Nepriateľ spásy: Diabol

Keďže bol od počiatku luhárom, diabol používa predovšetkým lož a faloš, aby nás zviedol do svojich osídel, niekedy sám, niekedy s pomocou hriešnych ľudí, v ktorých má svojich „apoštolov“.

Jedným z nepriateľov našej spásy je diabol, o ktorom je potrebné vedieť, čo si teraz povieme. Aká je jeho prirodzenosť a vlastnosti, sa dozvedáme zo Svätého písma, napríklad od svätého Pavla: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12). Diabol ako hlava všetkých duchov temnoty sa na iných miestach Písma nazýva tiež kniežaťom tohto sveta, o ktorom platí: „Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý. On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on“ (Jób 41, 25-26). „Závisťou diabla však prišla na svet smrť“ (Múd 2, 24), pretože „on bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44).

K človeku cíti neúprosnú nenávisť a neustále sa ho snaží zničiť: „Hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu“ (Lk 22, 31); „váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5, 8). Práve on je príčinou nespočetných nešťastí, ktoré môžu človeka postihnúť: „Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času“ (Zjv 12, 12). Keď nad dušami získa moc, drží ich v zajatí svojej vôle a vedie ku každému hriechu (pozri 2 Tim 2, 26): „Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch“ (Ef 2, 1-2).

Jeho pokušenia sú takej povahy, že zaslepujú náš rozum a spôsobujú, že zabúdame na veľké pravdy večnosti alebo im nevenujeme pozornosť: „Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha“ (2 Kor 4, 4). Aby dosiahol taký účinok, diabol v nich vyvoláva nechuť voči Božiemu slovu, ako Spasiteľ otvorene povedal Židom: „Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. … Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha“ (Jn 8, 44.47). A kedykoľvek ho počujú, „prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení“ (Lk 8, 12).

Keďže bol od počiatku luhárom, používa predovšetkým lož a faloš, aby nás zviedol do svojich osídel, niekedy sám, niekedy s pomocou hriešnych ľudí, v ktorých má svojich apoštolov. O „falošných apoštoloch“, ktorí mu slúžia na tento účel, hovorí svätý Pavol, že sú „klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla“ (2 Kor 11, 13-14). Niekedy však klame i samotným Božím slovom, veď tak neváhal spraviť voči nikomu inému ako Ježišovi Kristovi, keď ho pokúšal na púšti. A niekedy i falošnými znameniami a zázrakmi, čo sa bude diať hlavne ku koncu sveta, keď jeho lži budú také veľké, „aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených“ (Mt 24, 24; pozri 2 Sol 2, 9-10).

Ale Písmo hovorí i to, že hlavným zdrojom jeho pokušení a našej osudovej slabosti, ktorá ho tak často stavia do výhody voči nám, je naša sebaláska, naše vášne a pripútanosť k veciam tohto sveta. Preto sa jeho útoky vždy obracajú na naše zraniteľné miesto, keď nám ponúka nejaké svetské dobro, aby našu sebalásku získal na svoju stranu, alebo hrozí nejakým časným zlom, aby nás od niečoho odradil. Už našich prarodičov v raji zvádzal slovami, ktoré lichotili ich pýche: „Budete ako Boh“ (Gn 3, 5); a v prípade Dávida stavil na márnivosť: „I povstal satan proti Izraelovi a pokúšal Dávida, aby spočítal Izraelitov“ (1 Krn 21, 1).

Cez lásku k peniazom „diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho [Krista] zradil“ (Jn 13, 2); ňou naplnil aj srdce Ananiáša a Zafi ry, aby si proti pravde Ducha Svätého vzali z peňazí za pozemok (pozri Sk 5, 3). Keď prišiel, aby pokúšal samotného Krista, zaútočil naňho tými istými lákadlami: najprv rozkošou, potom márnivosťou a napokon lakomstvom. A naozaj sa ukazuje, že bez našej sebalásky by nemal žiadnu zbraň, ktorú by proti nám mohol použiť, a jeho pokušenia by nemali silu, aby na nás mohli zapôsobiť. Keby sme totiž netúžili po veciach, ktoré vyhovujú sebaláske, a nebáli sa vecí, ktoré jej odporujú, je jasné, že ani prísľuby prvých, ani hrozby druhých by nás nedokázali odkloniť od našich povinností. Vidíme teda, že základnou obranou proti všetkým jeho pokušeniam je premáhať našu sebalásku neustálym umŕtvovaním.

Tento úryvok pochádza z knihy Nepriatelia spásy: Telo, svet a diabol, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.