Falošné predstavy o modlitbe

Naše predstavy o tom, ako by mala modlitba vyzerať, významne ovplyvňujú náš duchovný život. Aby sme mohli skutočne porozumieť sile a významu modlitby v našom živote, potrebujeme sa zbaviť klamných predstáv, ktoré nám v modlitbe skôr škodia ako pomáhajú. V nasledujúcom článku spoznáte jednu z najbežnejších falošných predstáv o modlitbe. Veríme, že pravda o nej vás oslobodí a vy sa vďaka tomu naučíte rozvíjať hlbší a autentickejší vzťah s Bohom.

Prečo je také ťažké pravidelne sa modliť?

Niektoré dôvody sú zrejmé: sme príliš zaneprázdnení, unavení a venujeme čas príliš mnohým veciam. Ale sú tu aj iné dôvody, o ktorých hovoria mnísi a ľudia, ktorých považujeme za mystikov. Vravia, že problém s vytrvalosťou pri modlitbe je často založený na falošnej predstave, že modlitba musí byť vždy vzrušujúca, intenzívna a plná energie.

To je nemožné! Nič nie je stále vzrušujúce, ani modlitba a bohoslužba. Nikto nemá toľko energie, aby bol stále čulý, pozorný a vnímavý.

Modlitba, podobne ako jedlo, musí rešpektovať prirodzené rytmy našej energie. Zo skúseností vieme, že nie vždy chceme mať hostinu. Keby sme mali hostinu každý deň, už by nás nudilo chodiť k stolu a hľadali by sme každú výhovorku, aby sme mohli utiecť a dať si niekde v ústraní jednoduchý sendvič. Jedenie má prirodzenú rovnováhu: hostiny sa striedajú s rýchlym občerstvením, bohaté taniere s obyčajnými jedlami.

Chody, ktoré zaberú celý večer, sa striedajú s jedlami, ktoré zjeme len tak cestou. Slávnostné obdobie oceníme len vtedy, ak ho strieda aj všedný čas. Zdravé stravovacie návyky rešpektujú naše prirodzené rytmy: náš čas, energiu, únavu, ročné obdobie, hodinu i chuť.

Modlitba by mala byť rovnaká, ale všeobecne sa to nerešpektuje. Príliš často máme pocit, že modlitba by mala byť vznešenou oslavou plnou energie a radosti. Čím je to pestrejšie, tým lepšie. Dlhšia modlitba je lepšia než kratšia. Niet divu, že nám často chýba energia na modlitbu a chceme sa vyhnúť svätej omši!

Riešenie nie je v nových formách modlitby a väčšej pestrosti, ale v rytme, pravidelnosti a rituáli. Pre mníchov kľúč k udržiavaniu každodenného modlitbového života nespočíva v nových modlitbách alebo väčšej energii, ale skôr v tom, že sa spoliehajú na to očakávané, dobre známe, opakujúce sa, na rituál. Potrebujeme jasne narysovanú formu modlitby, ktorá od nás nevyžaduje energiu, ktorú nedokážeme v daný deň načerpať.

Samozrejme, existujú obdobia určené na veľké oslavy, pestrosť a novosť, na spontánnosť a dlhé ceremónie. Existujú obdobia – a mali by prevládať, podobne ako prevládajú v našich stravovacích návykoch – vyhradené na všedný čas, na modlitbu, ktorá rešpektuje našu úroveň energie, pracovné nároky a časové obmedzenia.

Myslím si, že nie je náhoda, že na svätú omšu prichádza viac ľudí, keď je kratšia, jednoduchšia a nevyžaduje toľko energie. Ľudia vedia, ako dlho bude trvať.

To isté platí pre posvätné ofícium Cirkvi a všetky spoločné modlitby. Jasné rituály prinášajú modlitbu, ktorá závisí od niečoho, čo presahuje našu energiu. Rituály nás nesú: našu únavu, nepozornosť, ľahostajnosť i prípadnú nechuť. Udržiavajú nás pri modlitbe aj vtedy, keď sme príliš unavení, aby sme použili svoju vlastnú energiu.

Tento úryvok pochádza z knihy Modlitba, naša najhlbšia túžba, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.