Viete, aká je naša najväčšia moc?

Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ (Lk 18, 15-17)

Ježišova výzva „buďte ako deti“ platí pre nás všetkých (či už sme veľkí, malí, starí alebo mladí), pretože len keď sme pred Bohom deťmi, môžeme vojsť do nebeského kráľovstva. Toto byť dieťaťom nemá nič spoločné s naivitou alebo s detinskosťou. Tiež to neznamená, že ako dospelí by sme nemali používať rozum alebo by sme mali byť nesamostatní. Neznačí to ani to, že musíme byť nevinní a bez chýb. Keď nás Ježiš prosí, aby sme boli deťmi, znamenáto jediné: Buďte ako deti, lebo ony, aj keď robia chyby, dokážu sa napraviť. Byť dieťaťom znamená byť otvoreným pre Boha.

Pre dieťa je charakteristická úplná závislosť od otca, od matky. Čo však v každodennom živote dospelého človeka znamená, že má žiť v závislosti od Boha?

Vo vzťahu k Bohu sa môže táto závislosť prejaviť tak, že sa v srdci rozprávame s Bohom ako dieťa. Povieme mu o svojich plánoch, o našich starostiach a radostiach. Jednoducho sa ho opýtame alebo ho poprosíme: „Nebeský Otče, dnes budem mať ťažký deň. Prosím, pomôž mi, aby som urobil správne rozhodnutia.“ Alebo: „Bože, musím ísť k lekárovi. Bojím sa. Pomôž mi, keď mi lekár oznámi diagnózu.“ Či takto: „Otče, potrebujeme byt. Kde ho máme hľadať? Pomôž nám. Dôverujeme ti a veríme v tvoju pomoc.“

Pán sa nám síce nezjaví a nebudeme počuť jeho hlas. Sami sa budeme musieť snažiť, hľadať, namáhať sa, informovať sa, no vnútorne zakúsime jeho pomoc. A to možno pochopíme až neskôr.

Tipy na produkty:

Nasledujúci krátky príklad hovorí o tom, že Boh si praje, aby sme ho prosili. Nie preto, že by nám inak nepomohol alebo nechcel pomôcť, ale je to kvôli našej slobodnej vôli. Boh sa nám nechce vnucovať.

Otec sledoval svojho syna, ako sa zo všetkých síl snažil posunúť vázu s kvetmi. Chlapček sa namáhal, zhlboka sa nadýchol, snažil sa vázu posunúť, hneval sa, ale vázu neposunul ani o kúsok.

„Použil si všetky svoje sily?“ spýtal sa ho otec.

„Áno,“ odpovedalo dieťa.

„Nie,“ odpovedal otec, „lebo si ma nepoprosil o pomoc.“

V podstate všetko, o čo nás Pán Ježiš vo Svätom písme prosí alebo k čomu nás vyzýva, dokáže aj dieťa. Je to pre nás veľká útecha. Pán Ježiš nás predsa nemôže na jednej strane žiadať: buďte ako deti, musíte sa stať dieťaťom, a na druhej strane by pritom išlo o veci, ktoré deti uskutočniť nedokážu. Dieťa žije v prítomnosti. Teší sa z maličkostí a dokáže žasnúť. Hľadá ochranu a bezpečie u mamy a u otca. Uvedomuje si svoju slabosť a zároveň je presvedčené o sile a veľkosti svojho otca. Vie prosiť o pomoc. Odpúšťa a prosí o odpustenie.

Dieťa sa necháva obdarovať, dokáže milovať, ďakovať a chváliť Boha. Deti počúvajú Božie slovo. Práve deti sú súce na to, aby prijali posolstvá od Boha, pretože deti zopakujú počuté bez toho, aby chápali význam slov.

Istá zdravotná sestra rozprávala svoj zážitok zo služby v nemocnici. Spoznala tam malé dievčatko, ktoré malo veľmi zriedkavú a ťažkú chorobu. Ukázalo sa, že na jej uzdravenie existuje len jedna jediná možnosť: transfúzia krvi. A krv, ktorú mohla prijať, jej mohol darovať len jej päťročný braček. Ten totiž akoby zázrakom prekonal tú istú chorobu, a tak mal v tele protilátky. Lekár malému chlapcovi všetko vysvetlil a opýtal sa ho, či by bol ochotný darovať krv svojej sestričke. Zdravotná sestra videla, ako na chvíľu zaváhal, potom sa zhlboka nadýchol a povedal: „Áno. Keď to sestre zachráni život, tak to urobím.“

Počas transfúzie krvi ležal vedľa svojej sestry a usmieval sa. Všetci sa usmievali, keď videli, že dievčinka sa zjavne lepšie cíti a že sa jej do tváre vracia farba. Vtom malý chlapček zbledol a prestal sa usmievať. Pozrel sa na lekára a roztrasene sa ho spýtal: „Začnem umierať už teraz?“ Nepochopil presne všetko, čo mu lekár predtým vysvetľoval, a myslel si, že svojej sestre musí dať všetku svoju krv a preňho to bude znamenať smrť. Teda bol ochotný obetovať svoj život za sestru. Dieťa dokáže všetko! A my? Poznáme svoju moc? Vo Svätom písme čítame: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12). Je to teda moc, keď sme Božími deťmi. Vlastne je to tá najväčšia moc.

Masima