Lekár, ktorý liečil za Otčenáš

Blahoslavený László (Ladislav) Batthyány-Strattmann pochádzal z bohatého šľachtického rodu. Po búrlivej mladosti sa rozhodol vyštudovať medicínu. Oženil sa s veriacou grófkou a vychoval s ňou 13 detí. Svoje bohaté dedičstvo využil na bezplatnú liečbu chudobných a na vybudovanie dvoch nemocníc. Bol lekárom, ktorý si vážil svoje povolanie a žil z viery. Pozemské bohatstvo nikdy neuprednostnil pred dobrom z lásky, ktorá je cestovným lístkom do neba.

Gróf László sa narodil ako šieste dieťa rodiny Batthyány 28. 10. 1870 v maďarskom Dunakiliti, kde prežil aj svoje detstvo. Rodina sa v roku 1876 presťahovala do Köpcseny, ktoré dnes poznáme pod názvom Kittsee. Už v ranom veku stratil rodičov, čo v ňom zanechalo hlbokú ranu. Otec sa s matkou rozviedol a znovu sa oženil; matka trpela Brightovou chorobou a zomrela v roku 1882, keď mal László 12 rokov. Po jej smrti sa stal neznesiteľným chlapcom. Vynadal učiteľovi, do sväteničky nalial atrament a jezuitu uväznil vo veži observatória. Neskôr s ním však mal pevné, trvalé priateľstvo. Hoci bol Ladislav kvôli smrti matky zlostný na celý svet, neskôr sa uňho vyvinula veľká empatia k ľudským trápeniam.

Je zaujímavé, že po maturite nešiel študovať medicínu. Ako sám neskôr povedal, musel v týchto rokoch ešte len hľadať svoju cestu. Hudba, jazyky, literatúra, medicína, chémia, filozofia, to všetko boli jeho záľuby. Kde teda začať? Napokon sa zapísal na vysokú školu poľnohospodársku. V prvom ročníku sa stal otcom nemanželskej dcéry, o ktorú sa staral až do konca svojho života.

Po niekoľkých ďalších študijných pokusoch sa nakoniec vďaka stretnutiu s jedným lekárom rozhodol v 25 rokoch pre štúdium medicíny. V tej dobe sa zoznámil s hlboko veriaci grófkou Máriou Teréziou Corethovou, s ktorou sa 10. 11. 1898 oženil. Práve Misly, ako manželke hovoril, výrazne prospela k jeho premene. Manželia boli jeden druhému darom od Boha. Boli si vzájomným povzbudením a chceli byť dobrými aj podľa evanjelia. Odvtedy ho charakterizovali ako pokojného, vecného, srdečného, vyrovnaného a hlboko veriaceho katolíka s charakterom, ktorému nechýbal ani humor. Bol skutočne láskyplný a svedomitý lekár, manžel a vynikajúci otec, ktorý bol svedkom viery svojim 13 deťom.

Laszló zriadil na svojej usadlosti v Kittsee nemocnicu. V každej miestnosti visel kríž a obraz Matky Božej. Jeho vlastnou špecializáciou bola liečba zraku. Ustavične sa vo svojom odbore vzdelával a čoskoro sa stal doma aj v zahraničí váženým špecialistom. Mal zvláštnu náklonnosť k chudobným pacientom. Existuje veľký počet svedectiev, predovšetkým chudobných ľudí a bez prostriedkov, ktorí by si vôbec nemohli dovoliť lekárske vyšetrenie. Hovoria o tom, ako ich Dr. Batthyány ošetril bezplatne. Na svoju, často s úzkosťou vyslovenú otázku, čo sú dlžní, dostávali odpoveď: „Pomodlite sa za mňa Otčenáš.“

Raz išiel vo svojom aute a uvidel na ceste dievča, ktoré neisto kráčalo s obviazaným okom. Zastavil, prihovoril sa dievčaťu a hneď na mieste jej choré oko vyšetril. Dievča mu vysvetlilo, že jej rodičia nemajú peniaze, aby mohla zájsť k lekárovi. Dal jej väčšiu sumu peňazí a svoju vizitku so slovami, aby zajtra vyhľadala tohto lekára. Na druhý deň prišla matka s dcérou na udanú adresu a dievča spoznalo, že oným mužom na ceste bol Dr. Batthyány. Dievča potom podstúpilo operáciu a po troch týždňoch mohlo opustiť nemocnicu. A toto všetko bezplatne!

Iná nebola ani jeho manželka, ktorá robila svojmu mužovi v nemocnici asistentku. Keď sa jej raz pacient pýtal na honorár, odpovedala: „Pomodlite sa Otčenáš.“

Hlboko veriaci Ladislav sa pred každou operáciou modlil s pacientom o Božie požehnanie. On sám videl uzdravenie ako Boží dar a seba len ako nástroj. A každému pacientovi potom dal pri odchode z nemocnice obrázok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s týmto textom: Prijmi tento obrázok ako zbožnú pamiatku na našu nemocnicu a pokiaľ si myslíš, že si nám dlžný vďačnosť, modli sa za nás všetkých. Prišiel si k nám získať telesné zdravie, nezabudni ale na svoju dušu, ktorá je taká cenná, že za ňu Kristus zomrel na kríži.

Tipy na knihy:

Na otázku, prečo sa špecializoval práve na liečbu zraku, odpovedal: „Pretože oko je zrkadlo duše, keď sa mi s Božou pomocou podarí vrátiť niekomu svetlo zraku, môžem mať obyčajne aj vplyv na jeho dušu. Pretože tí, ktorí boli slepí a opäť vidia, sú veľmi vďační.“ Pritom nemal na mysli niekoho „obracať“, iba si želal, aby všetci boli prístupní Božej láske, ktorá ich núti konať dobro.

Pacientom slúžil po všetkých stránkach. Napríklad sa staral aj o to, aby jeho židovskí pacienti dostávali kóšer jedlo. Neraz sa potom židovskí pacienti modlili za svojho katolíckeho lekára, ako píše vo svojom denníku: Včera mi povedal jeden Žid, že jeho prvá cesta bola do synagógy, kde sa za mňa modlil. Rovnako som počul, že jedna Židovka – tá s vybuchnutou sódovkou – sa za mňa v židovskej synagóge dokonca verejne modlila. Mám z toho veľkú radosť, pretože láska k blížnemu spája všetkých ľudí a vedie ich k Bohu!

O pacientov skutočne nemal núdzu. Keď sa rozšírilo, že tento lekár lieči chudobných zadarmo, čakáreň praskala vo švíkoch. Okrem venovaniu sa pacientom denne chodil na svätú omšu, občas aj miništroval a hlavne čerpal duchovnú silu z Eucharistie. Do svojho denníka si zapísal: „Milujem svoje zamestnanie. Chorí ma učia stále viac milovať Boha a ja milujem Boha v chorých. Chorý mi pomáha viac než ja jemu!“ Ďalší krásny zápis pochádza zo 14. 2. 1926: „Život sa stáva pekným vďaka láske. Boh je láska. Každá ušľachtilá láska je odrazom Božieho stvorenia.“

Doktor Batthyány vo svojich 60 rokoch ochorel na rakovinu močového mechúra a svoje utrpenie znášal 14 mesiacov v jednom viedenskom sanatóriu. Jeho izbu ktosi nazval „pútnickým miestom“, pretože ľudia sem prichádzali ďakovať a odchádzali posilnení vo viere. Svojej dcére zo sanatória napísal: „Neviem, ako dlho ma dobrý Boh nechá trpieť. Dal mi v živote veľa radostí, takže teraz, keď mám šesťdesiat, mu musím ďakovať aj za ťažké doby.“ A svojej sestre povedal: „Som šťastný, že trpím. Trpím hrozne, ale milujem svoje utrpenie a je mi útechou, že ho znášam pre Krista.“

Deň pred svojou smrťou povedal svojim príbuzným: „Vyneste ma na balkón, aby som sa pozrel na svet, aký dobrý je milý Pán Boh!“ Doktor László zomrel v povesti svätosti 22. januára 1931. Jeho hrob sa nachádza v rodinnej hrobke v mestečku Güssing. Pri príležitosti blahorečenia boli jeho ostatky prenesené do miestneho kláštorného kostola a časť relikvií bola daná do farského kostola v Neubergu v Burenlande.

Ladislav Batthyány napísal do svojho testamentu aj skvelú radu – Pokiaľ chcete byť šťastní, robte šťastnými druhých.

Masima