Blahorečení manželia a ich sedem detí

V nedeľu 10. septembra bude blahorečený manželský pár so siedmimi deťmi, ktorých umučili nacisti. Pápež František 17. decembra 2022 schválil dekrét o mučeníctve rodiny Ulma a poveril Dikastérium pre kauzy svätých, aby ho zverejnilo. Blahorečenie rodiny Ulma sa uskutoční v Markowej 10. septembra 2023. Dátum svadby manželov Ulmových – 7. júla – bude dňom liturgickej spomienky na týchto poľských mučeníkov. Ide o druhý prípad v dejinách Katolíckej cirkvi, kedy dátum svadby bude znamenať pamiatku blahoslavených. Prvými boli Luigi a Maria Beltrame Quattrocchioví, ktorých pamiatku slávime 25. novembra.

Dňa 24. marca 1944 nacistická hliadka obkľúčila dom Józefa a Wiktorie Ulmových na okraji obce Markowa v juhovýchodnom Poľsku. Objavili tam osem židovských ľudí, ktorí našli útočisko na farme Ulma a popravili ich.

Otec Witold Burda, postulátor rodiny Ulma, povedal, že v ich dome sa našla Biblia, v ktorej bolo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi podčiarknuté červeným perom a dodal, že „Józef a Wiktoria boli vo svojej komunite známi tým, že boli ‚ochotní pomôcť každému, kto zaklopal na ich dvere.‘ Svoju rodinu postavili na základe viery s vernosťou dvom základným prikázaniam: prikázaniu lásky k Bohu a prikázaniu lásky k blížnemu.“

Príbeh blahoslavených manželov

Józef Ulma sa narodil v roku 1900 v Markowej. V mladosti pôsobil v omšovom spolku diecézy Przemyśl. Pôsobil aj v Združení katolíckej mládeže, Zväze mládeže Poľskej republiky „Wici“ a v Okresnej sekcii poľnohospodárskeho školstva v Przeworsku. V roku 1929 sa zapísal na Štátnu poľnohospodársku školu v Pilzne. Práve tam sa vyučil jednej zo svojich vášní – pestovaniu ovocia a zeleniny. Viedol škôlku ovocných stromov v Markowej, choval aj včely a priadku morušovú. Získal dokonca ocenenia „za dômyselné úle a včelárske náradie vlastnej konštrukcie“ a „príkladný chov priadky morušovej“. A okrem toho mal veľkú vášeň pre fotografovanie.

Z Markowej pochádzala aj Wiktoria Niemczak (nar. 1912). Bola veľmi nadaná, hrala v ochotníckom divadle a navštevovala kurzy na Ľudovej univerzite v Gači.

Józef Ulma a Wiktoria Niemczaková sa zosobášili 7. júla 1935 vo farnosti svätej Doroty v Markowej. O deväť rokov neskôr čakali siedme dieťa. Józefa si susedia pamätali ako amatérskeho fotografa, kým Wiktoria bola vraj nádejná herečka v miestnom divadelnom súbore. Počas 9 rokov sa páru narodilo šesť detí a na jar 1944 sa mal narodiť siedmy potomok.

V roku 1939 kúpili Ulmoví kvôli rozrastajúcej sa rodine 5 hektárov pôdy vo Wojsławiciach pri Sokale. Plánovali sa presťahovať, no ich zámery prekazilo vypuknutie druhej svetovej vojny.

Rodina Ulma bola nábožná, zúčastňovali sa na živote Cirkvi. Władysław Ulma spomínal, že jeho brat Józef často hovorieval: „Prežiť dobre deň je niekedy ťažšie ako napísať knihu.“

Počas druhej svetovej vojny žili Józef a Wiktoria Ulmoví v dedine Markowa neďaleko Łańcutu (provincia Podkarpackie). Prevádzkovali farmu – Józef sa špecializoval na pestovanie zeleniny a ovocia, včelárstvo a chov priadky morušovej. Jeho vášňou bolo tiež fotografovanie a bol aktívny vo svojej komunite. Wiktoria sa doma starala o deti. V Markowej vtedy žilo okolo dvadsať židovských rodín, pričom celkovo žilo v okrese asi 1000 Židov.

V prvej polovici roku 1942 bola väčšina z nich deportovaná a zavraždená v nemeckom vyhladzovacom tábore Bełżec alebo zastrelená na mieste. Od júla začali hľadať tých, ktorí sa ukrývali v lesoch a na poliach mimo tejto oblasti. Úkryty sa budovali hlavne uprostred húštin a roklín. Jednu takúto skrýšu pomohol postaviť aj Józef Ulma.

Tipy na knihy:

Na jeseň roku 1942 zaklopala rodina Saula Goldmana z Łańcut, ktorý bol pred vojnou miestnym obchodníkom s dobytkom, na dvere domu Józefa a Wiktorie Ulma. Ulmovci im ponúkli prístrešie v podkroví ich vlastného domu. Čoskoro sa k ukrytým pripojili dve dcéry a vnučka Chaima Goldmana z Markowej. Vyše roka žilo v podkroví osem ľudí. Muži pomáhali pri prácach a zdalo sa, že peklo okupácie je vzdialené.

24. marca 1944, tesne pred úsvitom, prišli do Markowej Nemci. Vedeli, prečo prichádzajú do Markowej a koho hľadajú. Židov našli ukrytých v podkroví. Ozvali sa výstrely, ktoré boli namierené aj na vtedy 44-ročného Józefa a 32-ročnú tehotnú Wiktoriu.

Ako spomínal jeden zo svedkov tejto udalosti, „počas popravy sa na popravisku ozýval strašný krik a nárek ľudí, deti volali na rodičov, ale rodičia už boli zastrelení. To všetko spôsobilo šokujúci pohľad.“

Po niekoľkých minútach poručík Eilert Dieken, veliaci žandárom, vydal rozkaz zastreliť aj deti. Urobil to, ako povedal, „aby s nimi dav nemal problémy“. Mŕtvi boli: Stasia (8 rokov), Basia (6 rokov), Władzio (5 rokov), Franuś (4 roky), Antoś (3 roky) a Marysia (1,5 roka).

O niekoľko dní neskôr pod rúškom noci muži z Markowej vykopali telá Ulmových, aby ich riadne pochovali. Jeden z Poliakov spomínal: „Keď som dal mŕtvolu Wiktorie Ulmy do rakvy, zistil som, že je tehotná. Toto tvrdenie zakladám na tom, že z jej reprodukčných orgánov bola viditeľná hlavička a hruď bábätka. V roku 1945 boli telá prevezené na farský cintorín.“

13. septembra 1995 Inštitút Yad Vashem v Jeruzaleme posmrtne ocenil Józefa a Wiktoriu Ulmových titulom Spravodliví medzi národmi.

V roku 2016 bolo v Markowej otvorené múzeum s názvom Muzeum Ulmow. Je venované všetkým Poliakom, ktorí zachraňovali Židov počas holokaustu. V roku 2018 bolo výročie tejto tragickej udalosti v Markowej – 24. marec – na základe rozhodnutia poľského prezidenta označené za „Pamätný deň Poliakov, ktorí zachraňovali Židov pod nemeckou okupáciou“.

Masima

Viac príbehov o svätých a blahoslavených manželoch a rodinách nájdete v knihe Svätosť v rodinách sveta, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.