Dejiny ticha

1. októbra sme oslávili liturgickú spomienku na svätú Terezku z Lisieux a 15. októbra si pripomíname svätú Teréziu z Ávily. Obe zasvätili svoj život Bohu v karmelitánskom ráde, ktorého typickou charizmou je ticho preniknuté modlitbou. Pri tejto príležitosti vám ponúkame krátke rozjímanie nad dejinami spásy zo zorného uhla ticha. Kiež sa nám chvíle vnútorného stíšenia stanú spoľahlivou kotvou na rozbúrenom mori nášho súčasného sveta.

Na počiatku bolo ticho. Z jeho bezodných hlbín vytrysklo Slovo, skrze ktoré povstal svet.

Keď naši nevďační prarodičia odmietli svojho Stvoriteľa, celé stvorenstvo zmĺklo od hrôzy. Do tohto hrobového ticha však zaznel svätý prísľub spásy.

Spravodlivý Noe mlčky pracoval na stavbe archy záchrany, nedbajúc na posmešné reči okoloidúcich, ktorí považovali za bláznovstvo stavať koráb uprostred súše.

Poslušný Abrahám nevydal hlas, keď viedol svojho milovaného jednorodeného syna na vrch Moria, aby tam bol podrobený vrcholnej skúške svojej viery.

Udatný Jakub v tichu noci zápasil s Bohom, aby si vybojoval nové meno.

Múdry Jozef bez slova zniesol krivé obvinenie Putifarovej manželky i strasti žalára, aby ho napokon Boh vyvýšil nad celou egyptskou krajinou a použil ho ako nástroj záchrany pre Egypt a okolité krajiny – dokonca i jeho vlastnú rodinu.

Mojžiša, tichého muža, ktorý bol tichší ako všetci ostatní ľudia na svete, odviedol Boh z hluku faraónovho dvora do ticha púšte, aby ho tam pripravil na poslanie, ktoré mu hodlal zveriť, a zjavil mu svoje nevýslovne tajomné meno.

Mocnému Samsonovi Boh nariadil, aby mlčal o tajomstve svojej sily, no on ho neposlúchol, a preto mu ju Pán odobral.

Mladému Samuelovi sa v nočnom tichu prihováral Pán, dávajúc mu dozrievať v Božieho muža.

Slávny kráľ a bojovník Dávid odkladal pred Božou tvárou svoj meč a za sprievodu tichých tónov harfy skladal žalmy, ktorými oslavoval svojho Pána.

Osvietený vládca Šalamún si v tichu sna žiadal od Boha múdre a chápavé srdce, a Pán mu ho dal, spolu s rozprávkovým bohatstvom a nehynúcou slávou.

Zanietenému horlivcovi Eliášovi, prorokovi ako oheň, ktorého slovo horelo ako fakľa, Pán zjavil, že neprebýva vo víchre, v zemetrasení ani v ohni, ale v tichom, lahodnom vánku.

Vzdorovitý Jonáš utekajúci pred Bohom počas troch dní strávených v útrobách veľryby pochopil, že môže utekať ako ďaleko len chce, ale vždy bude obklopený Božou láskou ako nežným materinským lonom.

Ohňom skúšaný Jób tvárou v tvár svojmu nezaslúženému utrpeniu odmietol pokušenie súdiť Boha a v pokore zmĺkol pred nepreniknuteľným tajomstvom jeho prozreteľnostného riadenia sveta.

Pochybujúcemu Zachariášovi Boh načas zamkol ústa, aby sa pohrúžený do mlčania pripravoval na narodenie svojho neobyčajného syna.

Pokorná Pánova služobnica Mária v tichosti prijala do svojho lona večné Slovo a ďaleko od hluku sveta uvažovala nad veľkými vecami, ktoré jej urobil Boh.

Jej najsvätejší ženích Jozef šetril slovami, a namiesto nich hovoril činmi, ktorými ochraňoval a opatroval svojho zverenca Ježiša a jeho nepoškvrnenú Matku.

Najväčší z prorokov, nový Eliáš – Ján Krstiteľ – dokázal svoju veľkosť tým, že po stretnutí s Mesiášom, ktorému pripravoval cestu, v tichosti ustúpil do úzadia, aby tým väčšmi vynikli slávne Ježišove slová a činy.

Ježiš Kristus, Boží Syn, večný Kráľ a Spasiteľ sveta, sa narodil do ticha betlehemskej noci.

On žil tridsať rokov skrytým životom, sýtiac sa posvätným tichom nazaretského domčeka.

On pred svojím verejným vystúpením strávil štyridsať dní a nocí v tichu púšte, aby sa tam pripravil na poslanie, ktoré mu zveril Otec.

On aj počas neúnavného ohlasovania svojej radostnej zvesti vyhľadával chvíle tichého ústrania, naplnené dôvernými rozhovormi s Otcom.

On v mrazivom tichu a samote Getsemanskej záhrady definitívne spečatil svoje „áno“ Otcovmu plánu spásy.

On dal svojím mlčaním pred Kajfášom, Pilátom a Herodesom odpoveď na arogantné nároky mocných tohto sveta.

On zomrel na kríži ako tichý baránok, ktorý sníma hriechy sveta.

On zahalil slávu svojho vzkriesenia do ticha tej najväčšej noci, aká sa kedy zniesla na našu zem.

On zostáva aj naďalej s nami skrze svoju tichú prítomnosť v Eucharistii a pozýva všetkých svojich nasledovníkov milovať mlčanie a ústranie, a tak sa stávať hlbokými eucharistickými ľuďmi, tvoriacimi živú súčasť veľkolepých dejín ticha.

Tipy na knihy: