Tri videnia svätej Angely z Foligna o Oltárnej sviatosti

O žiadnom svätom nie je známe, že by sa tešil z takej veľkej blízkosti Boha, akú mysticky prežívala svätá Angela z Foligna. Táto žena z Božej milosti zanechala hriešny život, obrátila sa a konala pokánie. Boh ju za jej lásku odmenil početnými videniami. Z Knihy Božej útechy Angely z Foligna vám prinášame tri z nich, ktoré sa týkajú Oltárnej sviatosti. Veríme, že vám pomôžu pochopiť dar, ktorým je pre nás Eucharistia.

Prvé videnie o Oltárnej sviatosti

V kostole vo Foligne na sviatok svätých archanjelov v septembri som chcela pristúpiť k svätému prijímaniu a modlila som sa k svätým anjelom, najmä k svätému Michalovi, a serafínom:

„Ó, anjelskí služobníci, ktorí ste dostali moc a úrad od Boha, aby ste ho mohli dávať druhým ukazujúc im jeho pravdu a lásku, prosím vás, aby ste mi ho predstavili tak, ako ho Otec milosrdenstva dal ľuďom, takého, ako chce, aby som ho prijímala a uctievala – teda ako chudobného, trpiaceho, opovrhovaného, zraneného, krvácajúceho, ukrižovaného a mŕtveho na kríži.“

Vtedy mi anjeli odpovedali s nekonečnou vľúdnosťou a sladkosťou:

„Ó, ty, ktorá si taká milá Bohu, hľa, on sa ti daroval a je s tebou, a tiež ťa poveril, aby si ho odovzdávala a dávala poznať druhým.“

A naozaj tam so mnou vtedy bol a jasne som ho na vlastné oči uzrela vo Sviatosti spôsobom, o ktorý som sa modlila – chudobného, trpiaceho, krvácajúceho, ukrižovaného a zabitého. Pri pohľade na ten žalostný obraz som pocítila bolesť tak mimoriadne prudkú, že som si myslela, že mi roztrhne srdce. Na druhej strane som však bola plná radosti a spokojnosti pre prítomnosť anjelov, a keby som ich sama nevidela, nikdy by som neverila, že sú takí ľúbezní a že môžu vniesť do duše toľkú radosť.

Zatiaľ svätá omša pokračovala a kňaz, ktorý ju slávil, už bol blízko k času svätého prijímania. A keď vzal telo Kristovo a rozlomil hostiu, počula som hlas, ktorý s plačom hovoril: „Beda, mnohí ma lámu na kúsky a spôsobujú mi na chrbte krvavé rany!“ Z toho som usúdila, že kňaz nebol v stave prijať telo Kristovo. Modlila som sa: „Daj, aby nebol taký“ a vzápätí som dostala odpoveď: „Nebude taký naveky.“

Druhé videnie o Oltárnej sviatosti

Bola som chorá, keď sa slávil sviatok svätých anjelov, a veľmi som túžila prijímať, ale keďže nebolo človeka, ktorý by mi priniesol najsvätejšie telo Kristovo, pochytil ma veľký zármutok.

Ako som sa zmietala medzi smútkom a túžbou po svätom prijímaní, tu sa mi pripomenul práve sviatok svätých anjelov, ako vzdávajú chválu a neustále ňou oslavujú Pána. A tiež úrad anjelov, ktorým je chváliť Boha, slúžiť mu a posluhovať. A hľa, náhle som bola povznesená a videla som pred sebou veľký zástup anjelov; viedli ma k akémusi oltáru a hovorili: „Toto je oltár blahoslavených anjelov.“ A na oltári ukázali mojej duši toho, ktorého chvália anjeli, totiž toho, ktorý je všetka chvála. A povedali:

„V ňom, ktorý je teraz na oltári, je pravá dokonalosť a plnosť najdôstojnejšej obety, ktorú hľadáš. Preto sa priprav, aby si ho hodne prijala, lebo si ťa zasnúbil prsteňom svojej lásky a oslávil s tebou sobáš, ale máš vidieť nový spôsob, ako bude manželstvo naplnené.“

Nedokážem opísať veľkú radosť, ktorú som z tejto veci mala, lebo moja duša ju cítila v pravde samej, ako niečo, čo obsahuje viac významu, než môžu vyjadriť slová. Takto mi tiež bolo naznačené, aby som sa pomaly lúčila s týmto svetom, pretože opísaná udalosť sa stala na začiatku mojej poslednej choroby.

Tretie videnie o Oltárnej sviatosti

Počas slávenia inej svätej omše som sa povznesená v duchu pýtala Pána:

„Hľa, Pane, tu si, vo Sviatosti oltárnej, ale povedz mi, kde sú tvoji verní?“

Potom mi otvoril myseľ a dal odpoveď: „Kde som ja, tam sú aj moji verní.“

Vtedy som pochopila, že naozaj je tak, ako hovorí, a jasne som vnímala, že na každom mieste, kde on je, mala by som byť aj ja. Ale toto bytie nie je bytie v Bohu, ale bytie, ktoré je mimo neho, a on sám sa nachádza na každom mieste a rozumie všetkým veciam.

Mnohokrát a v rôznych podobách som videla Kristovo telo v Najsvätejšej sviatosti. Lebo niekedy sa mi ukázalo Kristovo hrdlo pôvabnejšie a belostnejšie než slnko a jeho krása mi bola dôkazom, že sám Boh je tu – bola totiž neporovnateľne väčšia než krása slnka v účinku i množstve, a mňa preto veľmi mrzí, že ju nemôžem opísať. Niekedy som uzrela dve prenádherné oči, také veľké, že som z hostie videla len jej okraj.

Pohľad na oba tieto obrazy ma osviežil toľkou radosťou a oba boli také skvostné, že ich nemôžem navzájom porovnať, ale myslím, že ich ani nikdy nestratím.

Text pochádza z Knihy Božej útechy svätej Angely z Foligna, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.