Čas letí ako bláznivý…

Ani sme sa nenazdali a na dvere nám klope Adventné obdobie, ktoré je začiatkom nového liturgického roka. Toto obdobie zahŕňa štyri nedele pred 25. decembrom. Pre kresťanov ide o radostné očakávanie príchodu Spasiteľa, duchovnú prípravu na Vianoce, ako aj čas rozjímania a dobročinnosti.

Advent je zároveň dobou stíšenia. Zodpovedalo to životnému štýlu našich predkov, ktorí intenzívne pracovali od jari do jesene, kedy bolo nutné zvládnuť všetky poľnohospodárske práce. Nasledoval odpočinok v zime, kedy sa vykonávali poväčšine domáce práce.

Bohatá je aj hudobná tradícia, ktorá je výnimočná počtom adventných piesní. K Adventu neodmysliteľne patria aj ranné mariánske omše – roráty.

Keby sme sa chceli vydať po stopách adventnej liturgie, prišli by sme až do Ravenny v polovici 5. storočia. V polovici 6. storočia sa objavuje aj v Ríme. Ale to nič nemení na tom, že v Ravenne i v Ríme sa Advent chápal ako príprava na slávenie Narodenia Pána. V Gálii však toto obdobie malo pôstny charakter a bolo chápané ako kajúca príprava na druhý Kristov príchod na konci čias. Z adventnej omše sa vypustila Glória a kňazi slúžili omše vo fialových rúchach, čo sa v 12. storočí prenieslo aj do rímskej liturgie.

Texty od Prvej adventnej nedele až do 16. decembra vyjadrujú eschatologický charakter Adventu a povzbudzujú nás na očakávanie druhého Pánovho príchodu. Od 17. do 24. decembra je na každý deň osobitný celý omšový formulár a všetky dni sú blízkou prípravou na Narodenie Krista Pána. Štvrtá adventná nedeľa má charakter očakávania príchodu Pána starozákonnými otcami a Pannou Máriou.

Preto každý kresťan ďakuje v Adventnom období nášmu Vykupiteľovi, že pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies do života Panny Márie a z nej sa narodil.

Kým sa tak však stane, pripravujeme sa na Pánovo narodenie aj vianočnou výzdobou. Tou prvou je adventný veniec, ktorý aj na Slovensku patrí k neodmysliteľnej tradícii. Veniec z voňavej čečiny zdobí nielen našu domácnosť, ale aj kostol. Odkiaľ sa vzal?

Adventný veniec po prvýkrát urobil evanjelický teológ a pedagóg Johann Hinrich Wichern z Hamburgu. Ako polosirota z jednoduchých pomerov sa vedel vcítiť do biedy tisícov detí, žijúcich na ulici. A tak sa tento energický mladý učiteľ rozhodol v roku 1833 založiť dielo na záchranu zanedbaných a ťažko formovateľných detí.

Na tento účel použil takzvaný Drsný dom pod bránami Hamburgu. V tomto sirotinci začal svoju misiu – najprv s dvanástimi chlapcami. Neskôr sa tento dom stal prvým z vyše stovky domov, zriadených na tento účel. V dome vládol kresťansko-rodinný duch a Vianoce mali veľmi dôležitú úlohu. Deti sa počas Adventu čoraz netrpezlivejšie vypytovali, kedy už konečne budú Vianoce. Johannovi preto dali skvelú inšpiráciu. Vyrobil v roku 1839 niečo ako prvý adventný kalendár.

V modlitebni sirotinca zavesil o trám koleso z voza a pripevnil naňho toľko sviečok, koľko dní chýbalo od Prvej adventnej nedele do Štedrého večera. Urobil to v tomto prevedení: pre nedele boli určené štyri veľké biele sviece, medzi ktorými bol počet červených sviečok, zodpovedajúci počtu všedných dní. A deti tak mohli so žiarivými očkami každý deň sledovať, ako sa každým dňom blíži narodenie Ježiška.

Veniec sa čoskoro stal populárnym, ale kvôli praktickosti sa počet sviec znížil na štyri, symbolizujúcich adventné nedele. Od roku 1851 sa veniec zvykol obaľovať jedľovými vetvičkami a v roku 1925 svietil prvý adventný veniec už aj v katolíckom kostole v Kolíne.

Tipy na knihy:

Adventná modlitba

Nekonečne milosrdný Bože, ty si hriešne ľudstvo nenechal bez útechy, ale prisľúbil si mu Vykupiteľa. Veriaci Starého zákona ho túžobne očakávali a k tebe, večný Otče, neprestajne volali: Pošli nám Prisľúbeného. Poslal si ho a dal si ho za Spasiteľa sveta, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.

Slávime pamiatku očakávania tvojho jednorodeného Syna. S patriarchami a s prorokmi vrúcne prosíme: milostivo nám daruj svojho Syna, aby sme sa, preporodení skrze neho, stali tvojimi deťmi a dedičmi večného života.

Ježišu Kriste, môj Boh a môj Spasiteľ, ty si z lásky k ľuďom zostúpil z trónu svojej velebnosti a z lona svojho nebeského Otca do tohto údolia biedy. Mocou Ducha Svätého stal si sa v lone najsvätejšej Panny človekom. Prosím ťa, vyvoľ si moje srdce za svoj príbytok. Ozdob ho milosťou, naplň ho duchovnými pokladmi a celkom ho zaujmi.

Spasiteľ mojej duše, dožič mi, aby som sa ti mohol páčiť a prijať ťa do svojho srdca. Daruj mi svätú lásku, aby som ťa vždy viac a viac miloval. Daj, Pane, aby som bol s tebou putom lásky spojený tak, že ma ani svet, ani smrť, ani peklo, ani diabol nebude môcť odlúčiť od teba. Amen.

Masima