Wanda Póltawska

Karola Wojtylu a rodiny Póltawskej. Kým je človek? Autorka knihy, ktorá prežila štyri roky svojej mladosti v koncentračnom tábore v Ravensbrücku, mala dostatočne veľa dôvodov na to, aby si položila rovnakú otázku. Nedokázala si nájsť miesto ani pokoj v povojnovom svete. Rodinný ani profesionálny život jej nestačil, nedokázal utíšiť jej nepokoj a pocit odcudzenosti. Hľadala niekoho, kto by ju pochopil a pomohol jej – a našla spovedníka, kňaza Karola Wojtyłu.Príbeh priateľstva predstavený v knihe a jeho ovocie sú svedectvom, ktoré potvrdzuje pozitívnu odpoveď na otázku: kým je človek? Je to otázka, ktorej dnes ľudstvo čelí dramatickým spôsobom. Nazdávam sa, že toto svedectvo treba vnímať ako dar. Je to dar veľkého pápeža pre hľadajúce ľudstvo.Prečítajte si krátku recenziu tejto knihy, ktorá vyšla v Katolíckych novinách v rubrike Tip na obohatenie.

„Počas mimoriadnej audiencie u Jána Pavla II. pre členov Pápežskej rady pre rodinu biskup Stanisław Stefanek, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí rady aj na audiencii, poďakoval Svätému Otcovi za List rodinám. Pápež mu na to odpovedal: ,Neďakujte, ale čítajte!' Čítajú ľudia pápežské dokumenty? A ak áno, ako ich čítajú? Čo chápu a čo uskutočňujú v praktickom živote?“ napísala Wanda Półtawska vo svojej knihe, ktorej obsah tvoria úvahy nad Listom rodinám. Svätý Otec napísal jedinečný List rodinám so zámerom stretnúť sa so všetkými rodinami sveta pri príležitosti Roku rodiny (1994). A hoci od vydania Listu uplynulo už niekoľko rokov, jeho obsah je stále aktuálny. Aktuálne sú aj úvahy Wandy Półtawskej, ktoré vychádzajú z pápežovho posolstva. Autorka čerpá zo svojej skúsenosti v manželskej poradni a majstrovsky a veľmi živo, s citovým zafarbením a hlbokým zmyslom pre Božiu uzdravujúcu pravdu opisuje životné príbehy, s ktorými sa stretla.

Kniha Wandy Półtawské je hořkou výpovědí o boji za lidskou důstojnost, kterou se systém, se vší svou inteligencí, silou a nadřazeností snaží v člověku důmyslně zničit. Ve vyprávění sledujeme autorku od zatčení, přes dlouhé roky věznění, jehož jednotlivosti jsou mimo naši fantazii, sledujeme příběh, kterému by nebylo možné věřit, kdybychom z četné faktografické literatury neměli potvrzeno, že právě takto se vše stalo. A když už čtenář doufá ve šťastný konec a tábor je konečně volný, přichází cesta domů, cesta plná napětí a vybičovaných nervů. A pak, po návratu a na svobodě, sny, v nichž se dívky, které opustily koncentrační tábor, do něj znovu vrací. Odtud i název knihy. Po přečtení tohoto svědectví ztratí člověk víru, avšak nikoli víru v Boha, nýbrž víru v člověka. Otázka totiž nestojí, kde byl Bůh během oněch strašných lékařských experimentů a následných poprav, nýbrž kde byl člověk. A přesto lidství a víra v člověka nějak podivuhodně, zázračně přežila. Nemůžeme nebýt vděčni Wandě Półtawské, která píše hořce, ale bez nenávisti, nemůžeme nebýt vděčni Maxmiliánu Kolbemu, Viktoru Franklovi, Edith Stein a mnoha dalším jmenným či bezejmenným vězňům za svědectví, že lze i uprostřed pekla zůstat člověkem.

Karola Wojtylu a rodiny Póltawskej. Autorka knihy, ktorá prežila štyri roky svojej mladosti v koncentračnom tábore v Ravensbrücku, mala dostatočne veľa dôvodov na to, aby si položila rovnakú otázku. Nedokázala si nájsť miesto ani pokoj v povojnovom svete. Rodinný ani profesionálny život jej nestačil, nedokázal utíšiť jej nepokoj a pocit odcudzenosti. Hľadala niekoho, kto by ju pochopil a pomohol jej – a našla spovedníka, kňaza Karola Wojtyłu. Priebeh priateľstva, predstavený v knihe, a jeho ovocie sú svedectvom, ktoré potvrdzuje pozitívnu odpoveď na otázku: kým je človek. Je to otázka, ktorej dnes ľudstvo čelí dramatickým spôsobom. Nazdávam sa, že toto svedectvo treba vnímať ako dar. Je to dar veľkého pápeža pre hľadajúce ľudstvo.Prečítajte si krátku recenziu tejto knihy, ktorá vyšla v Katolíckych novinách v rubrike Tip na obohatenie.

Korespondence mezi Wandou Póltawskou a Karolem Wojtylou. Neobvyklá kniha o neobvyklém přátelství. Nejde o autobiografii ani o pouhé vzpomínky na Jana Pavla II. V této knize sledujeme autorčin duchovní život skrze zaznamenaná rozjímání, jež posílala svému duchovnímu otci Karolu Wojtyłovi (i poté, co se stal papežem) a 46 listů, kterými jí odpovídal a sdílel s ní a její rodinou svůj život.