Aké sú všeobecné podmienky potrebné na získanie odpustkov?

Kódex kánonického práva hovorí o tom, že veriaci dosahuje dar odpustkov za istých a určených podmienok. Na to, aby ho veriaci získal, je potrebné mať úmysel odpustky získať, t. j. vo svojom vnútri sa rozhodnúť, že ich chcem získať. Potom urobiť úkon, ktorý je predpísaný so získaním odpustkov, napríklad návšteva kostola, príslušná modlitba. Ďalej sa pevne vo svojom srdci rozhodnúť, že nechcem byť pripútaný k žiadnemu hriechu, ani k ľahkému. A teda vylúčiť akúkoľvek naviazanosť na hriech a splniť tri všeobecné podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Vylúčenie naviazanosti na hriech nemôžeme zaradiť medzi podmienky, keďže jeho vykonanie nie je v právnom zmysle dokázateľné. Táto čistota srdca, ktorá sa vyžaduje, je však absolútne potrebná, pretože neodčinené náležiace tresty za hriechy bránia veriacemu k získaniu odpustkov, pokiaľ v jeho duši zostáva náklonnosť k hriechu. Ak sa to veriacemu nepodarí, má stále možnosť získať aspoň čiastočné odpustky. Veľa veriacich má práve s touto časťou získania odpustkov problém. Podstatné pri vylúčení naviazanosti na hriech je vzbudiť si v srdci rozhodnutie, že hriech je to, čo nechcem. Sme ľudia a počítame s tým, že opäť zhrešíme, dôležitý je však postoj nášho srdca, ktoré chce povedať áno Bohu a nie hriechu.

Téma odpustkov je v Kódexe kánonického práva aj Katechizme Katolíckej cirkvi spájaná s témou sviatosti zmierenia. Normy o odpustkoch sú zaradené za normy analyzujúce svätú spoveď. Existujú dve možnosti interpretácie tejto skutočnosti. V prvom rade, sviatosť pokánia je jednou z obvyklých podmienok získania úplných odpustkov. V druhom rade, kým v tejto sviatosti človek zakusuje odpustenie svojich hriechov, získaním úplných odpustkov sú mu zmazané tresty za hriechy. Obe tieto interpretácie sa zhodnú v tom, že téma sviatosti zmierenia a učenie o odpustkoch majú spoločné smerovanie v napĺňaní najvyššieho zákona Cirkvi. Odpustky predpokladajú odpustenie hriechov vo sviatosti pokánia, lebo odpustkami získavame odpustenie trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená vo sviatosti zmierenia. Preto má spoveď predchádzať získaniu odpustkov.

Sväté prijímanie musí byť skutočné, reálne, fyzické; nepostačuje len duchovné. Je vhodné, aby bolo vykonané v ten istý deň ako odpustkový úkon.

Podmienka modlitby na úmysel Svätého Otca sa splní, ak sa na jeho úmysel obetuje jeden Otče náš a jeden Zdravas’, Mária. Veriaci však môžu slobodne recitovať akúkoľvek inú modlitbu zodpovedajúcu ich zbožnosti. Kým pri každom získaní úplných odpustkov je potrebné sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca, ktoré sa budú viazať na dané odpustky, na jednu svätú spoveď je možné získať úplné odpustky viackrát. Predchádzajúci Kódex presne defi noval v kán. 931 § 1, že spoveď môže byť vykonaná osem dní pred odpustkovým úkonom a sväté prijímanie môže byť na vigíliu. Nové normy však nešpecifi kujú presný počet dní, kedy môže byť sviatostná spoveď vykonaná. Regent Posvätnej Apoštolskej penitenciárie Giovanni Sessolo odporúča, aby tento čas pri bežných okolnostiach bol do dvadsať dní pred alebo po vykonaní úkonu obdareného úplnými odpustkami. Dôležité je, aby človek dovtedy neupadol do ťažkého hriechu a aby nešlo o príliš dlhý čas po sviatosti zmierenia. Veď aj samotné odpustky sú prostriedkom, ktorý veriaceho pohýna k pravidelnej sviatostnej spovedi, ktorá je dôležitým nástrojom vzrastania v kresťanskej láske na ceste k dokonalosti.

Tento úryvok pochádza z knihy Malý sprievodca odpustkami, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.