Svätý John Henry Newman: Boh nás nestvoril bezdôvodne. Sme súčasťou veľkého diela

John Henry Newman bol anglikánsky a neskôr katolícky teológ a filozof, ktorého v roku 1879 pápež Lev XIII. vymenoval za kardinála.

Svätý John Henry Newman sa narodil 21. februára 1801 v Londýne. Ako anglikánsky duchovný bol predstaviteľom reformného hnutia v anglikánskej cirkvi, ktoré sa označuje aj ako oxfordské hnutie, a ktoré sa snažilo o návrat ku katolíckym koreňom cirkvi; jeho snahy bývajú označované aj ako anglokatolicizmus.

9. októbra 1845 konvertoval na katolicizmus. Svoje pohnútky k tomuto kroku a skúsenosti s prijatím zo strany katolíkov opísal vo svojej knihe Obrana svojho života. Veľmi ovplyvnil aj spisovateľa Chestertona, ktorý potom tiež konvertoval na katolicizmus.

30. mája 1847 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. 12. mája 1879 ho pápež Lev XIII. vymenoval v konzistóriu za kardinála s titulom kardinál-kňaz a titulárnym kostolom San Giorgio in Velabro. Zomrel 11. augusta 1890 v Edgbastone v Spojenom kráľovstve.

V septembri 2010 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného a pápež František ho v októbri 2019 svätorečil.

Tipy na knihy:

• Ztráta a zisk
• List vojvodovi z Norfolku
• Myšlienky filozofa zdravého rozumu

Svätý Henry John Newman má za sebou bohatú literárnu činnosť. Z jednej z nich – Aj pokus sa počíta – pochádza nasledujúci úryvok:

 „Boh ma stvoril a zveril mi úlohu, ktorú nedostal nikto iný. Mám svoje poslanie a aj keby som ho v tomto živote nepoznal, bude mi odhalené v tom budúcom… Som súčasťou veľkého diela, som článkom reťaze, spojivom medzi ľuďmi. Boh ma nestvoril bezdôvodne. Len vtedy, ak sa nechám ním viesť a slúžiť mu podľa svojho povolania, môžem aj – nevedome – konať dobro, konať jeho dielo, byť anjelom pokoja a hlásateľom pravdy na svojom mieste.

Chcem mu teda dôverovať. Nech som čímkoľvek a nech sa nachádzam kdekoľvek, nikdy nebudem odvrhnutý. Boh nič nerobí zbytočne, on môže predĺžiť môj život alebo ho skrátiť, on sám vie, čo je potrebné. Môže mi vziať priateľov, môže ma uvrhnúť medzi cudzincov, môže spôsobiť, aby som sa cítil opustený, skleslý na duchu, môže skryť moju budúcnosť – a predsa jedine on vie, čo je treba.

Boh vie, v čom spočíva moje najväčšie šťastie, ja to však neviem. Neexistujú pravidlá toho, čo je šťastné a dobré, a to, čo vyhovuje jednému, sa nehodí pre druhého. Veľmi sa líšia spôsoby, ktorými sa dá dosiahnuť dokonalosť, a pre každého je vhodný iný liek. Boh nás teda vedie zvláštnymi cestami. Vieme, že si praje, aby sme boli šťastní, ale nevieme, v čom spočíva naše šťastie, ani ako ho dosiahnuť. Musíme to teda nechať na ňom.

Môj Bože, bezvýhradne sa odovzdávam do tvojich rúk. Či už bohatstvo alebo bieda, radosť či žiaľ, priateľstvo alebo strata blízkej osoby, česť alebo poníženie, zlá či dobrá správa, pohodlie alebo nepohodlie, tvoja prítomnosť alebo strata tvojej priazne, to všetko je pre mňa dobré, pokiaľ to pochádza od teba. Ty si Múdrosť a ty si Láska – čo viac by som si mohol priať?

Riaď sa jeho svetlom navzdory všetkým ťažkostiam a ono ťa povedie tak ďaleko, že sa tam nedá dohliadnuť.

Abrahám poslúchol volanie a vydal sa na cestu bez toho, aby vedel, kam putuje. Rovnako tak aj my nasledujme Boží hlas. Budeme krok za krokom privedení do nového sveta, o ktorom sme predtým nemali ani tušenie. Taký láskavý zámer má s nami Boh: dáva, nie však naraz, ale podľa miery a obdobia, múdro.“

/svätý John Henry Newman/

Masima