Sv. Augustín

Obálka knihy je v troch farbách (svetlohnedá, bordová, modrá), posielame podla aktuálnej ponuky - momentálne v bordovej farbe.Dielo antického kresťanského filozofa, teológa, učiteľa Cirkvi sv. Augustína (354-430), ktoré inšpiruje kresťanské myslenie všetkých generácií od čias svojho vzniku až dodnes. Vyznania vznikli koncom 4. storočia a odvtedy sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne.Veľký humanista a básnik Francesco Petrarca písal o Vyznaniach svojmu bratovi: "Táto kniha ťa roznieti a tvoju dušu rozplamení, pri čítaní budú ti po lícach tiecť slzy, budeš čítať s plačom a plakať od radosti." Knihu vám odporúčame s rovnakým želaním: kiež sa pri nej vaše srdce rozhorí a nechá sa nájsť Tým, ktorý si vás stvoril pre seba.Recenzia Vyznania na stránke blog.zachej.sk

(3.vydanie). Kto by nepoznal meno sv. Augustín? Boží štát je monumentálne dielo tohto svätca. Po prvý raz vyšlo v slovenskom preklade v roku 1948. Z historického a metafyzického pohľadu rozoberá boj dobra so zlom v celých ľudských dejinách. Dielo sa delí na dve časti. Prvá časť je apologeticko-polemická. Odpovedá na obžaloby pohanov. Augustín sa nechcel obmedziť len na zodpovedanie niekoľkých pohanských námietok, ale celú vec chcel prerokovať na širšom základe, ktorým je ustavičný boj pohanstva s kresťanstvom; boj, ktorý potrvá až do posledného súdu. Je to boj dvoch štátov, Božieho a svetského. Protiklad oboch štátov sa mu javí v protiklad neba a zeme. Vznikom oboch štátov začína aj svoj ďalší spis, v ktorom hovorí o anjeloch a ľuďoch. Ďalej pokračuje udalosťami z obdobia Kaina a Ábela a končí poukázaním na konečný cieľ oboch štátov.Boží štát zaraďujeme ku klasickým dielam svetovej literatúry. Sv. Augustín písal túto mravno-náboženskú úvahu trinásť rokov a je to jeho hlavné dielo.

Kniha O zasvätenom panenstve je prekladom vzácneho originálneho spisu sv. Augustína, ktorého vznik sa datuje okolo roku 401.Zasvätený život dnes zápasí s mnohými výzvami. V 4. storočí, keď žil a pôsobil svätý Augustín, sa jeho rozkvet ešte len začínal, no už vtedy bolo potrebné zápasiť s myšlienkami a prúdmi spochybňujúcimi ciele takéhoto života.192-stranová publikácia O zasvätenom panenstve spája čitateľa staroveku s moderným čitateľom cez otázky aktuálne v každom čase. Výstižný a inšpiratívny Úvod k teológii panenstva od sv. Augustína, ktorý tvorí takmer polovicu publikácie, napísal P. Agostino Trapé.Kniha Karmelitánskeho nakladateľstva vychádza v spolupráci s Rehoľou sv. Augustína pri príležitosti Roka zasväteného života. Je však určená nielen tým, ktorí zasvätené panenstvo žijú v praxi v rámci svojho povolania. Inšpiráciu v nej nájde každý, koho zaujíma spiritualita a dielo sv. Augustína, pretože mnohé myšlienky je možné aplikovať na každodenné situácie v živote kresťana.Strážkyňou panenstva je láska a miestom, kde ho láska stráži, je pokora. (sv. Augustín)

Svätý Augustín, biskup a učiteľ Cirkvi, je autorom viacerých významných diel. Boží štát, Vyznania a O Trojici patria medzi najrozšírenejšie diela nielen kresťanskej, ale aj svetovej literatúry. Okrem nich napísal ďalšie texty - filozofické, apologetické, dogmatické, exegetické, poelmické a morálno-pastoračné; a okolo štyristo homílií a tiež vyše tristo listov týkajúcich sa vierouky, mravov a asketiky.Publikácia Pastoračné diela, ktorú preložil a usporiadal Juraj Augustín, obsahuje výber stále aktuálnych diel, zameraných ohľadom tém: o trpezlivosti,o zdržanlivosti,o kresťanskom zápase,o dôstojnosti manželstva,o manželstve a žiadostivosti,o dôstojnosti vdovstva,o zväzkoch cudzoložníkov,a iné.„Podriaďujme dušu Bohum keď chceme podrobovať naše telo službe a víťaziť nad diablom. Viera je prvá, čo podrobuje dušu Bohu Potom príkazy života, zachovávaním ktorých sa upevňuje naša nádej. Láska sa živí a začína tým žiariť, čo sa prv iba verilo. Poznanie a konanie urobia potom človeka blaženým.“ (Z kapitoly Kresťanský zápas)

Starokresťanská knižnica, zväzok 8. Môže svätý teológ na vrchole svojho pôsobenia napísať príručku, v ktorej podá podstatu kresťanského života na zemi? Jeden z najväčších kresťanských teológov, biskup, svätý Augustín z Hippo (354 – 430) sa o to pokúsil vo veku asi 66 rokov. Enchiridion teda vznikol v rokoch 421 – 422/423. Jeho základným presvedčením je, že Bohu je potrebné slúžiť s vierou, nádejou a láskou (porov. 1 Kor 13,13). Tieto tri čnosti tvoria základnú osnovu diela, ktoré poznáme pod názvom Enchiridion ad Laurentium alebo De fide (et) spe et caritate.Krédo alebo Vyznanie viery (Symbolum) slúži na vysvetlenie čnosti viery a modlitba Pána (oratio Dominica) na vysvetlenie čnosti nádeje. Augustín potom vysvetľuje čnosť lásky na základe Ježišovho zosumarizovania celého zákona do prikázania lásky k Bohu a blížnemu.Toto výnimočné dielo predstavuje akýsi katechizmus, celostný a skrátený pohľad na vieru, nádej a lásku u svätého Augustína. Všetky závažné témy, o ktorých hipponský biskup premýšľal počas celého svojho života, majú svoje teologické vyjadrenie v Enchiridione. Enchiridion predstavuje vynikajúcu syntézu obrany náuky o milosti v jej súvislostiach s ostatnými časťami dogmatickej teológie.Počas stáročí, od stredoveku až po súčasnosť, ostáva Augustín prominentným autorom. Jeho diela sa neustále prekladajú do rôznych jazykov a jeho myslenie sa študuje. Monografická štúdia, preklad, poznámky, indexy: ThLic. Miloš Lichner SJ, D. Th.

Dielo hipponského biskupa sv. Augustína De catechizandis rudibus (O katechéze úplných začiatočníkov) je jedným z najdôležitejších dokumentov z obdobia ranej Cirkvi. Zaoberá sa správnou metódou katechizovania a zároveň ponúka i jej dva vzory. Vzniklo v rokoch 399 –405. Špecifikum diela spočíva v tom, že ide o tzv. predkatechézu, ktorá je určená záujemcovi o krst, ktorý sa po vypočutí tejto katechézy rozhoduje, či začne alebo nezačne katechumenálnu prípravu. Ako prevažná väčšina Augustínových diel, aj toto vzniklo ako odpoveď na požiadavku, v tomto prípade pastorálneho charakteru. Ide vlastne o odpoveď na tri otázky, ktoré hipponskému biskupovi adresoval kartáginský diakon Deogratias. Augustín v diele analyzuje mnohé príčiny stroskotania v katechéze a predstavuje aj spiritualitu katechétu. Dielo ponúka dve formy katechézy, ktoré sú založené na interpretácii dejín spásy, úzkeho vzťahu medzi Starým a Novým zákonom, ako aj kristologickú ekleziológiu. Je zaujímavé, že Augustín venuje veľmi veľký priestor ekleziálnej príprave možného záujemcu o prípravu na krst, pričom podstata formácie spočíva v upozornení a vysvetlení toho, že v Cirkvi nájde po krste aj zlých kresťanov, ktorým sa má vyhýbať, avšak, pripomína Augustín, nájde v nej aj dobrých kresťanov, ktorých má vyhľadávať a pridŕžať sa ich. Augustínov spis je tak cenným dokumentov o ranocirkevnej predkatechumenálnej transparencii. Podľa hipponského teológa kulminujú dejiny spásy v čase príchodu záujemcu ku katechétovi, ktorý sa takýmto spôsobom stáva súčasťou dejín spásy. Katechumen má katechézu počúvať, aby uveril, uveriac má získať nádej a dúfajúc nájsť lásku.

Modlitby sv. Augustina z jeho „Vyznání“ prozrazují hlubokou osobní zkušenost pisatele, setkání jak s realitou hříchu a smrti tak i s realitou nekonečné Boží milosti. Augustin ve svém životě poznal všechno, vším prošel a o této své zkušenosti nám napsal své svědectví.

Katechetické spisy sv. Augustina vyrůstaly na půdě života starověké církve a byly jí také určeny. Jeho génius však způsobil, že jsou stejně živé i dnes, po více než půl druhém tisíciletí.

Augustin z Hippo (354-430) je všeobecně známý jako neklidný hledač pravdy, konvertita, biskup a učený teolog, málokdo ho zná jako mnicha. Jeho osobnost však můžeme zcela pochopit jen tehdy, máme-li na zřeteli, že po svém obrácení chtěl být výhradně ‚služebníkem Božím‘, tj. právě mnichem.Sepsáním první klášterní řehole v západní oblasti ovlivnil rozhodujícím způsobem konkrétní utváření křesťanského řádového ideálu, a tím i základ dalšího vývoje řádového života v západní Evropě,“ píše v úvodu k řeholi sv. Augustina Tarsicius Jan van Bavel OSA. Emeritní profesor teologické fakulty Katolické univerzity v belgické Lovani se Augustinovou řeholí zabývá přes čtyřicet let. Komentář k ní je zralým plodem jeho celoživotní práce.

Největší teologická a filosofická autorita raného křesťanství vypisuje v této slavné knize svůj pohnutý život, ideály a pády, duchovní zrání a znovuzrození.Přetisk vydání Ladislava Kuncíře z roku 1926.

Překlad pro 21. století. „Mezi mysliteli starověku je Augustin jediný, kdo chápe ty nejniternější pocity moderního člověka,“ prohlásil španělský filosof Ortega y Gasset. Duchovní autobiografie svatého Augustina patří vedle Bible a Následování Krista ke stálicím na pomyslném nebi duchovní literatury. Nadčasová popularita knihy spočívá hlavně v tom, že s nevídanou autentičností svědčí nejen o lidské křehkosti, ale i o palčivém hledání a nacházení toho nejpodstatnějšího v životě člověka.