Mystičky, ktoré mali víziu anjelov

Je známe, že svätí a sväté mali „kontakty“ so svojimi anjelmi strážnymi. Menej známe sú však už príbehy konkrétnych mystičiek, ktorých spoločným menovateľom je skutočnosť, že na ich životnej ceste boli prítomní anjeli. Tí neustále kontemplujú Boha tvárou v tvár, velebia ho a slúžia mu. Hoci mali tieto ženy pohľad upretý na nebo, zostávali nohami na zemi, pripravené konať v prospech ľudí. A Boh im viditeľným spôsobom dával zakúšať pomoc práve v podobe nebeských anjelov.

Jednou z nich je švajčiarka Bernarda Bütlerová, ktorá sa v kritických chvíľach obracala s dôverou nielen k Panne Márii, ale aj na anjelov. V knihe Anjeli vo videniach veľkých mystičiek sa dočítame, že sa správala dôverne k blaženým duchom, najmä k svojmu anjelovi strážnemu a svätým archanjelom Michalovi, Gabrielovi a Rafaelovi. Jej vzťah so svätým archanjelom Michalom bol skutočne špeciálny.

Počas duchovných cvičení v roku 1922 sa jej prvýkrát zjavil „veľký svätý anjel“, ako ho nazvala, a ponúkol sa, že jej bude slúžiť ako sprievodca a ochranca. Odvtedy kráčala pod dohľadom tohto slávneho víťaza nad pekelným drakom, ktorý ju nikdy neopustil. Ako prísny učiteľ ju napomínal, keď sa dopustila čo i len najmenšej chyby, a vyžadoval drsné pokánie i za najmenšiu nedokonalosť. Ale tiež ju neustále podnecoval, aby konala všemožné dobré skutky, a povzbudzoval ju, aby znásobila prosebné modlitby.

Počas posledných dvoch rokov života ju formoval k vysokej svätosti a povzbudzoval ju na cestách dokonalosti. Náročný archanjel sa stal nástrojom posledného očisťovania, ktoré Pán od tejto duše očakával. Bernarda nazvala tieto dva roky, počas ktorých sa podrobila prísnej disciplíne svätého Michala, „skutočným väzením, ale väzením, ktoré nespôsobuje žiadnu úzkosť; väzením, ktoré poskytuje radosť a pokoj v srdci“.

Anjel svätej Gemmy Galgani bol niekedy prísny a tvrdý. V jednom z listov svojmu duchovnému otcovi píše: „Môj anjel je trochu prísny, ale ja som mu za to vďačná. V posledných dňoch sa so mnou bavil kvôli mojim chybám trikrát alebo štyrikrát denne.“

Raz uviedla: „Keď som včera jedla, zdvihla som oči a uvidela som svojho anjela strážneho, ako sa na mňa pozerá takým prísnym pohľadom, až som sa naľakala. Nič nepovedal. Neskôr, keď som išla spať – ó môj Bože! – prikázal mi, aby som sa mu pozrela do očí; ja som sa naňho pozrela, ale okamžite som sklopila oči. On však naliehal a povedal: ‚Nehanbíš sa páchať hriechy v mojej prítomnosti?‘ Hádzal po mne také prísne pohľady… Nemohla som robiť nič iné než kričať.“

Vzťahy medzi Gemmou a jej anjelom boli zvyčajne srdečnejšie a harmonickejšie. Jej duchovný otec hovoril, že keď Gemma pozrela hore a videla anjela alebo ho počúvala, okamžite sa vzdialila z tohto sveta a nadobudla rovnaký postoj a psychosomatický stav ako pri extáze.

Mysliteľka a mučenica nacizmu Edith Steinová (svätá Terézia Benedikta od Kríža) mala vždy osobitnú úctu k nebeským duchom a tvrdila, že anjela netreba vidieť ako bariéru medzi nami a Bohom: „Chcela by som sa zastať anjelov: nie sú medzi nami a Bohom ako bariéra. Sú ako slnečný lúč, ktorý (podľa Dionýza) k nám prichádza, keď prejde cez všetkých deväť chórov, a objíma celý duchovný svet. Samotná Trojica je prítomná v každom stupni, až po posledný anjelský chór.“

Zvláštnosťou anjelskej komunikácie je pre Steinovú jej metaforická jazyková povaha: „Anjeli oznámili Božie veci, pričom použili metafory.“ Cieľom metaforického alebo symbolického jazyka anjelov je „odňať profánnemu zraku más ľudí to, čo je posvätné, a zjaviť to len tým, ktorí sa usilujú o svätosť, tým, ktorí opustili detskú mentalitu a nadobudli nevyhnutnú mentálnu bystrosť a videnie jednoduchých právd.“

Tipy na knihy:

Talianska mystička Tereza Palminota mala blízky vzťah s anjelom strážnym, ktorého volala „môj anjelik“. Pripisovala mu mnohé duchovné skutočnosti a aj konkrétne intervencie. Napríklad v dôsledku hnisavého zápalu stredného ucha Tereza úplne ohluchla, čo potvrdili lekári a dosvedčili všetci, ktorí s ňou prišli do kontaktu. Keď však stretla svojho duchovného vodcu, veľmi dobre počula, čo hovoril, aj bez toho, aby sa mu pozerala do tváre, takže nebolo možné myslieť si, že čítala slová z jeho pier. Keď sa jej raz otec Fizzotti opýtal, ako to robí, odpovedala, že to Pán jej všetko umožňuje – alebo „jej anjelik“.

Tento anjel pomáhal Tereze pri mnohých príležitostiach: keď otec Fizzotti išiel k nej, Tereza mu otvorila dvere, sotva položil ruku na zvonček. Tereza to pripisovala svojmu anjelikovi, ktorý ju včas informoval o jeho príchode. A keď zasa ona išla k pátrovi, nikdy sa nestalo, že by ho nenašla doma, hoci nemala vo zvyku dávať mu vopred vedieť o svojej návšteve. Na otázku ohľadom tejto veci odpovedala, že pred odchodom sa pýta Ježiša a svojho anjelika, či môže ísť alebo nie, a vždy bola presne informovaná.

Bavorčanka Terézia Neumannová bola rovnako ako svätý Páter Pio veľkou ctiteľkou anjela strážneho, ktorý jej pomohol v početných a veľmi tvrdých bojoch a bol jej vždy nablízku, aby ju viedol a dal jej silu. Vízie boli pre Teréziu každodennou súčasťou života. Týkali sa Ježišovho utrpenia a smrti, ako aj udalostí zo života Panny Márie a svätých. Viackrát sa jej zjavila aj svätá Terézia z Lisieux, ktorej bola veľkou ctiteľkou. Predmetom Teréziiných vízií bol viackrát práve anjelský svet: anjeli, o ktorých hovorí Sväté písmo, a jej anjel strážny. Terézia vnímala prítomnosť svojho anjela strážneho, ktorého videla po svojej pravici ako „žiarivého muža“, a videla aj anjelov svojich početných návštevníkov, z ktorých sa mnohí obrátili. Terézia verila, že jej anjel strážny ju ochraňuje pred zlým duchom, zastupuje ju v prípadoch bilokácie a pomáha jej v rôznych ťažkostiach.

Kalábrijská mystička Natuzza Evolo, ktorá zomrela v povesti svätosti 1. novembra 2009, bola obzvlášť spojená s nebeskými duchmi. Existuje veľa epizód, ktoré ukazujú, ako sa Natuzza priamo inšpirovala anjelom. Medzi nimi je aj tá, ktorú rozprávala pani Luciana Paparatti z Rosarna: „Pred časom sa môj strýko Livio, lekárnik, liečil na cholesterol. Raz, keď som išla za Natuzzou, vzala som so sebou tetu Pinu, manželku strýka Livia. Teta vošla k Natuzze a povedala jej: ‚Prišla som kvôli môjmu manželovi, chcela by som vedieť, či sú lieky správne, či sme sa zverili dobrému lekárovi…‘ Natuzza ju prerušila a povedala: ‚Pani, príliš sa znepokojujete. Je to len trocha cholesterolu!‘ Moja teta celá očervenela a Natuzza jej na ospravedlnenie povedala: ‚Anjelik mi to hovorí!‘ Teta jej pritom nehovorila o cholesterole, iba sa spýtala, či je liečba správna a lekár dobrý.“

Natuzza vedela, že každý z nás má osobného anjela strážneho, ktorý je s nami počas celého nášho života aj po smrti. Len po dosiahnutí konečného cieľa sa náš anjel strážny vráti na svoje pôvodné miesto v sláve Otca. To isté potvrdil aj svätý Bernard z Clairvaux: „Duša nie je nikdy bez sprievodu anjelov. Títo osvietení duchovia veľmi dobre vedia, že naša duša je cennejšia než celý svet.“ Nezabúdajme preto na svojho anjela strážcu a prihovorme sa mu každý deň.

Každodenná modlitba k anjelovi strážnemu

Boží anjel, tebe ma zverila nežná Božia dobrota, aby si ma sprevádzal po ceste spásy. Ty ma posilňuješ, keď strácam odvahu, a ustavične mi vyprosuješ milosti. Z hĺbky srdca ti za to ďakujem. Prosím ťa, môj najmilší ochranca, aby si mi s láskou pomáhal a bránil ma pred zlobou mojich nepriateľov.

Vzdiaľ odo mňa všetky príležitosti k hriechu a vypros mi milosť pozorne načúvať Božím vnuknutiam, aby som ich verne premieňal na skutky. Ochraňuj ma pred všetkými pokušeniami a útrapami života, najmä v hodine mojej smrti. Stoj verne pri mne, dokým ma neprivedieš do príbytku večnej blaženosti pred tvár môjho Stvoriteľa. Amen.

Masima