Štefan Hríb

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov - Marka Orka Váchu, Karla Satoria a Tomáša Halíka. Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov: Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš HalíkŠtefan Hríb viedol tri provokujúce rozhovory o Bohu a svete okolo nás. V tejto knihe nájdete prekvapujúce odpovede na otázky, ktoré položil inak, než sme zvyknutí. Aj preto je to dobrodružné čítanie.Kde sa stratil Boh Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou?Bože, kde si? Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku. O islame a spoločnom Bohu Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho.Štefan Hríb o knihe: Tieto rozhovory sú to najhlbšie, čo som za posledné roky zažil. Marek Orko Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík vo mne dlho doznievali a všetci traja niečím jemne zahýbali. Ale pozor, nie je to intelektuálska kniha. Traja kňazi tu neodhaľujú svoje pevné názory, ale našu krehkú realitu. Preto mi nasvietili Boha trochu inak, než je to bežné v kostoloch či sekulárnych arénach. Je to iný Boh a aj iný svet, než na aký sme si zvykli. Je nádejnejší a omnoho krajší.

Zostavil, editoval a pýtal sa Štefan Hríb.Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

Výber dvanástich najlepších rozhovorov Štefana Hríba z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal?Kto uniesol túto krajinu?Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije?Čo spôsobilo referendum o rodine?Prečo Putin nakoniec prehrá?Ako sa biskup bráni prázdnote?Prečo herečke nestačí sláva?V čom je Západ kresťanskejší ako Východ?Čo urobilo z bezná­dej­ného hokejistu hviezdu NHL?Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad?Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral?Môže sa tehotnej žene podariť scit­livenie Sulíka?

Rozhovory so Štefanom Hríbom. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róbertom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. Autor v knihe nerieši otázku skutočného odvolania Róberta Bezáka, ale snaží sa nájsť odpovede na tieto otázky:o Bohu: Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný zá­vojo človeku: Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekundeo cirkvi: Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchiiUkážka z knihy: Odpor ku kresťanstvu je zvláštna vec. Ale je spôsobený aj tým, že kresťanstvo je predstavované najmä ako niečo, čo musíš, ako príkazy, zákazy, a tiež ako územie hroziaceho hnevu. Nakoľko sa má človek Boha báť?Ja som tak učil morálnu teológiu, že čím pridávame viac príkazov, zákonov, tých trestných, tých penálnych, tým viac to hovorí o nedostatočnosti človeka. A čím menej je zákonov, tým to hovorí o väčšej hodnote človeka. Nie nadarmo mal svätý Augustín tú známu vetu: „Miluj a rob, čo chceš.“ Dôraz nebol na egoistické „rob, čo chceš“, ale na „miluj“.

Táto kniha je o mesiacoch, v ktorých vznikala predstava o slušnom Slovensku. Štefan Hríb v nej hovorí s Karolínou Farskou a Jurajom Šeligom, sú v nej viaceré silné prejavy z námestí a o slušnosti hovoria aj krásne fotografie Borisa Németha. Na Jána, Martinu a námestia sa nesmie zabudnúť. Rok 2018 najskôr nevyzeral – napriek osmičkovej tradícii veľkých zlomov – príliš zlomovo. Mali v ňom byť jedny komunálne voľby, očakávalo sa niekoľko veľkých korupčných káuz a pád ministra vnútra, naplánované boli útoky na prezidenta Andreja Kisku a aj jeho rozhodnutie viac nekandidovať, ale inak to vyzeralo len na rok veľmi pomalého ústupu Smeru, a teda ďalší rok štátu, uneseného jeho občanom.Lenže zlomy zvyčajne prichádzajú nečakane. Musí byť pre ne pripravená pôda, ale ich podoba a priebeh sa pripraviť ani predpovedať nijako nedajú. Rok 2018 sa zlomil dvakrát – najskôr údesnou vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a potom fantastickou reakciou mladých ľudí a širokej verejnosti. Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko spolu s desiatkami tisíc ľudí po celej krajine dokázali neuveriteľnú vec. A nehovorím teraz o odstúpení dvoch neodstúpiteľných politikov.Oveľa dôležitejšie je, že odpoveďou na vraždu sa nestal strach, rezignácia či hrubosť, ale odvaha, láska a až hmatateľné rozpomenutie sa námestí na november 1989. Obnovil sa sen o lepšom Slovensku, a bol nasledovaný činmi.Boli to mesiace, v ktorých Slovensko prekonalo samo seba. Boli to dramatické, odhodlané, často dojímavé dni a týždne. Najmä to však bolo obdobie, ktoré zrodilo nádej. Táto kniha je našou poctou Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich statočným rodinám. A je aj naším poďakovaním všetkým, ktorí sa odvtedy podieľajú na obnovení nádeje. Lebo práve oni zmenili a ešte zmenia túto krajinu.

Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch. Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus Bezák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme spoločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.

Výber dvanástich najlepších rozhovorov Štefana Hríba z .týždňa. Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal?Kto uniesol túto krajinu?Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije?Čo spôsobilo referendum o rodine?Prečo Putin nakoniec prehrá?Ako sa biskup bráni prázdnote?Prečo herečke nestačí sláva?V čom je Západ kresťanskejší ako Východ?Čo urobilo z bezná­dej­ného hokejistu hviezdu NHL?Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad?Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral?Môže sa tehotnej žene podariť scit­livenie Sulíka?

Rozhovory so Štefanom Hríbom. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róbertom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. Autor v knihe nerieši otázku skutočného odvolania Róberta Bezáka, ale snaží sa nájsť odpovede na tieto otázky: o Bohu: Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný zá­vojo človeku: Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekundeo cirkvi: Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchiiUkážka z knihy: Odpor ku kresťanstvu je zvláštna vec. Ale je spôsobený aj tým, že kresťanstvo je predstavované najmä ako niečo, čo musíš, ako príkazy, zákazy, a tiež ako územie hroziaceho hnevu. Nakoľko sa má človek Boha báť?Ja som tak učil morálnu teológiu, že čím pridávame viac príkazov, zákonov, tých trestných, tých penálnych, tým viac to hovorí o nedostatočnosti človeka. A čím menej je zákonov, tým to hovorí o väčšej hodnote človeka. Nie nadarmo mal svätý Augustín tú známu vetu: „Miluj a rob, čo chceš.“ Dôraz nebol na egoistické „rob, čo chceš“, ale na „miluj“.

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov - Marka Orka Váchu, Karla Satoria a Tomáša Halíka. Kde sa stratil Boh je kniha, v ktorej sú tri rozhovory s troma osobnosťami. Štefan Hríb kladie otázky trom kňazom: Marekovi Orkovi Váchovi,Karlovi Satoriovi,a Tomášovi Halíkovi.Rozprávať a počúvať troch rozdielnych ľudí môže byť veľmi zaujímavé. Marek Orko Vácha je skôr vážny ako veselý, skôr kladie otázky ako odpovede a často aj povie: Neviem. Ide z neho skôr pocit plachosti, ako suverenity. Avšak rozhovor s ním zanecháva silný dojem z umenia žasnúť. Veď náš svet je neuveriteľná, tvorivosťou prekypujúca krásna záhrada, a to na čosi (či kohosi?) odkazuje.Karel Satoria je skôr veselý ako vážny, skôr ponúka prekvapivé odpovede než večné otázky a je to čistokrvný duchovný. Z rozhovoru s ním vyvstáva kľúčová otázka: Je naša samotná existencia, každý jej okamih, naozaj dôvodom na hlboké šťastie?Tomáš Halík je intelektuál, slová radí tak, že ich vôbec netreba korigovať, skôr odpovedá košato ako úsečne a z jeho myšlienok je zrejmé, že celý svoj život poctivo pracoval na hľadaní múdrosti. Títo traja sú úplne rôzni, ale to najdôležitejší majú spoločné - Boha nevlastnia, len ho opakovane hľadajú. Myslím, že práve preto je ich odpoveď na otázku Kde sa stratil Boh? silná.

kniha + DVD. Ku knihe Náš António je pribalený dokumentárny film Aleny Čermákovej Anton Srholec.Pokladom knihy Náš Anónio sú legendárne kázne Antona Srholca z bratislavského kostola Blumentál z obdobia komunistickej diktatúry v rokoch 1972, 1973 a 1974. Získali sme ich vďaka pomoci Antona Zajaca a jeho matky, ktorá si kázne v období normalizácie tajne nahrávala a prepisovala.V knihe nájdete aj náš profilový rozhovor z novembra 1999, prepis Antonovho vystúpenia v relácii .pod lampou z júna 2009, jeho fejtóny z rokov 2013 a 2014 a tiež fotografickú štúdiu Borisa Németha, ktorý fotil Antona s jeho bezdomovcami v zariadení Resoty.Kniha Náš António je venovaná Antonovi Srholcovi, v ktorom sa Slovenska potichu dotýka nebo.