Svätý František Xaverský nám zanechal zázračnú novénu milosti

Svätý František Xaverský sa inšpiroval duchovnými cvičeniami svojho priateľa svätého Ignáca z Loyoly, ktoré ho obohatili planúcou láskou k Bohu, a po celý život sa staral iba o to, aby rozšíril Božiu slávu na zemi. Aj preto si obul túlavé topánky a kráčal do ďalekého sveta za svojím apoštolským povolaním. So slovami – Keď je Boh s nami, kto je proti nám? – sa neľakal žiadnej prekážky pri šírení úcty k Bohu.

Boha, ktorý mohol vyplniť všetky jeho sväté túžby, nesmierne miloval. Ale tiež mu záležalo na spáse svojej duši, „ktorá toľko stála Ježiša!“ Františkova planúca láska objímala aj blížnych: navštevoval nemocnice, aby utešoval chorých. Známym sa však stal tým, že odišiel do ďalekých krajín, aby získal pre Boha poblúdencov a nevercov. Často ho bolo počuť hovoriť: „Keby som mal teraz zomrieť a odovzdať svoju dušu Bohu, čo by bolo so mnou?“ alebo: „Keby som stratil svoju dušu, stratené je všetko a naveky!“ Toto vravel blížnym, aby zachránil ich duše. Jeho dokonalá láska sa potvrdila aj v liste, ktorý napísal priateľovi: „Dúfam, že Božia dobrota mi dopraje v Indii to, čo mi zjavila v Taliansku, a že túžby, ktoré mi vnukla, budú čoskoro nasýtené.“ Jeho túžba po utrpení podľa príkladu Ježiša Krista bola skutočne nasýtená v deň, keď v biednom domčeku na ostrove Sanciane mohol na smrteľnej posteli povedať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Mária, Matka Božia, dokáž, že si pri mne! V teba som dúfal, ó, Pane, nebudem zahanbený naveky!“

——

František Xaverský sa narodil 7. apríla 1506 na zámku Javier v severnom Španielsku – v Navarre. Po štúdiách v domovine odišiel v roku 1525 študovať na univerzitu v Paríži, kde sa stretol s Ignácom z Loyoly. Stali sa priateľmi a František bol jedným zo siedmich prvých jezuitov, ktorí sa zasvätili Bohu. Dňa 15. augusta 1534 zložil v Montmartre sľub chudoby a čistoty. Kňazské svätenie prijal spoločne so svätým Ignácom 24. júna 1537.

Kňaz František sa z poverenia pápeža Pavla III. a portugalského kráľa vydal 7. apríla 1541 na misie do Indie. Po trinásťmesačnej ceste došiel v máji 1542 do západoindického mesta Goa, kde pôsobil sedem rokov a prežíval veľké misijné úspechy – niekedy pokrstil za mesiac až desaťtisíc ľudí.

V roku 1549 odišiel do Japonska. Keď sa trochu naučil ich reč, vydal sa na ostrov Kjúšú, kde mu bolo dovolené kázať a vyučovať. Po dvoch rokoch zanechal svojich veriacich pod dohľadom portugalského kňaza a znovu sa vrátil do Indie.

Tipy na knihy:

Túžba získať duše pre Boha bola nenásytná, preto sa v roku 1552 rozhodoval odcestovať ako misionár do Číny. Tam však v tej dobe platil zákaz vstupu cudzincov. František dúfal, že predsa nájde nejakú cestičku k domorodcom. Portugalská loď ho vysadila na opustenom ostrove Sancian. Tam mu jeden Číňan sľúbil, že ho tajne dovezie na čínske pobrežie. No Číňan neprichádzal. Chladné a vlhké počasie sa podpísalo na Františkovom zdraví. Dostal zimnicu a niekoľko dní ležal v biednej chatrči, zápasiaci s horúčkami a upadaním do bezvedomia. Napokon, v noci z 2. na 3. decembra 1552 odovzdal svoju dušu Bohu. Portugalskí námorníci ho pochovali na ostrove. Františkove telo zasypali vápnom, aby sa čím skôr rozložilo. Neskôr chceli previezť jeho pozostatky do Goy. Po niekoľkých dňoch však prekvapene zistili, že telo odvážneho misionára sa ani vplyvom vápna nerozložilo, ale zostalo neporušené.

Pred Veľkou nocou v roku 1554 dopravili sväté telo do Goy a tam ho pochovali v jezuitskom kostole. Oddelili mu však pravú ruku a previezli ju do Ríma, kde ju uložili do osobitného relikviára v kostole Il Gesù.

Úcta k veľkému misionárovi sa po jeho smrti veľmi rýchlo rozšírila po celej Cirkvi. Pápež Pavol V. vyhlásil Františka v roku 1619 za blahoslaveného, pápež Gregor XV. ho v 1622 svätorečil. V roku 1784 bol svätý František Xaverský vyhlásený za patróna Ďalekého východu, v roku 1904 za nebeského ochrancu Diela šírenia viery a v roku 1927 ho pápež Pius XI. vyhlásil spolu so svätou Terezkou z Lisieux za patróna všetkých misií.

Zázračná novéna milosti

Túto zázračnú novénu dostal jezuita Marcello Mastrilli v roku 1633, keď naňho dýchala smrť, priamo od svätého Františka Xaverského. A spolu s ňou aj prisľúbenie: „Všetci, ktorí ma budú prosiť o pomoc počas deviatich po sebe idúcich dní od 4. do 12. marca a v jednom z týchto dní prijmú sviatosť zmierenia a sväté prijímanie, zažijú moju ochranu. S úplnou istotou môžu dúfať, že dostanú od Boha akúkoľvek milosť, ktorú žiadajú pre dobro svojej duše alebo pre Božiu slávu.“ Otec Marcello bol uzdravený a pokračoval v šírení tejto novény, ktorá sa tiež modlí pri príprave na sviatok svätého Františka (ten slávime 3. decembra). Rovnako sa môže modliť aj v priebehu celého roka.

Text modlitby

Ó, svätý František Xaverský, milujúci a láskyplný, úctivo sa s tebou klaniam Božej velebnosti. Veľmi sa teším z jedinečných darov milosti, ktoré ti uštedrila v tomto živote, a z tvojej posmrtnej slávy. Vzdávam jej veľmi oddanú vďaku a celým srdcom ťa žiadam: ráč mi svojím mocným príhovorom vyprosiť milosť svätého života a svätej smrti. Prosím ťa tiež, aby si mi vyprosil túto milosť (uveďte svoj úmysel). Ak však to, o čo ťa žiadam, neprispieva k Božej sláve a k väčšiemu dobru mojej duše, vypros mi, prosím, čo je pre oboje najužitočnejšie. Amen.

Otče náš…
Zdravas‘, Mária…
Sláva Otcu…

Masima