James Martin SJ: Jezuitský návod (takmer) na všetko (recenzia)

Sv. Ignác z Loyoly by sa pri tomto diele potešil minimálne trikrát:

• po 1. keď knihu autor napísal,
• po 2. keď ju po preložení do slovenčiny vydavateľstvo ponúklo svojim čitateľom
• a po 3. keď ju ľudia s úľubou a pochopením čítajú v takom duchu, v akom bola pre nich vytvorená.

James Martin je jezuitský kňaz, redaktor, komentátor, autor mnohých publikácií, laureát viacerých hodnotných cien za literatúru, hoci predtým bol po vysokoškolskom štúdiu „biznismenom“ a pracovníkom v General Electric v USA. Autor v najlepších, aktívnych rokoch života je dôverným znalcom problémov súčasnosti nielen sprostredkovane, ale aj  na základe svojich skúseností z vlastnej cesty životom. Tieto bohaté poznatky zhrnul v pútavej knihe, ktorú adresoval čo najväčšiemu počtu záujemcom, teda nielen nábožným veriacim, ale aj tým, ktorí vedia málo či nič o ignaciánskej spiritualite a jej aplikácii do súčasného denného života ľudí.

Kniha Jezuitský návod (takmer) na všetko je rozdelená do 14 kapitol. V jej závere sú uvedené citácie kníh, z ktorých sa možno dozvedieť viac o predmetnej téme, a na konci nechýba podrobný register pojmov. Celá kniha má 496 strán.

„Čítavý“ štýl Martinovej knihy možno rozpoznať hneď na prvých stránkach, keď predstavuje sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej, a vysvetľuje pojem ignaciánskej spirituality. Ak by čitateľ očakával stredoveký, zložitý, nezrozumiteľný text pochádzajúci z ťažkopádneho prekladu klasickej latinčiny, bol by na omyle, z ktorého ho hravo dostane súčasný jazyk autora. Martin sympaticky opisuje zakladateľa rehole, sv. Ignáca z Loyoly, pôvodne vojaka – rytiera, neskôr zraneného pacienta a potom mnícha – mystika, ktorý dokázal pritiahnuť k Bohu svojím príkladom veľký počet spolubratov, inšpirovať sa a napísať Konštitúcie i Duchovné cvičenia, svoje najdôležitejšie diela, a dať tak nasledovníkom „rukoväť“, ktorá ich do dnešných dní t. j. viac ako 450 rokov, vedie k plnšiemu životu na celom svete. Treba si uvedomiť, že sila ducha Ignáca a jeho dielo mali takú moc, že umožnili rádu prežiť aj temné obdobie jeho zrušenia, aby po niekoľkých desaťročiach s rovnakou aktivitou pokračoval v činnosti bez zmien  v základných charizmách.

Návod (takmer) na všetko podáva autor súčasnému svetu dnešným jazykom vychádzajúc z neskreslených návodov sv. Ignáca, ktorý ich „akumuloval“ do  štyroch pravidiel duchovných cvičení. Tieto pravidlá nepatria iba do klauzúr kláštorov a do kostolov, ale aj do bežného života. Autor ich objasňuje na filmových postavách, na moderných knižných hrdinoch, textoch piesní a básní vytvorených súčasnými autormi, ale aj, a to najmä, z vlastného života, zo stretnutí s blížnymi  a z osobného duchovného rastu.

Stručne povedané:

• Byť kontemplatívny v činnosti znamená stav uvedomovania si Boha uprostred rušného života.
• Nachádzať Boha vo všetkých veciach, od modlitby počnúc, cez rozhodovanie v práci, láske, priateľstve či utrpení, alebo vo všetkých ľuďoch, vedie k uvedomeniu si spôsobu pôsobenia Boha.
• Vidieť svet očami vtelenia ľudí na duchovnej ceste vedie k tomu, že čím viac budú poznať Boha, tým viac ho budú chcieť poznávať hlbšie.
• Aby sa tieto tri okruhy dosiahli, je potrebné si udržať určitú mieru indiferencie a slobody. Toto sa dá dosiahnuť dôsledným ignaciánskym rozlišovaním, ktoré zabráni opusteniu cesty vedúcej k Bohu.

Martin ako jezuita, podobne ako jeho učiteľ sv. Ignác, nemoralizuje, neprikazuje, nesúdi, nehrozí, ale miluje a pomáha. Obidvaja nás spoločne vedú cestou života, ktorej koniec musí mať nejakú „cieľovú stanicu“. Ako vyplýva  z diela,  koniec cesty nie je miesto,  je ním Boh. A preto ignaciánska spiritualita bez Boha stráca zmysel!

Kniha Jezuitský návod (takmer) na všetko je užitočné dielo, ktoré pre nás Slovákov prekvapivo pochádza z USA, zo zeme, ktorú nemáme vo svojom vedomí zapísanú ako priveľmi katolícku. Je dobre si ju kúpiť a čítať, či aspoň prečítať. Mňa naplnila novými poznatkami a veľmi potrebným pokojom a radosťou. Tiež mi posilnila objektívnu „optiku“ na jezuitov historických, ako aj súčasných amerických a našich, ktorí bývajú ešte stále nánosmi predsudkov a lží často očierňovaní. Stále sa možno stretnúť vo svete i na Slovensku pri slove „jezuita“ s predstavou vo význame  „namyslený manipulátor“ a podobne, čo často vyplýva zo strachu pred pravdou.

Po prečítaní recenzovanej knihy, som začala aktívne a cielene pátrať po významných osobnostiach, ktoré boli stavom, srdcom a konaním jezuiti. Je ich prekvapivo veľa. Veď pripomeňme si tých pre nás najznámejších: žiak sv. Ignáca, sv. František Xaverský misionár v Indii, sv. Alojz Gonzaga, Karl Rahner, Tomáš Špidlík,  Pierre Teilhard de Chardin. A u nás, na Slovensku, patrili vždy medzi tých najvernejších cirkvi  Maximilán Hell (astronóm, matematik a fyzik), Pavol Hnilica, Ján Chryzostom Korec, Cyril Vasiľ, Ján Babjak či Ferdinand Takáč. Spomeňme však aj momentálne najväčšiu jezuitskú autoritu, akou je Jorge Mario Bergoglia, teda sv. otec, pápež František. Všetci menovaní, ale aj ďalší menej známi jezuiti žili a tvorili v Ignaciánskej spiritualite a presvetľovali svoje okolie ale aj kultúrnu históriu.

Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že všetci čitatelia, ktorí sa zoznámia s knihou, či už duchovne, alebo nábožensky založení, prípadne duchovne založení ale nenáboženskí, či ktokoľvek  medzitým,  prebudia svoj záujem o jezuitskú tradíciu.  Tiež možno predpokladať, že uvidia Boha „vo všetkých veciach a pochopia, že niet veci mimo duchovného života, či sú to práca, peniaze, sex, depresie, choroby, príroda, hudba a všetko ostatné“. A že zažijú oslobodzujúcu ignaciánsku kontempláciu v každodennom živote.

Knihu Jezuitský návod (takmer) na všetko si môžete kúpiť na Zachej.sk.

Autorka recenzie: Katarína Adamicová

Bibliografický popis: MARTIN, J. 2012. Jezuitský návod takmer na všetko – Spiritualita pre každodenný život [The Jesuit Guide to (Almost) Everything: A Spirituality for Real Life], Trnava : Dobrá kniha, 491 s., viazaná s prebalom, ISBN 978-80-7141-736-1.