Kríza mužskosti

V srdci vzniká zmätok, keď vidíme veľký úder na rodinu. Pozorujeme obrovskú krízu rodičovstva a krízu mužskosti. Rastie počet takzvaných voľných zväzkov a zväzkov osôb rovnakého pohlavia. To, čo sa donedávna považovalo za nepredstaviteľné, vytláča tradičný rodinný život. Je prekvapujúce, aké ľahké je dnes vzdať sa Božieho požehnania a sviatostného života.

Boh ťa nesmierne požehnal, ak si mal otca, ktorý ťa nielen živil a dával ti peniaze, ale aj ťa objímal, bozkával, sedel si mu na kolenách, hral sa s tebou, mal na teba čas, viedol ťa do kostola. Inými slovami, cítil si jeho blízkosť, starostlivosť a bol si v bezpečí. Ak si takého otca nemal, s najväčšou pravdepodobnosťou zažiješ otcovské zranenia. Keď otec pil a pre neho došlo v domácnosti k bitkám a násiliu alebo – čo je horšie – otec tam vôbec nebol, často bude mať jeho syn v dospelom živote problémy s emóciami a v mnohých prípadoch aj so sexualitou. Neprítomnosť otca, chýbajúca mužská láska alebo emočná absencia otca vedú k mnohým problémom, pretože v dôsledku toho je zničená celá emocionálna a sexuálna sféra dieťaťa. Dospievajúci chlapec, mladý muž často zažíva peklo, hľadá lásku a prijatie, ale nenájde ich. To je doba, keď sa láska tragicky zamieňa za sex a prirovnáva sa k erotickému zážitku. Pre mnohých dospievajúcich mužov je to čas stratenia, konfl iktov, závislostí a osobného zlyhania. O mnoho rokov neskôr vyčítajú Bohu a pýtajú sa ho, kde bol, prečo sa im to stalo, alebo hovoria, že už dostali taký kríž a musia ho niesť. V mnohých prípadoch to nie je Božia vôľa. Sú to zranenia, ktoré často spôsobili blízki alebo dôsledky vlastných nezrelých rozhodnutí a volieb. Veľa rokov žijem v západnej Európe a pozorujem, že rodičia posielajú dospievajúce deti do škôl veľmi ďaleko od miesta bydliska, od rodiny. Na rozlúčku otec podá ruku, ale neobjíme, nerozlúči sa srdečne. Dieťa necíti teplo a bezpečie, zostáva samo a je hodené do veľmi hlbokej vody. Dôsledky takéhoto správania sú pre deti často tragické. Rany zostávajú na celý život a strach, chýbajúci pocit bezpečia a neistota zanechávajú hlbokú stopu po celý dospelý život. V mnohých prípadoch sú depresie a rôzne duševné choroby neznesiteľné.

Preto my muži potrebujeme otca a veľmi ho potrebujeme. (Netvrdím, že mama nie je potrebná. Má úplne inú a nenahraditeľnú úlohu.) Veľa ženatých mužov z tohto dôvodu prežíva rodinnú alebo otcovskú krízu a každý rok tisíce mladých mužov bojujú o svoj život. Ak si kňazom a zažil si otcovské zranenia, aj ty trpíš, lebo hlboko vo svojom srdci neprežívaš, čo to znamená byť otcom pre ľudí. A najdôležitejšou úlohou kňaza je ukázať Boha ako nášho milujúceho Otca a byť otcom pre veriacich. Trpíš aj preto, lebo máš problémy s čistotou, so svojou vlastnou sexuálnou identitou.

Ak si vo svojom živote pocítil neprítomnosť otca, jeho odmietnutie alebo opustenie, musíš si v srdci nájsť miesto pre lásku nebeskej Matky. A tu nejde o vzťah „služby“, ale o skutočnú, krásnu lásku k najdôležitejšej a najúžasnejšej Žene vesmíru. Mária dnes nie je jednou z možností. Je jedinou záchranou pre svet a pre mnohých z nás tak ťažko zranených životom. Pomôže ti zo srdca odpustiť otcovi, hoci spomienky nemožno vymazať. Len takéto hlboké odpustenie prinesie skutočný pokoj.

Toto zamyslenie nájdete v knihe 40 dní duchovného boja, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.