Apoštol ruženca: Svätý Ján Pavol II.

Svätý Ján Pavol II. povedal: „Posvätný ruženec nás uvádza do samého srdca viery. S myšlienkami upretými naň opakovane radostne pozdravujeme svätú Božiu Matku, vyhlasujeme za požehnaného jej Syna, sladký plod jej lona, a dovolávame sa jej materinskej ochrany v živote i v smrti.“ Spoznajme jeho vzťah k tejto modlitbe, ktorú sa modlievajú milióny katolíkov na celom svete.

Obrovská láska svätého Jána Pavla II. k ružencu sa datuje do obdobia jeho mladosti v Poľsku. Od roku 1940 Karol Wojtyła navštevoval každý týždeň skupinu Živého ruženca, združenie, ktoré založil Boží služobník Jan Tyranowski. V tejto skupine dostal každý člen určité tajomstvo, o ktorom jeden mesiac rozjímal, pričom sa denne modlil desiatok ruženca. Práve v tomto období Wojtyłovho života mu Jan Tyranowski navrhol, aby si prečítal knihu O pravej úcte k Panne Márii. Tyranowského príklad mariánskej úcty mal na Wojtyłu veľký vplyv; nemálo historikov poznamenalo, že nebyť Tyranowského, Wojtyła by sa možno nestal kňazom. Ako čerstvo vysvätený kňaz otec Wojtyła založil vo svojej prvej farnosti v roku 1948 skupinu Živého ruženca pre mládež. V roku 1996 si pripomenul pamiatku svojho priateľa a mariánskeho učiteľa Jána Tyranowského a nazval ho „veľkým apoštolom Živého ruženca“. Ako kňaz, biskup, kardinál a pápež bol svätý Ján Pavol II. aj veľkým ohlasovateľom modlitby ruženca.

Ako krakovský biskup pravidelne navštevoval Kalváriu Zebrzydowskú, hlavnú mariánsku svätyňu krakovskej arcidiecézy. Počas týchto návštev sa prechádzal po chodníkoch a modlil sa ruženec. V zime, keď bol na zemi sneh alebo ľad, zvieral v jednej ruke lyžiarsku palicu a v druhej ruženec, prechádzajúc sa po areáli svätyne. Dnes sa pred touto mariánskou svätyňou nachádza socha svätého Jána Pavla II. s ružencom v ruke. Ako kardinála ho svätý pápež Pavol VI. v roku 1976 pozval do Vatikánu, aby viedol pôstne duchovné cvičenia a potvrdil svoju oddanosť ružencu tým, že si za hlavnú tému zvolil ruženec a jeho tajomstvá.

Po zvolení za pápeža 16. októbra 1978 mu stačili dva týždne, aby svetu oznámil, že ruženec je jeho obľúbenou modlitbou (bolo to 29. októbra 1978). V ten istý deň dokonca odporučil ruženec komentárom k Lumen gentium, dokumente Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý obsahoval kapitolu o Márii. Počas jeho pontifi kátu málokedy prešiel rok, v ktorom by neurobil niečo monumentálne na podporu ruženca. Dňa 3. marca 1979 začal praktizovať modlitbu ruženca cez Vatikánsky rozhlas každú prvú sobotu v mesiaci. Dňa 21. októbra 1979 navštívil svätyňu Panny Márie v Pompejach a v roku 1980 blahorečil veľkého apoštola ruženca Bartolomeja Longa. V roku 1981 podporoval rodinný ruženec v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio a v roku 1982 navštívil miesto odpočinku svätého Dominika v Bologni.

Spomedzi mnohých ďalších významných ružencových udalostí jeho pontifikátu vystupujú do popredia najmä dve. Prvá sa udiala 19. septembra 1996, keď sa pápež vybral do Saint-Laurent-sur-Sèvre vo Francúzsku a modlil sa pri hrobe svätého Ľudovíta Máriu Grigniona. Druhou je apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, ktorý napísal v roku 2002. V ňom daroval Cirkvi tajomstvá svetla a vyhlásil, že od 7. októbra 2002 do 7. októbra 2003 bude Cirkev sláviť Rok posvätného ruženca. Sám ho ukončil ďalšou návštevou svätyne Panny Márie Ružencovej v Pompejach.

Svätý Ján Pavol II. bol najscestovanejším pápežom v histórii a všade so sebou nosil ruženec. Ružence rozdával na všetkých svojich pápežských audienciách, na Svetových dňoch mládeže povzbudzoval mladých ľudí k modlitbe a dával poučný príklad každodennej modlitby celého ruženca. Žiadal všetkých ľudí, aby horlivo a presvedčivo šírili ruženec, a učil, že modlitba ruženca patrí medzi najlepšie a najchvályhodnejšie metódy kresťanskej kontemplácie. Darovanie tajomstiev svetla Cirkvi bolo prostriedkom na „prebrúsenie“ či „nabitie“ duchovnej zbrane ruženca.

Tento úryvok nájdete v knihe 26 apoštolov ruženca, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.