Pompejská novéna

Spoznajte Pompejskú novénu – „neodmietnuteľnú“ modlitbu, ktorú sa modlili nespočetné množstvá veriacich ľudí na celom svete a na príhovor Panny Márie z Pompejí si vyprosili zdanlivo nemožné milosti.

Čas a miesto vzniku „novény, ktorá sa nedá odmietnuť“

História vzniku Pompejskej novény je úzko spojená s úctou ku Kráľovnej posvätného ruženca v Pompejach a s postavou blahoslaveného Bartolomeja Longa (1841 – 1926), ktorý po svojom hlbokom obrátení, zanechaní špiritistických praktík a skoncovaní s uctievaním satana, ktorému zasvätil dušu, nastúpil na radikálnu cestu pokánia a stal sa svetským dominikánskym terciárom. Pod novým menom brat Ruženec (Rosario) sa úplne odovzdal apoštolátu ruženca a ohlasovaniu milosrdenstva.

13. novembra 1875 Bartolomej Longo priniesol do Pompejí obraz Matky Božej Ružencovej, ktorý dostal od nejakej rehoľníčky. Od istého priekupníka ho kedysi získal jeden dominikán. Skromný a zanedbaný obraz predstavoval najsvätejšiu Pannu s Dieťaťom – Dieťa dávalo ruženec do rúk svätému Dominikovi a Matka ho odovzdávala svätej Kataríne Sienskej. Obnovený obraz so súhlasom farára umiestnili v kostole. Pre milostivý obraz, ktorý po krátkom čase ozdobili pápežskými korunkami, sa Pompeje stali pútnickým miestom. Postavili tam sanktuárium, v ktorom obraz umiestnili. Najsvätejšia Panna Mária na tomto mieste vykonala veľa uzdravení.

„Máriin rytier“, ako sám seba opisoval blahoslavený Bartolomej Longo, neustále odolával útokom slobodomurárov a trpezlivo znášal veľa protivenstiev. Nevyhýbali sa mu ani fyzické trápenia. Počas ťažkej choroby napísal prosebnú modlitbu ku Kráľovnej ruženca z Pompejí, ktorej bol prvým ctiteľom.

Uverejnili ju ako „Novénu na získanie milostí v ťažkých záležitostiach“. Schválil ju pápež Lev XIII. Po zázračnom uzdravení napísal Bartolomej aj ďakovnú modlitbu. Všetky tieto modlitby v spojení s tromi časťami ruženca sa stali Pompejskou novénou, ktorej formu dala sama Najsvätejšia Panna Mária počas choroby Fortunatiny Agrelli.

Tipy na produkty:

„Ktokoľvek túži získať milosti…“

V roku 1884 sa smrteľne chorá 21-ročná Fortunatina Agrelli z Neapola modlila novénu, ktorú napísal blahoslavený Bartolomej Longo. Zjavila sa jej Mária, čo opísal sám blahoslavený: „Ležala som v polospánku, keď sa mi zjavila Matka Božia Ružencová. Len čo som ju uvidela, hneď som sa prežehnala. Najsvätejšia Panna držala v jednej ruke Ježiška a v druhej ruženec. Vzbudilo to vo mne dôveru a hneď som ju začala prosiť: ,Kráľovná ruženca, udeľ mi milosť zdravia!

Už som ti predniesla túto prosbu, pomodlila som sa novénu, ale ešte som nezažila tvoje milosrdenstvo.‘ A Mária povedala: ,Modlila si sa ku mne pod rôznymi vzývaniami a vždy si získala milosti. Teraz, keď ma vzývaš pod titulom Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí, ktorý je mi bližší než všetky ostatné, nemôžem ťa odmietnuť. Pomodli sa tri novény, vzdávaj mi úctu a vyzdravieš.‘ Predtým než Mária odišla, dodala hlasom plným dobroty: ,Každý, kto túži získať milosti, nech sa na moju počesť pomodlí tri prosebné novény a potom nech sa znovu pomodlí tri ďakovné novény.‘

Po celej novéne sa mladá Fortunatina uzdravila.“ Pompejská novéna sa nazýva novénou, ktorá sa nedá odmietnuť. Jej účinnosť spôsobila, že sa rozšírila do celej Cirkvi. Stala sa modlitbou, ktorá sa používa v najťažších záležitostiach. Prečo je taká účinná? Lebo Kráľovná ruženca z Pompejí rada obdarúva milosťami všetkých, ktorí o ne prosia a odvolávajú sa na meno Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí, modliac sa ruženec – ako to sama učila. Pompejská novéna dokonale formuje ctiteľov najsvätejšej Panny. Veľkým propagátorom úcty k Matke Božej z Pompejí bol milovník ruženca, svätý Páter Pio.

Tento úryvok nájdete v knihe Posledné Máriino volanie, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.