Nemrhajme najmocnejšou zbraňou nadarmo

Určite to poznáme všetci. Mne samotnej „trhá uši“, keď v televízii, ale aj v bežnom živote až pričasto počujem odvolávať sa: „Ježiš! Ježišíííš!“ Toto presväté meno, ktoré má veľkú moc, sa stalo akousi bežnou rutinou bez toho, aby si mnohí uvedomili, že urážajú Boha. Iste, byť „trendy či cool“ je veľmi moderné, ale aj tu sú hranice. Žiaľ, nadávky sú zžité so svetom asi odnepamäti.

Svoju skúsenosť mal s nimi aj svätý Páter Pio. Ako malý chlapec sa hrával s kamarátmi a neraz od nich počul „sprosté slová“. K nadávkam či preklínaniam už potom nebolo ďaleko. Malý Francesco vtedy reagoval svojsky – utiekol domov.

Mama Pátra Pia nechcela, aby sa jej deti stýkali s takými deťmi, ktoré používajú vulgárne slová. Malý Francesco to vzal vážne a utekal pred každým, kto nadával alebo preklínal. Svedomitá kresťanská matka však zároveň naučila svojho syna tieto vzniknuté škody naprávať celkom jednoduchým spôsobom – kedykoľvek sama počula niekoho preklínať, „opravila“ to výrazom Požehnaný Boh! Túto prax sa snažila vštepiť všetkým svojim deťom.

Ako Páter Pio rástol, prestal utekať pred ľuďmi, ktorí preklínali, a zrejme robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby tieto škody nečistého jazyka napravil. A možno aj jeho lákalo pokušenie použiť neslušné slová, ako sme denne lákaní takmer všetci. Veď bol človek rovnako ako my. Dostal však dobrú výchovu, ako má pozitívne reagovať, keď je konfrontovaný s jazykom urážajúcim Boha. A skrze Pátra Pia odovzdáva mama Peppina túto výchovu aj nám. A preto netriafajme touto najsilnejšou zbraňou, ktorú sme zadarmo dostali, do prázdneho terča.

V Starom zákone mohol len veľkňaz raz do roka vo svätyni svätých, v najvnútornejšej časti Jeruzalemského chrámu, slávnostne vysloviť Božie meno Jahve. Keď však nadišla plnosť času, dal si Jahve nové meno, ktoré je „nad každé iné meno“ (Flp 2,9). Stalo sa to v Nazarete v Palestíne. Boh poslal archanjela Gabriela k panne, ktorej meno bolo Mária, aby jej odovzdal posolstvo: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. … A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 31-35). Boh sám teda vybral a zjavil pre toto dieťa, svojho večného Syna, meno JEŽIŠ, čo v preklade znamená: Boh je spása, Boh zachraňuje.

Tipy na produkty:

V Ježišovi nachádzame všetko svetlo a chápanie, uzdravenie a útechu, ba ešte viac, aj všetku moc a ochranu. Prostredníctvom Ježiša sme sa stali Božími deťmi a môžeme Boha nazývať svojím otcom. Dokonca ho môžeme nežne oslovovať otecko, ocko. A meno Ježiš smieme s láskou vysloviť tak často, ako len chceme. Toto je to, na čo by sme mali upozorniť všetkých, ktorí sa „veselo Ježišujú“, mysliac si, že je to v poriadku. No nie je, katechizmus to hovorí jasne a stručne: Dar mena patrí do oblasti dôvery a intímnosti. „Pánovo meno je sväté.“ (435) Preto ho človek nesmie zneužívať. Musí ho uchovávať v pamäti v tichu adorácie plnej lásky. Má ho vkladať do svojich slov len na to, aby ho velebil, chválil a oslavoval (2413). Druhé prikázanie zakazuje zneužívanie Božieho mena, to jest akékoľvek nevhodné používanie Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a všetkých svätých (2146).

Naopak, s láskou vyslovené meno Ježiš je tou najkratšou a aj najkrajšou modlitbou srdca. Ňou vlastne privolávame samotného Pána Ježiša. A pri vyslovení jeho mena je zároveň pri nás on sám; prichádza k nám a chce byť našou pevnou oporou.

Už svätý František z Assisi sa vyznačoval veľkou láskou k menu Ježiš. Na jeho potulkách sa mu často stávalo, že myslel na meno Ježiš alebo o ňom spieval. Vtedy zabudol, kam ide, a všetky prírodné živly vyzýval k tomu, aby chválili Ježiša. František dával svojim spolubratom radu: „Keď počujete jeho meno, klaňajte sa mu hlboko sklonení k zemi. Je to Pán Ježiš Kristus, jeho meno nech je pochválené naveky.“

Rovnako o 200 rokov neskôr sa jeden z duchovných synov svätého Františka, svätý Bernardín Sienský, stal neúnavným poslom a šíriteľom úcty k menu Ježiš.

Každý človek, nech by sa nachádzal v akejkoľvek situácii, môže vzývať sväté meno nášho Pána, ktorý je verná a nekonečná láska. Boh nikdy nepovie „nie“ tomu srdcu, ktoré ho úprimne vzýva. Majme preto meno Ježiš v stálej úcte a láske a tak, ako sa modlíme za obrátenie hriešnikov, napravujme aj rúhavé slová, aby sa aj na nás naplnilo: Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov… (Ž 11,3).

Masima