu, ktorá ľudí obklopuje, až k nim domov. Má svojský, napínavý, dych vyrážajúci a jednako zrozumiteľný štýl. Píše s toľkým citom, že čitateľ z každej vety cíti jeho lásku k prírode a popritom aj skúsenosti lesníka. Darí sa mu dojímať ho príbehmi obyvateľov lesa a lúk, aby s otvorenými očami hlbšie vnímal symbiózu stromov a húb, prácu „lesnej polície“, ako nazval mravcov, a učenie vlkov, ktoré vštepujú potomstvu, že havrany sú priatelia. Peter Wohlleben je najznámejší nemecký lesník, ktorý v najnovšej knihe Tajomné pradivo prírody prístupným spôsobom približuje čitateľovi, ako v prírode funguje krehká spolupráca medzi zvieratami a rastlinami. Hneď na začiatku autor rozpráva o vlkoch a vysvetľuje, prečo je dôležité, aby znovu osídlili lesy strednej Európy. Vedeli ste, že výskyt vlka môže ovplyvniť korytá riek? Vďaka projektu v Yellowstonskom parku lesníci a odborníci pochopili, ako niektoré živočíšne druhy pretvárajú obraz prírody. Ďalším neuveriteľným poznatkom je zistenie,¬ že dážďovky ovplyvňujú stavy diviakov v našich lesoch.Autor vo svojich knihách nepresviedča čitateľa o vlastnej pravde, len príťažlivo rozpráva o svojich zážitkoch a skúsenostiach a popritom navrhuje riešenia, ktoré si zaslúžia pozornosť verejnosti. Ako výstižne poznamenal Thomas Becker v prílohe denníka Spiegel: „Wohlleben premieňa prírodovedné poznatky na emócie.“

Nemecký bestseller Tajný život stromov už druhý rok neopustil miesto v rebríčku najpredávanejších kníh a nadšené ohlasy čitateľov doteraz neustali. Opantaní autorovou mágiou sa ponoria do lesa a stromy sa stanú ich najbližšími priateľmi. Les je vytúženým miestom oddychu mnohých ľudí. Je synonymom ticha a nedotknutej prírody. Renomovaný lesník Peter Wohlleben umožňuje nahliadnuť do skrytého sveta stromov – a odhaľuje pozoruhodné veci: stromy majú pamäť, vymieňajú si posolstvá, cítia bolesť, dokonca môžu dostať úpal a časom nadobudnúť vrásky. Niektoré, napríklad duby, navzájom komunikujú prostredníctvom chemických vonných látok. Ak hmyz napadne nejaký strom, ten začne vysielať vonné signály a všetky stromy v širokom okolí upozorní na nebezpečenstvo. Peter Wohlleben čerpá zo svojich dlhoročných skúseností lesníka a predstavuje nám les z celkom novej stránky. Jeho zábavná knižka, plná nových informácií o stromoch a lesoch, nás núti žasnúť nad zázrakmi prírody.

Všetci hovoria o umieraní lesov. Čo však skutočne umiera? A predovšetkým prečo? V tejto knihe Peter Wohlleben pôsobivo opisuje, ako sa príroda sama reguluje a lieči – ak ju necháme na pokoji. Pretože stromy sú nielen schopné prispôsobiť sa okoliu, ale aj odovzdávajú potomstvu skúsenosti so zmenenými životnými podmienkami bez ohľadu na to, či ide o stáročné vedomosti alebo o novonadobudnuté poznatky. Zmenou genotypu v semenách dokážu stromy vychovávať svoje potomstvo – a tak ho perfektne pripraviť na nové klimatické podmienky.Prekvapujúca schopnosť stromov prispôsobiť sa má určité hranice. Listnaté stromy práve teraz potrebujú neporušené spoločenstvo, aby sa vzájomne podporovali, odparovaním sa vzájomne ochladzovali a dokonca vytvárali dažďové oblaky – o všetky tieto schopnosti prichádzajú následkom masívnych výrubov. Nepôvodné ihličnany nemajú v čoraz suchšom a horúcejšom podnebí budúcnosť.Peter Wohlleben nekompromisne odkrýva drsné praktiky lesníckej loby, politikov a lesného hospodárstva zoči-voči múdrosti prírody a ukazuje, že prudký vývoj už nedovoľuje ďalšie omyly. Keď budeme naďalej ničiť životné prostredie, stromy si bez nás nejako poradia, ale my bez nich neprežijeme. Lesy môžu zachrániť klímu, ak si sami nepodpílime konár, na ktorom sedíme.