Je môj syn svätý?

Je môj syn svätý? Jednou z častých otázok, ktoré dostávam, odkedy chodievam rozprávať o mojom synovi na rôzne miesta, kde ma pozvú, je, aké je to byť mamou blahoslaveného. Žiaľ, mnohí si myslia, že ak má niekto výnimočného syna, automaticky sa stáva svätým aj on, no nie je to tak. Každý má svoju slobodnú vôľu a každý sa musí posväcovať sám. Carlo sa za nás môže prihovárať, ale nemôže urobiť prácu nášho posväcovania za nás.

Môj syn hovorieval, že posväcovanie duše je predovšetkým dielom Boha. On určuje, podľa svojej vôle, pomoc, ktorú poskytne každému z nás. Pri používaní týchto prostriedkov však máme úplnú slobodu. Môžeme ich používať, zneužívať, mať z nich veľký i žiaden osoh. My sami sme za to zodpovední. Carlo hovorieval, že Boh daruje všetkým ľuďom nespočetné možnosti konať dobro. Samotný život s utrpením i s radosťami, ktoré má pre nás pripravené, prispieva k nášmu posväteniu. A Pán nám daruje oveľa viac milostí podľa našej štedrosti a vďačnosti, s akou ich prijímame a prinášame ovocie. Od našej spolupráce na týchto vnútorných milostiach vo veľkej miere závisí aj naše kráčanie smerom k večnosti.

Prijatie týchto Božích darov si však vyžaduje aj naše úsilie, ako napríklad plniť si povinnosti vlastného stavu, modliť sa, umŕtvovať, obetovať sa z lásky pre druhých. Niektorí sa budú namáhať veľmi, niektorí trochu a iní minimálne. Ako napísala svätá Terézia z Lisieux „na záchranu duše stačí s láskou zodvihnúť špendlík zo zeme… Ježiš nehľadí na veľkosť našich činov, ani na ich náročnosť, ale na lásku, s akou ich konáme“.

O koľko bude intenzívnejšia a čistejšia láska, s akou budeme konať tieto skutky, o toľko príjemnejšia bude pre Boha. Carlo robil všetko v Ježišovi, pre Ježiša a s Ježišom. Podarilo sa mu premeniť svoj každodenný život na mimoriadny život prijatím výzvy svätého Jána Pavla II. otvoriť brány svojho srdca Kristovi a nemať strach staviť svoj život na neho. Ako nás učí Ježiš v podobenstve o talentoch, je potrebné dovoliť, aby dary, ktoré nám dal, priniesli ovocie. Neschovávať ich. Od toho, kto prijal viac, sa bude viac požadovať a iste, mať mimoriadneho syna nás zaväzuje snažiť sa ešte viac.

V tejto súvislosti musím povedať, že je dôležité vysvetliť dôvody, prečo sa Cirkev rozhodla začať proces Carlovho blahorečenia a predstaviť ho ako príklad hodný nasledovania. Povolanie k svätosti, to je potrebné podčiarknuť, sa týka všetkých kresťanov. V Knihe Levitikus nás Boh vyzýva, aby sme boli svätí, pretože on je svätý, a k tejto výzve sa pridáva aj Ježiš, keď nám hovorí, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý aj náš Otec, ktorý je na nebesiach. V kolektívnom povedomí svätý je niekto, kto koná mimoriadne zázraky: no pre Cirkev pri odhaľovaní toho, či je niekto svätý alebo nie, zázraky nehrajú rozhodujúcu úlohu. Sú považované za „zadarmo udeľované milosti“, teda za dary od Boha, ktoré si však obdarovaný nijako nezaslúžil, pretože ich vykonáva Duch Svätý. Rozhodovať o svätosti sa bude, naopak, na základe spôsobu, akým táto osoba konala alebo nekonala, s pravým a konštantným úmyslom či hrdinským spôsobom prežívala tri božské cnosti (vieru, nádej a lásku) a štyri kardinálne cnosti (rozvážnosť, spravodlivosť, silu a miernosť). Dominikánska škola vymenúva približne dvesto cností, ale od týchto siedmich závisia všetky ostatné. Hrdinské cnosti nás vedú k tomu, aby sme dobrovoľne nepáchali všedné hriechy.

Po tom, čo je kandidát vyhlásený za ctihodného, sa čaká, či sa na jeho príhovor stane zázrak uznaný za nevysvetliteľný z hľadiska vedy a teológov. Potom môže byť vyhlásený za blahoslaveného. A ak sa stane ešte jeden, bude Cirkvou vyhlásený za svätého. Cnosti si každý musí získať sám, k ich nadobudnutiu vám nikto, okrem vás samých, nepomôže. Preto Carlo hovorieval: „Čo by človeku osožilo, keby zvíťazil v tisícoch bojov, ale nebol by schopný ovládnuť svoje skazené vášne a tak zvíťaziť nad sebou samým?“

S obľubou opakoval Ježišove slová, ktoré sú uvedené v siedmej kapitole Evanjelia podľa Marka, kde hovorí: „Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka…. Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ (7, 15 – 19).

Švédsky spisovateľ August Strindberg v tejto súvislosti napísal: „Srdce je rozdelené na dve veľké komory: v jednej býva dobro, v tej druhej zlo, alebo inými slovami, v jednej časti je diabol a v druhej anjel. Keď sa tieto dostanú do sporu − čo sa stáva často −, v človeku sa začne odohrávať boj a on cíti, akoby sa jeho srdce trhalo.“

Môj syn niekoľko rokov vysvetľoval deťom katechizmus a aby im pomohol napredovať v duchovnom živote, vymyslel si nasledovnú sadu pomôcok na dosiahnutie svätosti. Napísal: „Chcem ti prezradiť niekoľko mojich super špeciálnych tajomstiev, ktoré ti pomôžu rýchlo dosiahnuť svätosť. Vždy pamätaj na to, že aj ty sa môžeš stať svätým. Musíš to predovšetkým chcieť z celého srdca. Ak si to ešte neželáš, musíš o to naliehavo prosiť Pána.

Snaž sa každý deň zúčastniť na svätej omši a ísť na sväté prijímanie.
Ak sa ti podarí ísť na chvíľu navštíviť Oltárnu sviatosť vo svätostánku, kde je skutočne prítomný Ježiš, uvidíš, ako sa prehĺbi tvoja svätosť!
Nezabudni sa každý deň pomodliť posvätný ruženec.
Prečítaj si každý deň úryvok zo Svätého písma.
Ak sa ti to podarí, každý týždeň sa vyspovedaj, vyznaj aj všedné hriechy.
Často si dávaj predsavzatia a rob dobré skutky pre Ježiša a Pannu Máriu, aby si pomohol iným.
Pros o pomoc svojho anjela strážneho, ktorý nech sa stane tvojím najlepším priateľom.

Môj syn bol hlboko presvedčený, že ak sa človek snaží konať veľkorysé skutky z lásky k Bohu a nestratí verné spojenie s milosťou, vo svojom srdci urobí rozhodnutie nič Bohu neodmietnuť a daruje sa mu bez výhrad, aby sa stal takým, akým ho vo svojom srdci Stvoriteľ naplánoval od počiatku až naveky, Boh ho zaplaví nevýslovným pokojom, ktorý ho naplní a inšpiruje k hlbokému odpútaniu sa od vecí tohto sveta.

V tejto súvislosti sme s Carlom veľa ráz rozmýšľali o tom, že táto spoločnosť by sa dala definovať termínom „protiKristova“, v tom zmysle, že je v nej výrazný postoj vyzdvihovania ľudského „ja“, ktoré dosahuje takmer šialené rozmery. Už v niektorých postavách, ako napríklad Nero, Napoleon Bonaparte a Hitler, sme mohli zažiť akoby predobraz toho, ako by mohol vyzerať „antikrist“, to jest ten, ktorý sa stavia proti Kristovi. V 20. storočí sa s príchodom revolúcie v šesťdesiatom ôsmom teoretizoval spôsob myslenia, ktorý vedome odstránil Boha. Prestalo sa hovoriť tak, ako hovoril Carlo: „Nie ja, ale Boh“ a uprednostnilo sa zmeniť poradie slov na: „Nie Boh, ale ja“. Jednoduchá „zámena“. Pri pomyslení na rozhovory s Carlom si uvedomujem, že to bol veľmi hlboký chlapec so schopnosťou analytického myslenia hodného univerzitného profesora. Mohla by som to posunúť ešte ďalej a definovať ho ako pravého proroka, ktorý vedel prekročiť hranice doby, v ktorej žil, a projektovať sa do budúcnosti, pričom dokonale vytušil, akými premenami budeme prechádzať v tomto súčasnom svete. Hovoriac s filozofom Ludwigom Wittgensteinom „jeho čas“ nás dostihol: „Ak niekto predbehne dobu, v ktorej žije, jeho doba ho určite dobehne.“

V našej spoločnosti pravidlá diktujú sociálne siete a ľudia sa stávajú ich otrokmi. Mnohí súťažia, aby mali čo najviac kontaktov a podmieňujú svoje šťastie množstvom „like-ov“, no v prípade, že ich nie je dostatok, trpia. Vrátili sme sa do čias antických Rimanov, kde sa palcom „hore“ alebo „dole“ rozhodovalo o živote alebo smrti človeka, čo nie je nič iné ako neskrývaná kultúra skartovania, v ktorej ten najslabší musí byť odstránený.

Tento spôsob vnímania života nie je ďaleko od toho absurdného príbehu, ktorý je viac než kedykoľvek inokedy „možný“, príbehu opísaného Franzom Kafkom v románe Metamorfóza. V ňom sa hlavná postava Gregor Samsa cíti celkom neužitočný, nedocenený. V jedno ráno sa prebudí vo svojej posteli a zistí, že sa premenil na monštruózny hmyz, ktorý je na konci príbehu neľútostne odviaty preč ako chumáč prachu. Riziko ktoré nám dnes hrozí, je práve to, že metaforicky skončíme ako Gregor Samsa. Niektorí dokonca spáchajú samovraždu, pretože sa cítia nepochopení a zbytoční.

Carlo bol skutočným a účinným „Božím influencerom“, ako sa to dnes hovorí, no nie influencerom ducha tohto sveta. Dnes žijeme v spoločnosti, ktorá sa chtiac-nechtiac čoraz viac obracia na pravé a vlastné božstvá, ktoré akoby mali v úmysle nahradiť Boha. Všetci sme hlboko poznačení filmom a všetkým tým, čo ponúka, či už v dobrom alebo v zlom. Táto skutočnosť vytvorila v mnohých mentalitu holywoodskych hviezd, ktorá má − predovšetkým prostredníctvom médií − snahu postaviť na piedestál osoby akejkoľvek kategórie, počnúc od spevákov, hercov, futbalových hráčov, influencerov najrozličnejších pominuteľných vecí na svete, ktoré sa aj tak obrátia na prach, koučov a motivátorov falošných hodnôt alebo pomýlených ideálov, neraz vzdialených od kresťanského ponímania sveta; až po uctievanie nepravých guruov, avatarov, ktorí viac ako mystici vyzerajú ako blúznivci.

Mnohí si ani v najmenšom nekladú otázku, či Boh existuje, iní ho obchádzajú alebo negujú. Veľa ľudí si myslí, že práve oni vyriešia ich problémy, a nahrádzajú vrodenú a prvotnú potrebu po absolútne, ktorá je súčasťou ich DNA, bôžikmi, za ktorých menom nie je žiadna existencia. My všetci, či už si to chceme priznať alebo nie, sme boli stvorení pre večný život a preto, aby sme milovali Boha a slúžili mu. Mnoho ľudí sa obracia na astrológov, vykladačov kariet a veštcov, mysliac si, že nájdu riešenie na ich existenciálnu úzkosť, namiesto toho, aby sa modlili k svojmu Stvoriteľovi. Poverčivosť prenikla všade a ani v zahraničí to nie je inak. Je pozoruhodné vidieť to množstvo ľudí, ktorí vede, technológii a kultúre pripisujú takmer ľudské vlastnosti, čím dospievajú k ich zbožšťovaniu, bez toho, aby zahojili svoje neistoty. Ako to výstižne popisuje sociológ Zygmunt Bauman, ktorý navrhol teóriu takzvanej tekutej spoločnosti, „generácia, ktorá je z celej ľudskej histórie najlepšie technologicky vybavená, je aj generáciou − ako žiadna iná − postihnutou pocitom neistoty a bezmocnosti“.

Tento úryvok pochádza z knihy Môj syn Carlo, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.