Vyhodenie brvna zo svojho oka. Ako prevziať zodpovednosť za svoj podiel na konflikte?

Raz som robil prostredníka v spore, pri ktorom majiteľ domu tvrdil, že jeho stavba má vážne chyby. Keď si stavebník odmietol priznať akúkoľvek vinu, obaja muži sa obrátili na súd. Takmer po roku nákladných a bezvýsledných súdnych sporov ma požiadali, aby som v ich spore robil mediátora.

Počas nášho prvého stretnutia ani jeden z mužov nepriznal, že urobil niečo zlé. Namiesto toho sa navzájom obviňovali a poukazovali na chyby toho druhého. Na konci stretnutia som teda každého z nich požiadal, aby šiel domov a strávil aspoň tridsať minút v jednoduchej modlitbe: „Pane, otvor mi, prosím, oči, aby som videl, ako som prispel k vzniku tohto problému.“

V tú noc Boh konal v srdci stavebníka. Keď sme sa nasledujúce ráno opäť stretli, na tvári sa mu zračil iný výraz. Požiadal o slovo ako prvý a ja som mu prikývol, aby pokračoval. Pokorne vymenoval zoznam konštrukčných chýb, priznal, že všetky vznikli jeho vinou, a sľúbil, že sa rýchlo dajú do práce, aby ich opravili.

Majiteľa toto priznanie tak prekvapilo, že nevedel, čo povedať. Po chvíli povedal: „Vlastne to nie je úplne vaša chyba. Keby som nebol býval taký nepríjemný a sebaistý, keď som s vami prvýkrát hovoril o svojich predstavách, pravdepodobne by sme to mohli vyriešiť sami, namiesto toho, aby sme strávili celý uplynulý rok na súde. Je to skôr moja chyba ako vaša.“ Netreba dodávať, že toto sprostredkovanie sa rýchlo posunulo k úplnému a obojstranne uspokojivému riešeniu. Boh opäť konal.

Všimli ste si niekedy pri konflikte, kam prirodzene smeruje naša pozornosť? Je to druhá osoba a to, čo tá osoba urobila zle. Zväčšujeme jej vinu a zmenšujeme tú svoju. No keď pracujeme na riešení konfliktov, to posledné miesto, kam sa chceme pozrieť – teda na vlastné chyby –, je v skutočnosti prvým miestom, kde treba začať. Lebo nezačneme nachádzať pokoj, kým si nepoložíme ťažkú otázku: „Ako môžem prevziať zodpovednosť za svoj podiel na tomto konflikte?“

Brvno a smietka

V konflikte sa prirodzene zameriavame na to, čo nám urobil ten druhý. Ale to problém nevyrieši. Sám Ježiš poukázal na to, že útočenie na chyby druhých nie je miestom, kde by sa malo začínať naše úsilie o riešenie problémov. V Matúšovomevanjeliu (7, 3 – 5) nám na otázku „Ako môžem prevziať zodpovednosť za svoj podiel na tomto konflikte?“ pomáha odpovedať jedným z najživších obrazov v Biblii:

„Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka‘ – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“

Ježiš používa zveličenie, aby uviedol radikálnu myšlienku. Vykresľuje človeka, ktorému z oka vytŕča brvno, kým on sa snaží druhému vybrať z oka smietku z pilín. Prvý človek, zaslepený vlastným veľkým problémom, je pokrytcom, keď sa snaží naprávať niekoho iného. Najprv sa potrebuje postarať o svoju vinu, pretože brvno v oku mu skresľuje pohľad na daný problém. Pokiaľ zostáva v oku, nikdy nedokáže vidieť jasne. Tento princíp v úsilí o zmierenie predstavuje teda druhé V: vyhodenie brvna zo svojho oka.

Po tom, čo si prečítate Ježišove slová, možno dospejete k záveru, že by ste s inými nikdy nemali hovoriť o ich zlyhaniach. Po pozornom čítaní tohto úryvku však zistíme, že hoci nemáme zakázané s láskou naprávať nedostatky iných, máme sa vyvarovať unáhleného napomínania iných alebo nasmerovania kritiky nesprávnym smerom. Predtým, ako sa s druhými porozprávame o ich chybách, sa teda musíme uistiť, že sme sa konfrontovali so svojimi vlastnými. Ježiš nás učí vyrovnať sa s brvnom vo vlastnom oku. Potom môžeme jasne vidieť, aby sme vybrali smietku z oka toho druhého. Ak sme si teda vyjasnili vlastný podiel zodpovednosti na konflikte, potom môžeme právom osloviť ostatných vo veci ich podielu.

Ježiš tým netvrdí, že naše vlastné hriechy sú nevyhnutne väčšie alebo horšie ako hriechy iných. Sme však za ne zodpovední; sú pod našou kontrolou. Takže naše hriechy sú prvou vecou, ktorú treba pri konflikte preskúmať a zároveň i napraviť. Ako kresťania sa v prvom rade musíme zamerať na svoj vlastný hriech a nie na hriechy iných. Aj keď som sa rozhodol priestupok prehliadnuť, stále je pre mňa dôležité „hľadať brvno“. Opýtajte sa samých seba: „Dopustil som sa urážky, alebo som ju vyprovokoval?“

Prevziať zodpovednosť za konflikt

Ak sa rýchlo zameriame na chyby druhých, ako potom objavíme vlastný podiel na konflikte? Často zisťujeme, že máme dva druhy chýb. Jeden súvisí s našimi myšlienkami a pocitmi, druhý s  naším vonkajším konaním. Po prvé, môžeme k sebe pristupovať príliš citlivo, čo potom spôsobuje, že nás príliš ľahko urazí správanie iných. Zatiaľ čo citlivosť je obdivuhodnou vlastnosťou u mužov aj u žien, niektorí z nás príliš rýchlo reagujú na akékoľvek nevhodné zaobchádzanie zo strany druhých. Neostáva nám však nič iné, ako to prekonať a dopriať ostatným rovnakú milosť, akú udeľujeme sebe samým. Po druhé, možno sme podnietili konflikt svojím vlastným hriešnym konaním. To, čo sme v danej situácii urobili alebo neurobili, ho mohlo ešte vyostriť.

Len máloktorí z  nás si vytvorili zvyk rozlišovať vlastné krivdy a priznávať sa k nim. Existujú však užitočné spôsoby, ako s tým začať. Skúste poprosiť Boha, aby vám pomohol spoznať vášhriech. Modlite sa slovami Žalmu 139: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty (v. 23 – 24). Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.“ Modlitba týmito slovami vo vás môže spočiatku vyvolávať hrôzu. Ale zvyšok tohto žalmu vám mocne pripomína, že Boh, ktorý vás vidí v celej vašej úbohosti, vás tiež bezpodmienečne miluje.

Ak chcete zistiť, kde zaostávate za Božími očakávaniami, otvorte si Bibliu. Niektorí kresťania netušia, čo Boh očakáva, pretože nepoznajú Bibliu. No List Hebrejom nám hovorí, že Biblia nám umožňuje vidieť samých seba jasnejšie: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (4, 12). Preto ak chcete objaviť Boží spôsob života v akejkoľvek oblasti, siahnite po Biblii.

Odhaliť vaše nedostatky vám môže pomôcť aj duchovne zrelý priateľ. Kniha prísloví nás predsa učí: „Počúvaj radu a prijmi výčitku, pretože (takto) zmúdrieš napokon“ (19, 20). Čím som starší, tým menej si verím, že budem nestranný, pokiaľ ide o môj podiel na konflikte. Obklopil som sa teda rodinou, priateľmi, spolupracovníkmi a inými duchovnými osobami, ktorí môžu otvorene kriticky zhodnotiť moju rolu. Nie vždy sa mi páči, čo títo výnimoční ľudia hovoria, ale keď sa pokorím a vypočujem si ich napomenutie, zakaždým mi pomôžu vidieť veci jasnejšie. Práve títo priatelia mi môžu pomôcť rozpoznať modly, ktoré som spomenul v prvej kapitole. Modla je čokoľvek, čomu dovolím ovládať svoje srdce. Robím z nej malého boha. Akoby som očakával, že ma závislosť od niečoho iného ako od Boha urobí šťastným, naplneným a poskytne mi útočisko.

Po tom, čo sme pochopili svoj podiel na danom konflikte, našou úlohou je aj prevziať skutočnú zodpovednosť za to, čo sme urobili zle. Keďže väčšina z nás si nerada priznáva, že sme zhrešili, máme tendenciu skrývať, popierať či odôvodňovať svoje chyby. Ak nedokážeme úplne zakryť to, čo sme urobili, snažíme sa svoje previnenie aspoň minimalizovať tým, že povieme, že to bol skrátka „omyl“ alebo „chyba v úsudku“. A ak sú naše hriechy príliš očividné na to, aby sme ich ignorovali, ešte stále sa môžeme snažiť zbaviť zodpovednosti tým, že vinu hodíme na iných alebo povieme, že nás do nášho konania prinútili.

Aj keď všetci radi ukazujeme prstom na druhých, Ježiš nám hovorí, aby sme preberali zodpovednosť za svoje nesprávne konanie. V našom spoločenstve zmierovateľov sa zvykneme povzbudzovať jedným výrokom, aby sme sa nebáli niesť zodpovednosť za svoj podiel na konflikte. Zistil som, že ma vedie k svedomitosti, či je boj veľký, alebo malý, či som konflikt vyvolal, alebo ho len udržiaval. Znie takto: „Aj keď môj podiel na konflikte predstavuje len dve percentá, som za tieto dve percentá na sto percent zodpovedný.“ Keď pracujem na riešení konfliktu, naozaj nezáleží na tom, kto sa previnil viac. Za svoj podiel musím aj tak prevziať stopercentnú zodpovednosť.

Prevzatie zodpovednosti za svoj podiel na konflikte je kľúčovým krokom k dosiahnutiu pokoja. Toto čestné priznanie si však nemôžete nechať pre seba. Svoj podiel na konflikte plne preberiete až vtedy, keď svoju vinu priznáte nielen samému sebe, ale aj pred osobou, ktorú ste urazili.

Tento úryvok pochádza z knihy Riešenie každodenných konfliktov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.