Franz Spirago: Utrpenie a radosti očistca (recenzia)

Ubehlo takmer 80 rokov odvtedy, čo Franz Spirago napísal knihu Utrpenie a radosti očistca. Za ten čas sa mnohé zmenilo. Na pápežskom stolci sa vystriedalo celkovo 7 pápežov,[1] prebehol Druhý vatikánsky koncil[2] a Cirkev prešla bránami tretieho tisícročia pod vedením pastiera, ktorý v prvých momentoch svojho pontifikátu vyslovil slová: „Nebojte sa! Otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi.“ [3]

Dejiny priniesli očividné i sotva postrehnuteľné zmeny. No isté skutočnosti akoby nepodliehali času, akoby sa v nich odrážal zlomok Toho, ktorý je Ten istý včera i dnes, i naveky. (Hebr 13,8). Spiragova kniha s podnázvom Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom sprístupňuje to, čo zostáva aktuálne aj s odstupom mnohých rokov. Je to súhrn náuky o očistci plne ukotvený v náuke Katolíckej cirkvi, obohatený o mystické videnia svätcov, blahoslavených, stigmatizovaných…

Duše v očistci. Úbohé a predsa tak mocné. Bolo by krásne, keby ľudia pohnutí láskou k nim, nechali vo svojich srdciach vytrysknúť súcitný prameň obety a modlitby práve za ne. Ony si už samy pomôcť nemôžu.

I keď nosný odkaz knihy je zameraný práve na duše v očistci, vyvstáva z nej ešte jeden dôležitý odkaz adresovaný priamo každému jednému čitateľovi: váha osobnej zodpovednosti za svoje hriechy a podstatný význam úprimnej ľútosti a pokánia. Pretože „kto v tomto živote činí pokánie za svoje hriechy, zaplatí niekoľkými haliermi dlh hodný mnohých tisíc dukátov. Kto však odkladá pokánie až na večnosť, splatí tisícmi dukátov za pár halierov“ (sv. Katarína Janovská).

Je na mieste položiť si otázku, prečo niektorí svätí už počas svojho života cítili hlboký odpor k akémukoľvek hriechu, dokonca i k ľahkému, a prečo sa dnes o hriechu mlčí, prečo sa prehliada, prípadne až glorifikuje ako niečo príjemné a neškodné.

Stopy, ktoré hriech zanecháva na duši, sú fatálne. To je skutočnosť, na ktorej ani moderná doba nič nezmení. Zlo je reálne, i keď často skryté a nepomenované. A hoci sa diabol dnes smeje hlasnejšie ako kedykoľvek predtým, nemáme zabúdať na slová: Nebojte sa! Christus vincit, Christus regnat![4]

——–

Franz Spirago (1862 – 1942) bol katolícky kňaz, teológ a pedagóg. Narodil sa v Rakúsku, študoval a pôsobil v Čechách. Bol profesorom náboženstva, blízky svojim študentom ktorých prekvapoval nekonvenčnými spôsobmi výučby katechizmu. Jeho osobitosť zanechala stopy aj v bohatej publikačnej činnosti rámcovo rozdelenej do dvoch kategórii: teologickej a pedagogickej. Utrpenie a radosti očistca zastupujú teologickú časť jeho tvorby. Napísal ju ako 74 – ročný a zúročil v nej skúsenosti z dlhoročnej kňazskej služby i odbornú znalosť cirkevných dejín a veľkých svätcov. Zomrel ako 80 – ročný v Prahe.

——–

[1] Pius XI. (1922 – 1939); Pius XII. (1939 – 1958); Ján XXIII. (1958 – 1963); Pavol VI. (1963 – 1978); Ján Pavol I. (1978); Ján Pavol II. (1978 – 2005); Benedikt XVI. (2005 – 2013) a František (2013 – trvá). V zátvorke je uvedený čas pontifikátu.

[2] Druhý vatikánsky koncil prebiehal v rokoch 1962 – 1965. Zvolal ho pápež Ján XXIII., no počas jeho trvania zomrel. Dokončil ho jeho nasledovník, pápež Pavol VI. Text Katechizmu Katolíckej cirkvi Ján Pavol II. schválil a zverejnil 11. októbra 1992, na tridsiate výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu.

[3] Slová Jána Pavla II. v deň jeho zvolenia za pápeža – 22.10.1978 vo Vatikáne.

[4] Kristus zvíťazí, Kristus vládne!

Knihu Utrpenie a radosti očistca si môžete kúpiť na Zachej.sk.

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Bibliografický popis: SPIRAGO, F. 2015. Utrpenie a radosti očistca – Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom [Die Leiden und Freuden des Fegefeuers], Košice : Zachej.sk, 104 s., brožovaná, ISBN 978-80-9718-813-9.